Základy filozofie - 1. semester -po-

Základy filozofie - 1. semester -po-

Mýtus - rozprávanie o dávnych časoch, príbehy o bohoch, ľuďoch... Minulostná dimenzia M, je však spojená s prítomnosťou, t.j. to čo sa udialo, rozhodlo aj o našom osude dnes, o našej prítomnosti. Prechod od mýtusu k logu sa považuje za začiatok filozofie, za jej vznik, tento prechod nebol nejakým prudkým zlomom, ale udial sa pomaly, pozvoľne, prvé grécke filoz. texty majú podobu mýtu napr.: Platón - Mýtus o jaskyni. Mnohobožstvo -systém hierarchicky usporiadaných bohov, vyšších, nižších (polobohov, hrdinov), kt. garantujú určitý princíp, kt. sa vo svete človeka uskutočňuje: láska, pravda, boj. Odlišnosť F od M: stavia svoje myslenie na sebe a to nie preto, aby človek mohol vedieť viac ako bohovia, ale preto, že len on môže žiť a rozumieť svojmu ľudskému životu.

Kto povedal: Boh je mŕtvy – F. NIETZSCHE,; Myslím teda som – R. DESCARTES (predstaviteľ racionalizmu) - ako metóda pochybovania, metodická skepsa.; Zoon politikon – ARISTOTELES – človek je politický živočích.; Človek človeku vlkom – T. HOBBES

SARTRE – Existencia predchádza esenciu: len u človeka nejestvuje žiadna dopredu daná podstata, esencia človeka. U veci je to naopak, najprv je určená podstata tá predchádza jestvovanie nejakej veci. Človek svojim životom uskutočňuje svoju podstatu sám, projektuje sa! Podľa Sartra to znamená:

1. to, že neexistuje Boh, kt. by dopredu určil nejakú podstatu, ideu človeka.
2. to, že človek je vo svojom uskutočnení života, vo svojej sebarealizácii absolútne slobodný, pričom tejto slobody sa nemožno zbaviť.
3. človek tým, že je slobodný nesie súčasne absolútnu zodpovednosť za svoje konanie
4. dokonca zodpovednosť aj za ostatných, za celé ľudstvo.

MARX – Historický optimizmus: viera v lepší budúci historický stav. Historický materializmus: veril že história smeruje ku konečnej a dokonalej komunistickej spoločnosti, k beztriednej spoločnosti.

PLATÓN – Teória poznania: vypracoval teóriu ideí, kt. súčasťou je aj problém poznania. Tiež ide o jeho teóriu rozpoznávania – anamnesis, na to, čo už v našej mysli už bolo, bez toho aby do nej vstúpili nové poznatky. Teória ideí - svet je rozdelený na skutočnosť a zdanie. Potom naše poznatky o svete sú rozdelené na mienenie a vedenie. Pravdivé poznanie podľa Platóna znamená opustiť svet zmyslov a hľadať s pomocou rozumu vo vlastnej mysli idey a všeobecniny, pochopenie týchto ideí vedie k pochopeniu pravdivého poznania a nakoniec k pochopeniu dobra.ARISTOTELOVE chápanie súcna: bytie je najvšeobecnejší a najprázdnejší pojem a ako taký ho nemožno definovať. Nedefinovateľnosť bytia vyplýva z jeho všeobecnosti, nemožno ho odvodiť z nijakého vyššieho pojmu. Ani otázka najvyššieho súcna nám neprinesie odpoveď, lebo je tiež súcnom.

Machiavellizmus: sa v politike riadi podľa hesla účel svätí prostriedky, znamená bezohľadnosť a amoralizmus v politike, bezzásadovosť len pre dosiahnutie určitého cieľa. MACHIAVELLI: Vladár – Vladár obsahuje rady pre panovníka ako vládnuť. Kniha sa postavila proti vtedajšej morálke, Machiavelli napadol mravné základy politického života. 

WITTGENSTEINOVA 1. a 2. etapa filozofického jazyka: 1. Etapa: char. svet ako súbor faktov. Čo sa dá vyjadriť, to je skutočné. Keď sa to nedá vyjadriť, treba o tom mlčať.  Zmysel sveta treba hľadať v jazyku. Sémantický trojuholník a obrazová teória. 2. Etapa: popiera 1. etapu. Hovorový jazyk je dôležitý. Každý je v inej jazykovej hre, teda nedochádza ku konsenzu. Tieto hry sú nesúmerateľné, nedajú sa stotožniť. Význam sa prisúdil dohodou.

