Dejiny Filozofie

MILÉTSKA ŠKOLA (6.-5.pnl.)-hľadanie arche
Táles-voda
Anaximandros-apeiron
Anaximenes-vzduch

PYTAGORAS-veci sú odrazmi čísel

ELEATI
Xenofanes-panteizmus
Parmenides-zakladateľ ontológie, myslenie a bytie je to isté
Zenón z Eley-apórie

HERAKLEITOS Z FEZU-panta rei, všetko plynie, boj protikladov, oheň-logos

DEMOKRITOS-determinizmus, sled príčin a účinkov
ANAXAGORAS-svetový rozum, božský princíp-NÚS

SOFISTI-učitelia múdrosti, rétoriky, relativizmus
Gorgias, Protagoras-človek je mierou všetkých vecí

SOKRATES-dialektika, viem, že nič neviem, poznaj seba samého, múdry čl.=dobrý čl., daimonion

PLATÓN-teória ideí, dualizmus:svet ideí-svet materiálny, duša:žiadostivá(umiernenosť)výrobcovia
vôľová(statočnosť)strážcovia
rozumová(múdrosť)vládcovia

ARISTOTELES
logika:kategórie-ontologický význam, sylogizmus (1,2premisy,súdy,3záver,úsudok), princíp protirečenia, vylúčenia tretieho
metafyzika:4 príčiny:
vnútorné(látka, forma)
vonkajšie(pôsobiaca, účelová) 1.hýbateľ
duša:vegetatívna, zmyslová, rozumová
rozum:receptívny, činný
etika: konečný cieľ=dobro, cnosti, pojem stredu
štát: monarchia(tyrania), demokracia(spodina), politea(rozumná, nesebecká vláda väčšiny)
monarchisticko-republikánsky štát

STOICI
(Zenón z Kitia, Seneca, Marcus Aurelius)
logika:rozvoj sylogistiky (etymológia slov, ich význam), poznanie na jednotlivých zmyslových predstavách
fyzika:logos-oheň-neodvratný osud sveta
etika:ataraxia, apatia (bez citov)
osudové predurčenie
EPIKUROS &spol.
atómy-odchýlky-náhody, slobodné ľudské konanie-blaženosť, slasť z filozofic. rozjímania

SKEPTICI
(MarcusTulliusCicero)
duševný pokoj-zbavenie sa nároku spoznávať svet

NOVOPLATONIZMUS
(Plotinos)
Jedno(krásno, dobro, pravda) emanuje súcna.
AURELIUS AUGUSTINUS
„Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.“
predmet:jednotlivý človek,
pravdy:zmyslová skúsenosť, večné pravdy -iluminácie (sú nám dané, vyžarujú z Boha:mat.logika)
ľudský duch:pamäť, rozum, vôľa
etika:láska, konečný cieľ:blaženosť, „Miluj a konaj čo chceš.“
dejiny:boj Božej ríše s ríšou diabla

SCHOLASTIKA
spor o univerzálie: realisti vs. nominalisti
fratiškáni, dominikáni(vzdelamie)

TOMÁŠ AKVINSKÝ
vedy slúžky teológie, filozofia-pravdy rozumu, teológia-pravdy zjavenia
začiatok myslenia je súcno
diferenciácia súcna:
substancia _ akcidencia
látka _ forma
možnosť _ skutočnosť (pohyb, vývin)
podstata _ existencia (Boh)
Odkazy na Božiu existenciu
Teodicea zlo nedostatok dobra
človek duša(forma), telo(látka)
poznanie: zmysolvým vnímaním, ale predmetom rozumu sú všeobecné pojmy
etika: dosiahnuť najvyššie dobro=Boh

JOHANNES DUNS SCOTUS
potrebné zjavenie(kritika metafyziky)
cieľom prírody-individualizácia
vôľa nad intelektom
teologia - filozofia

WILLIAM OCCAM
nominalista
myšlienky o troch princípoch:
všemohúcosti (Boh)
protirečenia (Boh+človek)
ekonómie (človek)
-dvojitá pravda: oddelenie náboženstva a teologia od vedy a filozofie


