KANT - subjektívny vkus: schopnosť posudzovať nejaký predmet alebo spôsob predstavy na základe záľuby a neľúbosti bez akéhokoľvek záujmu (nezainteresovaná páčivosť).
Metafyzika: najvšeobecnejšia veda, ktorá skúma súcno ako súcno a všetko, čo jemu prináleží. Pojednáva o veciach presahujúcich fyziku, zmyslovo vnímateľnú prírodu.
HEIDEGGEROV pobyt - DASEIN: tu bytie na tomto svete, do ktorého je vrhnutý. Základným stavom tu-bytia je starosť. Úzkosť dokáže doviesť pobyt k jeho autenticite. V úzkosti svet stráca svoju dôvernosť. Všetko sa stáva nezmyselné. Pobyt zakúša osamotenie, bezdôvodnosť svojej existencie, odkrýva sa ničota.
Ontologický dôkaz: ak si je myslenie na základe rozpomínania vedomé, že je spätne spojené s absolútnom, potom sú pojmy a pravdy, kt. nutne vytvára, nielen pojmy a pravdy tohto myslenia, ale sú zároveň ontologicky relevantné. Na základe spätného spojenia myslí myslenie v týchto pojmoch a pravdách v podstate myslenie samotného Boha.
Gnozeologický smer Racionalizmus a Empirizmus: nástupom novoveku sa začína rozvíjať nové chápanie filozofie, nové základy, na ktorých by sa dalo s istotou vybudovať vedenie, aká je správna metóda poznania. Novoveký človek: autonómny, zneistený, odkázaný sám na seba.
DESCARTOV ontologický model: jeho ontologické názory vyplývajú z jeho gnozeológie. Descartes veril v oddelenie duše od tela, t.j. dualizmus, to znamená, že rozum, myseľ, existuje nezávislé na hmote, to je mysliaca substancia, vedomie.
Materializmus: svetonázor o materiálnom základe sveta, skutočnosti, považujúci hmotu, bytie za prvoradé, myslenie, vedomie za druhoradé.
Idealizmus: označuje sa ním filoz. učenie, kt. vychádza z predpokladu, že podstatou jestvujúceho je duchovný (ideálny) princíp. Tento princíp je prvotný, zatiaľ čo hmota, bytie za druhotné.
Teológia: je vedecko-systematická reflexia určitej nábožnej viery, podobne ako veda sa snaží určitú nábož. vieru systematicky rozvíjať a určovať zmysel ich dogmatických výpovedí.
