referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oldrich
Utorok, 3. decembra 2024
Základy filozofie - 1. semester -po-
Dátum pridania: 14.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: VlaPO
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 144
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 30s
Pomalé čítanie: 15m 45s
 

Základy filozofie - 1. semester -po-

Mýtus - rozprávanie o dávnych časoch, príbehy o bohoch, ľuďoch... Minulostná dimenzia M, je však spojená s prítomnosťou, t.j. to čo sa udialo, rozhodlo aj o našom osude dnes, o našej prítomnosti. Prechod od mýtusu k logu sa považuje za začiatok filozofie, za jej vznik, tento prechod nebol nejakým prudkým zlomom, ale udial sa pomaly, pozvoľne, prvé grécke filoz. texty majú podobu mýtu napr.: Platón - Mýtus o jaskyni. Mnohobožstvo -systém hierarchicky usporiadaných bohov, vyšších, nižších (polobohov, hrdinov), kt. garantujú určitý princíp, kt. sa vo svete človeka uskutočňuje: láska, pravda, boj. Odlišnosť F od M: stavia svoje myslenie na sebe a to nie preto, aby človek mohol vedieť viac ako bohovia, ale preto, že len on môže žiť a rozumieť svojmu ľudskému životu.

Kto povedal: Boh je mŕtvy – F. NIETZSCHE,; Myslím teda som – R. DESCARTES (predstaviteľ racionalizmu) - ako metóda pochybovania, metodická skepsa.; Zoon politikon – ARISTOTELES – človek je politický živočích.; Človek človeku vlkom – T. HOBBES

SARTRE – Existencia predchádza esenciu: len u človeka nejestvuje žiadna dopredu daná podstata, esencia človeka. U veci je to naopak, najprv je určená podstata tá predchádza jestvovanie nejakej veci. Človek svojim životom uskutočňuje svoju podstatu sám, projektuje sa! Podľa Sartra to znamená:

  1. to, že neexistuje Boh, kt. by dopredu určil nejakú podstatu, ideu človeka.
  2. to, že človek je vo svojom uskutočnení života, vo svojej sebarealizácii absolútne slobodný, pričom tejto slobody sa nemožno zbaviť.
  3. človek tým, že je slobodný nesie súčasne absolútnu zodpovednosť za svoje konanie
  4. dokonca zodpovednosť aj za ostatných, za celé ľudstvo.

MARX – Historický optimizmus: viera v lepší budúci historický stav. Historický materializmus: veril že história smeruje ku konečnej a dokonalej komunistickej spoločnosti, k beztriednej spoločnosti.

PLATÓN – Teória poznania: vypracoval teóriu ideí, kt. súčasťou je aj problém poznania. Tiež ide o jeho teóriu rozpoznávania – anamnesis, na to, čo už v našej mysli už bolo, bez toho aby do nej vstúpili nové poznatky. Teória ideí - svet je rozdelený na skutočnosť a zdanie. Potom naše poznatky o svete sú rozdelené na mienenie a vedenie. Pravdivé poznanie podľa Platóna znamená opustiť svet zmyslov a hľadať s pomocou rozumu vo vlastnej mysli idey a všeobecniny, pochopenie týchto ideí vedie k pochopeniu pravdivého poznania a nakoniec k pochopeniu dobra.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.