·Umenie filozofa je podnietiť myšlienky iných·Dobrý rečník = umenie klásť otázky·Maieutika je základná črta jeho filozofie·Úlohou filozofa nie je múdrosť vytvárať, ale pomáhať druhým pri ich sebapoznávaní, pri zrode myšlienok·Prvý predpoklad sebapoznávania je spochybnenie zdanlivých istôt a bežne prijímaných postojov a to metódov, ktorú nazývame sokratovská irónia – umenie viesť rozhovor·Cieľom Sokratovskej irónie je analýzou pojmov dospieť k ich definícii·Postup od najjednoduchších konkrétnych pojmov ku najvšeobecnejším abstraktným – dobro, láska, cnosť, viera·Takýto postup odhalil u diskutéra jeho nevedomosť·„Viem, že nič neviem.“·Nové veci a javy žiakom nevysvetlil·Sokrates sa pýtal, žiak odpovedal·Žiak sám formuloval odpoveď – nové myšlienky·Heslo: „Poznaj seba samého.“ = „Gnóthi seauton“ – v Delfskej veštiarni·Odsudzuje empirické skúsenosti, empirické poznanie prírody·Tvrdí, že človek môže poznať iba to, čo je v jeho moci·V moci človeka je iba on sám, čiže nemôže poznať nič iné, len sám seba – jeho filozofia hovorí o tom, ako správne žiť·„Ak ľudia budú návratom k sebe samým a uvažovaním o sebe privedení k poznaniu mravnej úbohosti a slepoty, v ktorej doposiaľ žili, dospejú k hľadaniu mravného ideálu.“·Správanie človeka je určované schopnosťou chápať dobro·„Nikto nekoná zlo úmyselne.“ – aj keď konáme zle, je to kvôli nevedomosti·Etický intelektualizmus oCnosť prepojená s poznaním – „Kde vládne rozum, napĺňa sa duša snosťou.“oNový model morálky založený na sile individuálneho rozumu·

Cnostné konanie je založené na rešpektovaní troch základných cností:o Striedmosť – schopnosť ovládať vášneo Udatnosť – schopnosť prekonávať nebezpečenstvoo Cnosť je spravodlivosť – schopnosť rešpektovať zákony·Najvyšší princíp pre Sokrata je daimonion – vnútorný hlas, svedomie, ktorý má každý človek vo svojom vnútri, a ktorý mu pomáha zachovať si ľudskosť a hľadať dobro·Z jeho filozofie čerpajú dve školy:o Kyrénska – najdôležitejšia je slasťo Kynická – pohŕda všetkým materiálnymPlatón·Sokratov žiak·Zanechal spisy·Vytvoril školu Akadémia – bola bezplatná·Jeho diela majú aj literárnu hodnotu·Písané formou dialógu okrem Sokratovej obrany na súde·Ranné:o= Sokratovske obdobieo Protagoras, Gorgias, Obrana Sokratova·Klasické:o Kratylos, Faidon, Faidros, Sympóziumo Ústava (Štát) – koncepcia ideálneho štátu·Neskoré:o Timaios, Zákony, Kritias (o zániku ostrovnej ríše Atlantídy)·Východiská jeho filozofie:o Sofisti – kritizuje ich, ale aj s nimi súhlasí v nedôvere k zmyslovému vnímaniuo Sokrates – na základe: „Viem, že nič neviem.“

Rozpracoval svoju filozofickú koncepciuo Otázky bytia a poznania·Ontológia:o Vypracoval učenie o ideách (Eidos – ideál, pojem, myšlienka)o Podnet k filozofovaniu dáva Éros (pud)o Výsledkom filozofania je vytvorenie dvoch svetov:§Svet ideí§Pozemský – reálny svetoSvet ideí:§ Základný pojem je idea (vzor pre predmet zmyslovo vnímateľného sveta)§ Existuje objektívne – nezávisle od nášho vedomia alebo poznania§Nemenný, večný, dokonalý§ Imateriálny svet (duchovné vzory)§Duchovné vzory predstavujú skutočné bytieoReálny svet:§ Predmety existujú len natoľko, nakoľko existuje ich idea§ Svet tieňov, odrazov ideí§ Nedokonalý svet§ Materiálny svet§ Neskutočné bytieoSvet ideí + Reálny svet = Objektívny idealizmusoJe to prvotnosť duchodného pred materiálnymoIdea existuje nezávisle od poznaniaoDualistická koncepciaoPlatón vytvoril hierarchiu ideí, najväčšia idea je idea dobra·