Veda a Filozofia – veda ako špecif. znak poznávania sa zrodila v lone filozofie. Veda sa od F odlišuje tým, že má ambície overovať. F nepotvrdzuje tézy. F je o tolerancii. Pojem špeciálnej vedy: skúma, poznáva určitú špeciálnu oblasť bytia, oproti tomu F sa snaží poznávať skutočnosť v jej jednotnosti a celostnosti, nielen z jedného aspektu (hľadiska). Klasifikacia špeciálnych vied:

• FORMÁLNE vedy - formálna oblasť skúmania, nemá skutočne konkrétnu povahu. Napr.: čísla, logické vzťahy ... logika, matematika.
• REÁLNE vedy: a) prírodné - oblasť prírody (fyzika, chémia, biológia,...); b) kultúrne - oblasť toho čo vzniklo ľudským konaním a tvorbou (humanitné vedy); c) duchovné - história, psychológia, estetika, jazykoveda; d) sociálne a ekonomické - (sociológia, ekonomika); Reálne vedy (3 charakter. znaky vedy): 1. sú vždy empirické - to znamená, že ich predmetom je dielčia oblasť skúsenostného sveta. 2. tematický redukované – to znamená, že ich predmet je obmedzený, redukovaný len na určité hľadisko (aspekt), pričom iné hľadisko ostávajú nepovšimnuté. 3. metodický abstraktné – svoje témy postihujú tak, ako to pripúšťa metóda. 

FILOZOFIA - slobodné kritické racionálne myslenie. Filozofické myslenie sa vnímalo ako láska k múdrosti. F je rozumové, argumentované poznávanie. Je to poznávanie vecí božských i ľudských. Podstata (zmysel) filozofie:

• pochopiť pôvodnú skutočnosť
• uchopiť ju zo svojho hľadiska
• prijať tú skutočnosť, otvoriť sa absolútnu - Boh
• vypočuť si aj iný názor
• nevzdávať sa, nebyť apatický
• až vtedy sa stávam človekom, keď mám účasť na skutočnosti

Filozofovia - tí, kt. sa vyznačovali vyššou mierou poznania, tí, čo vedeli a rozumeli viac ako iní. Filozofia ako hľadanie múdrosti alebo láska k pravde: filein znamená po gr. milovať, sofos znam. múdrosť. Filozofovia sa nikdy nedomnievali, že disponujú všetkou múdrosťou, ich múdrosť spočíva v niečom inom (Sokrates - Viem že nič neviem). Filozofovia si uvedomujú, že nie sú múdri ako bohovia a ani nie sú úplne nevedomí, pretože si uvedomujú vlastnú nevedomosť.

Svetonázor: životný názor – nie je vedenie, ale presvedčenie, ktoré určuje jednanie. F a svetonázor: Dva významy pojmu svetonázor pozitívny a negatívny. Pozitívny význam je blízky k pojmu filozofie (ale nemožno ho úplne stotožniť), ide o prirodzený svetonázor = životný názor – vytváranie určitého svetonázoru je prirodzenou potrebou človeka.   Negatívny význam pojmu svetonázor = blízky pojmu ideológia – umelé a nanútené. Svetový názor vytvorený za účelom šírenia v spoločnosti, ide o predpis, či návod na to, ako viesť správny život. Disponuje mocou (politickou) na ovládnutie a manipuláciu ľudí, brzdí tvorivé a samostatné myslenie napr: fašizmus, nacionalizmus...

Náboženstvo: je spôsob ľudskej existencie zo vzťahu k Zmyslu a Základu. Týka sa základu vôbec ako zdroja zmyslu – významu súcna v celku ako i všetkých oblastí súcna.   Viera: byť presvedčený. Je legitívnou časťou človeka, má nevyhnutnú hodnotu ľudskej existencie, je samostatnou dimenziou človeka. Kritika kresťanstva: F. NIETZSCHE, L. FEUERBACH (Boh ako sebaprojekcia človeka)

Boh - ako absolútno (najvyššia idea dobra, pravdy a lásky).

Boh podľa Aristotela: nehybný hýbateľ, príčina všetkého pohybu a túžby po dokonalosti.

Boh podľa Platóna: idea dobra je najvyššia idea v jeho svete ideí, stotožnená s Bohom.

Boh podľa Augustína: Musí existovať najvyššia pravda – Boh.

5 dôkazov T. AKVINSKÉHO o existencii Boha:

1. zmena a pohyb
2. príčina a dôsledok
3. idea bytia a nebytia na svete
4. stupne dobra a dokonalosti
5. poriadok a cieľ v prírode.

ANSELM z Cantenbury: podal aperiorny cenologický dôkaz existencie Boha.BAUMGARTEN - zakladateľ estetiky ako samostatnej disciplíny. 

HIPIAS - názov dialógu, v kt. sa Platón venuje otázke krásy.

Umenie: skúmanie krásy úzko súvisí s pojmom umenia. V antike pojem krásy nemal predovšetkým estetický, ale etický a praktický význam. V stredoveku sa umenie ocitlo v službách viery. Umenie má oslavovať Boha. V novoveku sa situácia mení, umelci začínajú tvoriť „nový svet“ (umenie sa individualizuje).

Prirodzený stav podľa HOBBESA: vychádza z jednotlivca, ktorého s inými spája to, že všetci sa usilujú o sebazachovanie a zlepšenie podmienok života na Zemi. Ak sa každý bude usilovať iba o svoju bezpečnosť, vznikne nespútaná konkurencia, vojna všetkých proti všetkým.

