Machiavellizmus: sa v politike riadi podľa hesla účel svätí prostriedky, znamená bezohľadnosť a amoralizmus v politike, bezzásadovosť len pre dosiahnutie určitého cieľa. MACHIAVELLI: Vladár – Vladár obsahuje rady pre panovníka ako vládnuť. Kniha sa postavila proti vtedajšej morálke, Machiavelli napadol mravné základy politického života.
WITTGENSTEINOVA 1. a 2. etapa filozofického jazyka: 1. Etapa: char. svet ako súbor faktov. Čo sa dá vyjadriť, to je skutočné. Keď sa to nedá vyjadriť, treba o tom mlčať. Zmysel sveta treba hľadať v jazyku. Sémantický trojuholník a obrazová teória. 2. Etapa: popiera 1. etapu. Hovorový jazyk je dôležitý. Každý je v inej jazykovej hre, teda nedochádza ku konsenzu. Tieto hry sú nesúmerateľné, nedajú sa stotožniť. Význam sa prisúdil dohodou.
Veda a Filozofia – veda ako špecif. znak poznávania sa zrodila v lone filozofie. Veda sa od F odlišuje tým, že má ambície overovať. F nepotvrdzuje tézy. F je o tolerancii. Pojem špeciálnej vedy: skúma, poznáva určitú špeciálnu oblasť bytia, oproti tomu F sa snaží poznávať skutočnosť v jej jednotnosti a celostnosti, nielen z jedného aspektu (hľadiska). Klasifikacia špeciálnych vied:
- FORMÁLNE vedy - formálna oblasť skúmania, nemá skutočne konkrétnu povahu. Napr.: čísla, logické vzťahy ... logika, matematika.
- REÁLNE vedy: a) prírodné - oblasť prírody (fyzika, chémia, biológia,...); b) kultúrne - oblasť toho čo vzniklo ľudským konaním a tvorbou (humanitné vedy); c) duchovné - história, psychológia, estetika, jazykoveda; d) sociálne a ekonomické - (sociológia, ekonomika); Reálne vedy (3 charakter. znaky vedy): 1. sú vždy empirické - to znamená, že ich predmetom je dielčia oblasť skúsenostného sveta. 2. tematický redukované – to znamená, že ich predmet je obmedzený, redukovaný len na určité hľadisko (aspekt), pričom iné hľadisko ostávajú nepovšimnuté. 3. metodický abstraktné – svoje témy postihujú tak, ako to pripúšťa metóda.
FILOZOFIA - slobodné kritické racionálne myslenie. Filozofické myslenie sa vnímalo ako láska k múdrosti. F je rozumové, argumentované poznávanie. Je to poznávanie vecí božských i ľudských. Podstata (zmysel) filozofie:
- pochopiť pôvodnú skutočnosť
- uchopiť ju zo svojho hľadiska
- prijať tú skutočnosť, otvoriť sa absolútnu - Boh
- vypočuť si aj iný názor
- nevzdávať sa, nebyť apatický
- až vtedy sa stávam človekom, keď mám účasť na skutočnosti