RENESANCIA
15.-16.stor. návrat k antike, pozemskému

M.Kuzánsky – hodnota neopakovateľnej individuality, svet stvorený na základe matematických princípov
Boh – absolutné nekonečno, všetky protiklady v ňom splývajú v jedno
univerzálna tolerancia

FILOZOFIA PRÍRODY
Giordano Bruno – nekonečnosť vesmíru, existencia nekonečného množstva svetov, človek-tvorca, približuje sa stvoriteľovi
-nekonečnosť vesmíru ako bytia, jednota, panteizmus
Kopernik, Kepler,Galilei (heliocentrizmus)
Kopernik:konečnosť vesmíru(klenba stálic)
Vesalius(atlas ľudského tela), Paracelsus(farmácia)
Telesio
Plethón – plán platónskej Akadémie vo Florencii
FILOZOFIA NÁBOŽENSTVA
Martin Luther – viera=spása, návrat k písmu, netreba bohoslužby
Kalvín, Zwingli
Erazmus Rotterdamský – najvyššia autorita Kritický Rozum(nie kňazi, pápež....)

SOCIÁLNA FILOZOFIA
N.Machiavelli – sebazachovanie štátu, na udržanie moci, vladár má použiť všetky prostriedky či sú morálne, či nie
T.Morus – Utópia:štát bez súkromného vlastníctva, socialistické spoločenstvo
THOMAS HOBBES
mechanický materializmus
„teleso“(človek, veci, štát), neuznáva slobodnú vôľu
štát: všetci proti všetkým (človek egoista)- spoločenská zmluva, štát určuje, čo je mravné

KLASICKÁ NOVOVEKÁ FILOZOFIA
17.-18.stor., veda – ot. poznania, empirizmus-racionalizmus

FRANCIS BACON
spoľahlivé poznanie – skúsenosti (veda-spracovanie skúseností)
obnovenie vedy, ovládnotie prírody človekom tý, že rešpektuje jej zákony
nová medóda:
kritika idolov: kmeňa(človek), jaskyne(výchova), trhu(reč), divadla(preberanie názorov)
„jediná nádej je v správnej indukcii“
poznatky poskytujú svetlo, plody
odmieta matematiku
štát: panovník zákony vedecky opodstatnené (Šalamúnov dom)

R. DESCARTES
metodická skepsa, „Myslím, teda som.“
Boh – pravda – neklame človeka – okolitý svet existuje
-realistická ontológia (veci okolo sú)
sloboda vôle-zdroj omylu
deduktívna metóda, z „prirodzeného svetla vrodené idey
dualista (duchovná-mysliaca a telesná-rozpriestranená substancia)
štyri pravidlá: „Pravdivé-mysli jasné.“
„Problém na časti“
„časti k zložitosti“
„písať postup“
karteziánska sús.
univerzálna matematika, všetko sa dá vysvetliť matematisticky (zvieratá bez mysle preto len mechanizmy)

SPINOZA
racionálna intuícia (základné pravdy)
monista: substancia(=Boh), atribúty suma všetkých modov(=všetko), jednotivé mody
panteista
paralelizmus hmotných a duševných procesov
rozumné usporiadanie sveta(náhoda nie je)


LEIBNIZ
pravdy: rozumu, faktu
formálna logika
pluralista
monády: 1.body, 2.silové centrá, 3.duše(temné, hmlisté, jasné), 4.individua
monáda monád: Boh
-predurčená harmónia(účel monády) od Boha
JOHN LOCKE
tabula rasa
2 druhy ideí: zmyslové vnemy, reflexie
senzualizmus
idey: jednoduché:-vonkajšie-primárne, sekundárne
-vnútorné
zložité
-abstraktné-neskutočné, výnimkou je pojem substancia

BERKELEY
„Byť znamená byť vnímaný.“ – Boh
solipsizmus

HUME
skúsenosť iba materiál vedomia
agnosticizms(nemožno povedať, či svet exist. alebo neexistuje)
neexistuje následnosť, iba zvyk

VOLTARIE
Lockov empirizmus, newtonovská mechanistická fyzika, deizmus náboženstva, tolerancia, parlamentarizmus

