referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Osvietenstvo
Dátum pridania: 02.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: viktors
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 920
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 46m 10s
Pomalé čítanie: 69m 15s
 
• Mal iskrivý spisovateľský talent, jeho argumenty boli jasné a vtipné. Študuje historický materiál, prichádza k presvedčeniu, že ľudská spoločnosť je výsledkom pôsobenia objektívnych zákonov, ktoré formovali históriu a aj ducha každého národa. Ignoruje hypotézu o zmluvnom pôvode štátu, prijíma vžitú klasifikáciu a rozlišuje 3 druhy vlád: republiku (cnosť a starostlivosť o spoločné blaho), monarchiu (čestnosť) a despociu (strach). Od formy vlády závisí, ako vymedzí priestor politickej slobody občanov (forma vády a zákony musia byť v harmónii).
• Rozoznáva 3 druhy mocí v štáte: zákonodarna (dvojkomorový parlament), výkonná (panovník a ministri) a súdna (stroj na sylogizmy). Jediný orgán nemôže mať v rukách dve či tri štátne moci, najvyšia suverénna moc patrí parlamentu a preto mocenský mechanizmus treba konštruovať tak, aby jeho jednotlivé kolieska, orgány, si mohli navzájom oponovať, aby každý z nich dokázal vytvoriť prekážku realizácie vôle, s ktorou nesúhlasí. Zveruje parlamentu právo kontrolovať vládu, medzi orgánmi štátu je dialóg a forma spolupráce. Sledoval umiernený výkon politickej moci, ktorý je zárukou proti jej zneužívaniu. Geniálne postrehol tendenciu moci ku koncentrácii a hľadal systém politickej rovnováhy, ktorá by od samého začiatku vylučovala možnosť premeny mohutnej centralizovanej moci na despotickú. Dominantným princípom jeho konštitučného myslenia bola umiernená realizácia moci. Po americkej revolúcii čerpala z Montesquieuho myšlienok francúzska ústava.


Dejiny sa v osvietenstve chápu ako proces narastania pokroku. Dominantným aktérom tohto procesu je rozum.

Rozum:

 umožnil človeku jeho historickú sebareflexiu
 viedol ľudí k pochopeniu nevyhnutnosti vytvoriť štát
 je nástrojom emancipácie človeka
 sa uskutočňuje v dejinách..., dejiny sú uskutočňovaním rozumu

Kritikmi tejto koncepcie boli už v 19.storočí K. Marx, ktorý ju zásadne modifikoval z pozícií materialistického chápania dejín a F. Nietzsche, ktorý ju kriticky prehodnotil z hľadiska iracionalistického voluntarizmu. V 20. storočí sa proti osvietenskej koncepcii dejín postavili predstavitelia frankfurtskej školy – M. Horkheimer a T. Adorno, keď v práci Dialektika osvietenstva (1947) odmietli osvietenskú predstavu o historickom narastaní pokroku a naopak sa pokúsili dokázať, že univerzálne dejiny sú procesom postupnej sebanegácie ľudstva.

Osvietenské chápanie dejín, ako jednu z koncepcií tzv. modernej doby, podrobil kritike aj popredný predstaviteľ postmodernej filozofie Jean-Francois Lyotard. V práci Postmoderné vedenie (1979) označil Lyotard všetky moderné vízie o pokroku a smerovaní ľudstva k zlatému veku (v budúcnosti), len za „skrachované fikcie“ a „fantasmagorie“ osvietenstva. Rovnako ako Lyotard aj E. Vogelin charakterizuje osvietenstvo ako modelársky a polognostický projekt vnútrosvetovej samospásy človeka, ktorý tým, že človeka vyzdvihol do funkcie potenciálne všemocného stvoriteľa, degradoval ho v skutočnosti na živočíšnu úroveň.
S osvietenstvom bude navždy spojená Deklarácia ľudských a občianskych práv z roku 1789 a navždy sa bude spájať idea (ideál) občianskej spoločnosti atď. S osvietenstvom sa bude spájať tiež heslo „sapere aude“ a napokon aj pojem „philosophie de l´histoire“.


Francúzska filozofia 18.storočia


Anglický empirizmus našiel svoje špecifické pokračovanie vo francúzskej filozofii 18. storočia. Inšpiratívna sila anglickej filozofie a jej špecifické sprostredkovanie domácou racionalistickou tradíciou a pokrok v prírodných vedách umožnili kultivovať francúzske filozofické dedičstvo. Zdrojom pokroku je poznanie, nadradenie rozumu nad autoritu cirkvi, racionalistické chápanie sociálnej skutočnosti a viera v možnosť zdokonaľovania ľudského ducha. Osvietenstvo zdôrazňuje myšlienku slobody, prirodzenej rovnosti, ideu demokracie, toleranciu. Podmienky pre túto aktivitu vytvorili P. Bayle, F. M. A. Voltaire,Ch. L. Montesquieu.

Najvýznamnejší predstavitelia:

 Turgot
 Condorcet
 Diderot
 D´Alambert
 Helvétius
 z hľadiska filozofie – E. B. Condillac
 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Osvietenstvo SOŠ 2.9584 968 slov
Osvietenstvo SOŠ 3.0057 224 slov
Osvietenstvo SOŠ 2.9651 237 slov
Osvietenstvo 2.9666 297 slov
Osvietenstvo GYM 2.9601 1398 slov
Osvietenstvo GYM 2.9673 997 slov
Osvietenstvo GYM 2.9802 763 slov
Osvietenstvo 2.9723 3256 slov
Osvietenstvo 2.9576 3181 slov
Osvietenstvo 3.0036 975 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.