Svetonázor: životný názor – nie je vedenie, ale presvedčenie, ktoré určuje jednanie. F a svetonázor: Dva významy pojmu svetonázor pozitívny a negatívny. Pozitívny význam je blízky k pojmu filozofie (ale nemožno ho úplne stotožniť), ide o prirodzený svetonázor = životný názor – vytváranie určitého svetonázoru je prirodzenou potrebou človeka. Negatívny význam pojmu svetonázor = blízky pojmu ideológia – umelé a nanútené. Svetový názor vytvorený za účelom šírenia v spoločnosti, ide o predpis, či návod na to, ako viesť správny život. Disponuje mocou (politickou) na ovládnutie a manipuláciu ľudí, brzdí tvorivé a samostatné myslenie napr: fašizmus, nacionalizmus...
Náboženstvo: je spôsob ľudskej existencie zo vzťahu k Zmyslu a Základu. Týka sa základu vôbec ako zdroja zmyslu – významu súcna v celku ako i všetkých oblastí súcna. Viera: byť presvedčený. Je legitívnou časťou človeka, má nevyhnutnú hodnotu ľudskej existencie, je samostatnou dimenziou človeka. Kritika kresťanstva: F. NIETZSCHE, L. FEUERBACH (Boh ako sebaprojekcia človeka)
Boh - ako absolútno (najvyššia idea dobra, pravdy a lásky).
Boh podľa Aristotela: nehybný hýbateľ, príčina všetkého pohybu a túžby po dokonalosti.
Boh podľa Platóna: idea dobra je najvyššia idea v jeho svete ideí, stotožnená s Bohom.
Boh podľa Augustína: Musí existovať najvyššia pravda – Boh.
5 dôkazov T. AKVINSKÉHO o existencii Boha:
- zmena a pohyb
- príčina a dôsledok
- idea bytia a nebytia na svete
- stupne dobra a dokonalosti
- poriadok a cieľ v prírode.
ANSELM z Cantenbury: podal aperiorny cenologický dôkaz existencie Boha.
