- Uvoľnenou rečou
Človek, ktorý sa správa asertívne by nemal zo seba rýchlo „vysypať“ to , čo chce povedať, lebo mu nikto nebude rozumieť a tiež to môže vyzerať, že nie je presvedčený o tom, čo hovorí. Taktiež by však nemal rozprávať pomaly, bojazlivo alebo sa pri tom zajakávať. Asertívne vystupovanie znamená, byť prirodzene sebavedomý a bez strachu rozprávať o tom, čo chceme.

- Schopnosťou počúvať
Je dôležité, aby človek počúval svojho oponenta. Jednak mu tým dá najavo, že si ho váži a rešpektuje aj jeho názor. Potom si môže tiež nárokovať právo, aby ho ten druhý počúval. Tiež je podstatné počúvať, čo ten druhý hovorí, aby človek vedel adekvátne reagovať a mať vhodné argumenty na to, ako obhájiť svoj názor.

- Vyrovnaným postojom k problémom
Je dôležité, aby človek pochopil problém, ktorý nastal, aby ho analyzoval, aby vedel nájsť niekoľko riešení a kompromisov, ktoré potom prednesie svojmu oponentovi. Problémy sa dajú riešiť len, ak k ním ľudia pristupujú s „chladnou hlavou“.

- Jasným formulovaním a zdôvodňovaním vlastných potrieb
Človek by mal vedieť, čo chce dosiahnuť- mali by to byť ciele reálne. Mal by ich vedieť interpretovať svojmu okoliu, tak aby to všetci pochopili a následne by si mal za svojimi cieľmi stáť- samozrejme ak sú reálne.

- Kľudnou reakciou na odmietnutie
Veľmi podstatné je si uvedomiť, že nie každé odmietnutie znamená, že nás dotyčný nemá rád, alebo že nám chce ublížiť. Človek musí chápať, že ten druhý má určite dôvody pre svoje konanie a tieto dôvody môžu byť vážne. Každý má právo povedať NIE a ostatní sa musia naučiť akceptovať to.


1.2 Asertivita znamená...

Optimálna a čestná komunikácia

predpokladá, že:

človek vie, čo chce – aspoň v danej chvíli – dokáže to jasne a otvorene formulovať- bez napätia, neistoty, irónie a sarkazmu
sa človek nepresadzuje na úkor iných – rešpektuje práva iných aj tie svoje
človek vyžaduje, čo mu patrí, bez toho, aby poškodzoval druhých
človek si stojí za svojím, bez toho, aby sa pokúsil manipulovať druhými prostredníctvom pocitu, či iného emocionálneho vydierania
človek dokáže požiadať druhých o pomoc a o láskavosť – a prijme, ak sa mu odoprie niečo, na čo vlastne nemá nárok
tam, kde sa stretávajú rôzne záujmy, dokáže sa človek dohovoriť a hľadať kompromis, prijateľný pre obe strany


Psychohygiena

Keď sa veci nevyvíjajú tak, akoby si človek želal, začne sa správať tak, ako je mu prirodzené – buď sa vo vnútri príliš trápi, alebo sa príliš ostro dožaduje svojho. Aj človek, ktorý chce stále vyhovieť každému a má mierumilovnú povahu, si môže jedného dňa povedať, že má svojej pasivity dosť. Prejde do opačného extrému. Ľudia ho už z princípu nebudú počúvať, lebo sa správa agresívne. Ak funguje človek asertívne, ošetruje svoju psychiku, dbá o psychohygienu. Nenecháva v sebe napätie, ale zapojí slová a objasní situáciu.


Sebadôvera

Na svete neexistuje žiadna príručka, ktorá by ľuďom radila, ako sa v ktorej situácii správať. Základným pravidlom medziľudského fungovania by malo byť uvedomenie si dôležitosti korektných vzťahov s ľuďmi a úspešnej komunikácie medzi nimi. Ak sa ľuďom darí tieto podstatné veci dodržiavať, vzrastá aj ich sebadôvera – týkajúca sa ich samých a ich vlastného života.