ROUSSEAU
prirodzený stav – vlastníctvo – bohatí sa spojili – štát – ak panovník nezaručuje slobodu, možno ho zvrhnúť – „vôľa ľudu“
„návrat k prírode“

IMMANUEL KANT
predkritické obd. – kozmológia
kritické obd. –
-poznatky:1.skúsenosť
2.apriórne: priestor, čas
-nikdy nepoznáme „veci o sebe“, iba javy
-metafyzika nemá zmysel, vieme dokázať aj existenciu aj neexistenciu Boha – potrebná viera
-kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.“
-prístup ku krásnemu predmetu

FICHTE
subjektívny idealizmus
-JA- nekonečná činnosť, k svojmu určeniu dospeje len pri prekonávaní prekážok(medzí), ktoré si preto samo kladie- NEJA

SHELLING
príroda tvorí ducha, sú jedno
objektívny idealizmus
-naturfilozofia: príroda sa vyvíja, aby nakoniec vytvorila inteligenciu, ducha, v kt. si uvedomí samu seba, nastane absolutne splynutie

HEGEL
triády
príroda – inobytie idey
absolútny duch cez umenie, náboženstvo, filozofiu
všetko v súvislosti s dejinami
COMTE
tri štádiá: teologické, metafyzické, pozitívne
sociológia

FEUERBACH
preč s náboženstvom, predstavami šťastia, tvorenie skutočného šťastia

MARX
odcudzenie (výroba prostriedkov, namiesto cieľov)
materializmus
spôsob výroby v histórii ovplyvňuje ľudí

SCHOPENHAUER
svet ako predstava
svet je vôľa
-všetko je utrpenie, vymaniť sa zneho popretím individuálnej vôle jedine nirvánou, alebo estetickým zážitkom v hudbe

KIERKEGAARD
prežívanie svojej existencie v paradoxoch: buď – alebo
nie historický duch, ale jednotlivec
-vývinové štádiá:-estetický postoj
-etický postoj
-náboženský postoj

-obava zo slobody

NIETZSCHE
nadčlovek
vôľa k moci = svet, človek
-prehodnocovateľ všetkých hodnôt
-antimoralistický (morálka pánov – otrokov)
-antidemokratický
-antisocialistický
-antifeministický
-antiintelektualistický
-antipesimistický
-antikresťanský

BERGSON
priestor – čas
rozum – intuícia
uzavretá – otvorená morálka
statické – dynamické náboženstvo

DILTHEY
hermeneutika – umenie chápať a interpretovať (metóda duchovných vied)
spoznať človeka a život cez dejiny (zážitok – vcítiť sa)
vysvetľovanie – chápanie
prírodné – duchovné vedy
psychické porozumenie
(GADAMER – predsudky, predporozumenie, tradícia zvyky)
FENOMENOLÓGIA

HUSSERL
„Späť k samotným veciam!“
1.vrstva zmyslová
2.vrstva podstata, esencia, eidos, idea
noesis akty vedomia postihujú 2.vrstvu
fil. eidetická veda – empirické vedy
intencionalita (zameranosť)
logická pravda transcendentná – u každého Ja rovnaká
fenomenologická redukcia (vyzátvorkovanie)
-nazeranie čistej pravdy, intuícia
„životný svet“ – objektívny svet

JASPERS
bytie – transcendencia
my – existencia
hraničná situácia – autenticita existencie

HEIDEGGER
fundamentálna ontológia
zmysel bytia
pobyt (súcno, kt. vie o svojom bytí)
pobyt – ľudské bytie existuje (poznáva svoje vlastné bytie), ostat. súcna iba sú
„bytie k smrti“
-úzkosť, starosť- „matka sveta“
Man neosobné, každodenné bytie

SRATRE
Existencia je bytie pre seba
existencia predchádza esenciu
esencia v smrti – absurdnosť bytia

NOVOKANTOVSTVO

BÁDENSKÁ ŠKOLA- etika, normy, hodnoty axiológia
MARBURSKÁ Š.-logickými kategoriami budujeme, usporadúvame svet