MATERIALIZMUS
Lat. materia – hmota, látka
-na rozdiel od I považuje za základný princíp skutočnosti hmotu, látku, či inak fyzikálne dokazateľnú a objektívne existujúcu entitu
-všetko duchovné chápe ako druhotné
1. material. učenia vznikali súčasne so vznikom F v otrok. spoločnosti – India, čína, Grécko
naivný M – Herakleitos, Anaxagoras, Demokritos, Epikuros
-uznávali mater. svet a jeho existenciu nezávislú os ľuds. vedomia
-predstavitelia hľadali spoločný prvopočiatok všetkého existujúceho /element/
-vďaka nim bola vytvorená hypotéza o atómovej stavbe hmoty
-nedostatok - nevedeli rozlišovať fyzické a psychicke
-vlastnosti psychického pripisovali prírode /hylozoizmus/
2.stredovek - materialistické myšlienky sa prejavili vo forme nominalizmu – učenie o „večnosti prírody a boha"
3.renesancia – Telesio, G. Bruno často formou panteizmu a hylozoizmu chápali celistvosť prírody
4. 17. – 18. st. – Bacon, Galilei, Hobbes, Spinoza, Locke
mechanický – elementy prírody chápali ako neoduševnené a pozbavené kvality
-pohyb chápali ako neoddeliteľnú súčasť prírody
dialektický – Marx, Engels – pol. 19.st.
-dialekt. M prekonal nedostatky predchádzajúcich M ale aj idealistické chápanie dejín
IDEALIZMUS
filozof. smer, protiklad M v riešení základnej F otázky /čo je podstatou skutočnosti/
-vychádza z prvotného duchovného, nehmotného
-duch, idea, myslenie – jediná pravá skutočnosť
-z toho vyplýva rozhodujúci vplyv:
a/ myslenia a poznania na skutočnosť
b/ priorita rozumového pred zmyslovým
c/ duchovného pred hmotným
-najvýznamnejšiu podobu I nadobudol v teórii poznania presvedčením, že objekty nášho poznania, ktoré sú nám dané, nie sú reálne /Platón, Hegel, Kant/
-/I - odtrhnutie pojmov od ich objektov/
objektívny I – za základe skutočnosti považuje osobného alebo neosobného ducha /akési nadindividuálne vedomie/ - Platón, sv. Augustín, T. Akvinský
subjektívny I – redukuje poznatky o svete na obsah individuálneho vedomia
/ Descartes, Berkley, Humme, Hegel, Fichte, Kant/
etický I – naše mravné konanie sa má riadiť len na základe poznania ideálnych princípov konania
MONIZMUS
Z gréc. monos – jeden
-fil. názory, ktoré vykladajú skutočnosť /alebo jej časť/ jedným princípom
-formy M sú: materializmus, spiritualizmus
-protikladom sú: dualizmus a pluralizmus
M – materialistický – za základ sveta pokladá hmotu
- Idealistický – základom všetkého je duch, idea... – Hegel
DUALIZMUS
Z lat duo – dva
Fil. učenie, podľa ktorého skutočnosť možno vysvetliť dvomi protikladnými princípmi:
duch – hmota, dobro – zlo, duša – telo
-dualistické odtrhnutie vedomia od hmoty vedie v konečnom dôsledku k idealizmu
-/Descartes, Kant/
PLURALIZMUS
Z lat. pluralis – mnoho
-Filozofické učenie o mnohosti, o väčšine
-Je to F stanovisko, ktoré rešpektuje pluralitu = mnohosť v gnozeologickom, ontologickom, náboženskom zmysle
Podstata P – všetko sa skladá z množstva rovnoznačných podstát, neredukovateľných na jeden princíp
-Takéto pluralistické stanovisko bolo základom Leibnizovej metodológie