Prirodzený stav podľa ROSSEAUA: človek nemá vlastníctvo. Vlastníctvo je negatívny dôsledok civilizácie. Človek nie je dobrý ani zlý, ale prirodzený. Až súkromné vlastníctvo vedie k odlišnostiam medzi ľuďmi.

Prirodzený stav podľa LOCKEA: nie je ustanovený právny poriadok, všetci ľudia sú si rovní a slobodní. Je to stav dokonalej slobody, stav rovnosti, v ktorom všetka moc a právomoc je vzájomná. Moc má byť ohraničená a kontrolovaná.

Spoločná zmluva (ROSSEAU) – rozdiel medzi všeob. vôľou a vôľou všetkých: ľudia sa môžu združiť do spoločenstva len ak sa zrieknu svojich individuálnych záujmov a potrieb. Prijatím spoločenskej zmluvy človek participuje na všeobecnej vôli oslobodenej od egoizmu. Všeobecná vôľa je syntéza slobodných vôlí jednotlivcov, prihliada len na spoločný záujem.

3 filozofovia, ktorí sa zaoberali utópiou a ich diela: - PLATÓN – Ideálny štát, MORE – Utópia, CAMPANELA – Slnečný štát

PLATÓNOV ideálny štát: mal viesť k ideálnemu životu, predstava dobrej spoločnosti. Ideálny štát je prvá utópia, t.j. miesto ktoré neexistuje, ale by mala, mohla v budúcnosti existovať. Podľa Platóna má ľudská duša 3 zložky: rozumová, vznetlivá (pomocou nej duša prejavuje vôľu a preukazuje odvahu), žiadostivá (predstavuje žiadostivosť a vášne duše, hlad, smäd a sexuálna aktivita). Rozdelenie spoločnosti do 3 tried:

1. Vládci – zastupujú rozumovú zložku, majú vládnuť najmúdrejší
2. Strážcovia – ochrancovia štátu, bojovníci
3. Výrobcovia – spojení so žiadostivou zložkou, majú zaisťovať materiálne potreby, obživu.

BERKELEYHO stanovisko solipsizmu: existuje len človek, JA a jeho vedomie, ktoré všetko vníma a tým vytvára existenciu danej veci.Na čo reagoval DUCHAMP, keď 1x vystavil ready-made v múzeu: chcel dokázať, že takéto predmety pozbavené svojej funkcie môžu byť prežívané ako estetický objekt z hľadiska farby, formy a štruktúry. Ready-made neskúma, či je niečo pekné alebo škaredé, ale chce zistiť, čo je a čo nie je umenie.

KANT - subjektívny vkus: schopnosť posudzovať nejaký predmet alebo spôsob predstavy na základe záľuby a neľúbosti bez akéhokoľvek záujmu (nezainteresovaná páčivosť).

Metafyzika: najvšeobecnejšia veda, ktorá skúma súcno ako súcno a všetko, čo jemu  prináleží. Pojednáva o veciach presahujúcich fyziku, zmyslovo vnímateľnú prírodu.

HEIDEGGEROV pobyt - DASEIN: tu bytie na tomto svete, do ktorého je vrhnutý. Základným stavom tu-bytia je starosť. Úzkosť dokáže doviesť pobyt k jeho autenticite. V úzkosti svet stráca svoju dôvernosť. Všetko sa stáva nezmyselné. Pobyt zakúša osamotenie, bezdôvodnosť svojej existencie, odkrýva sa ničota.

Ontologický dôkaz: ak si je myslenie na základe rozpomínania vedomé, že je spätne spojené s absolútnom, potom sú pojmy a pravdy, kt. nutne vytvára, nielen pojmy a pravdy tohto myslenia, ale sú zároveň ontologicky relevantné. Na základe spätného spojenia myslí myslenie v týchto pojmoch a pravdách v podstate myslenie samotného Boha.

Gnozeologický smer Racionalizmus a Empirizmus: nástupom novoveku sa začína rozvíjať nové chápanie filozofie, nové základy, na ktorých by sa dalo s istotou vybudovať vedenie, aká je správna metóda poznania. Novoveký človek: autonómny, zneistený, odkázaný sám na seba.

DESCARTOV ontologický model: jeho ontologické názory vyplývajú z jeho gnozeológie. Descartes veril v oddelenie duše od tela, t.j. dualizmus, to znamená, že rozum, myseľ, existuje nezávislé na hmote, to je mysliaca substancia, vedomie.

Materializmus: svetonázor o materiálnom základe sveta, skutočnosti, považujúci hmotu, bytie za prvoradé, myslenie, vedomie za druhoradé.

Idealizmus: označuje sa ním filoz. učenie, kt. vychádza z predpokladu, že podstatou jestvujúceho je duchovný (ideálny) princíp. Tento princíp je prvotný, zatiaľ čo hmota, bytie za druhotné.

Teológia: je vedecko-systematická reflexia určitej nábožnej viery, podobne ako veda sa snaží určitú nábož. vieru systematicky rozvíjať a určovať zmysel ich dogmatických výpovedí.