Gnozeológia:o Podobenstvo o jaskyni:§Tmavá jaskyňa – ľudia sú pripútaní chrbtom k otvoru – je tam oheň, ktorý vytvára tiene, ľudia vidia tiene, sú presvedčení, že to sú skutočné predmety, ale keď vyjdu von zistia, že sa mýlili, veci pred jaskyňou sú ideyo Náš obvyklý život je väzenie (jaskyňa) a zmyslovo vnímatľné veci sú iba tiene – odrazyo Cieľom je priblížiť sa prostredníctvom poznania svetu ideí·Antropológiao Človek = pominuteľné telo + nesmrteľná dušao Každá duša žije vo svete ideí, prijde do tela a vznikne človeko Poznanie = rozpamätávanie sa duše na to, čo spoznala vo svete ideío Duša sa skladá z troch cností:§Rozmumnosť – centrum v hlave§Statočnosť – centrum v hrudi§Umiernenosť – centrum v podbruškuo„Sóma séma“ – telo je hrobom dušeAristoteles·389 pnl. – 322 pnl.·Založil školu Lykeion (lýceum)·Vychovávateľ Alexandra Veľkého·Prístup k ústavám·Vytvoril zbierku ústav a botanickú a zoologickú zbierku·Dielo:o Zachovali sa len zlomky:§Menej náročné – laikom a širšej verejnosti§Vedecké – odborné – úzka skupina študentov§Spisy o logike – Kategórie, Analytiky§Prírodovedecké spisy – O nebi, O duši§Metafyzické spisy – Eika Nikomachova§Rečnícke spisy – Rétorika·Zakladateľ logiky·

Gnozeológia – Logikao Aristoteles ho nahradil slovom analytika (náuka o formách a metódach správneho myslenia)o 3 elementy logiky:§Pojem:·Prepracujeme sa k nemu cez definíciu:·A) Zaradenie do triedy so spoločnými znakmi·B) Udáme, čím sa odlišuje od skupiny·Snahou Aristotela je nájsť najvšeobecnejšie pojmy, ktoré zahŕňajú všetky ostatné pojmy·Rozdelil pojmy na vyššie a nižšie§Súd:·Vzniká spojením minimálne dvoch pojmov·Môže byť kladný („je“) alebo záporný („nie je“)·Skladá sa z:o Subjektu – to, o čom vypovedámeo Predikátu – to, čo prisudzujeme subjektu§Úsudok:·Vzniká spojením minimálne dvoch súdov·Skladá sa z dvoch premís (predpokladov) a jedného záveru (konklúzia)·Tvorí jadro Aristotelovej logiky·Je to sylogizmus – náuka o úsudkuo Princípy logiského uvažovania:§1) Princíp protirečenia – jeden predmet nemôže byť súasne pravdivý aj nepravdivý v tom istom momente za tých istých okolností§2) Princíp vylúčenia tretieho – každá výpoveď je buď pravdivá alebo nepravdiváo Metódy:§Neuznáva dedukciu§Uznáva indukciu – od praktického k teoretickému§Najprv pozoruje ľudí (znaky), potom definuje§Pri procese poznávania skutočnosti dôveruje zmyslovému poznávaniu·

Ontológia – metafyzikao„Meta ta fyzika“ – to, čo ide po fyzikeo Tvrdí, že svet ideí neexistujeo Žiadna idea v zmysle pravzoru vo svete ideí neexistuje, ale idea existuje vo veciach samých, je to ich podstatao Uznáva aj látku (hmotu) – je nevyhnutná pre existenciu vecío Látka je nesformovaná a pasívna, pri formovaní kladie odporo Uznáva formu – aktívny duchovný princíp, sila, ktorá mení látku, veci nie sú dokonalé (odpor), majú chybyo Látka + Forma = Pohybo Verí v existenciu prvotného hýbateľa, čosi ako Boh, číra forma, niečo dokonaléPoklasické obdobie·4. stor pnl. – 4. stor. nl.·A) Helenistické obdobie: 4. stor. pnl. – 0·B) Rímska filozofia: 0 – 4. stor. nl.Helenistocká filozofia·Filozofia sa zameriava od spoločenských otázok na vnútorný život človeka (všíma si bytie človeka ako jednotlivca, postavenie človeka ako jednotlivca v spoločnosti – etická problematika)·Ideový synkretizmus·Vznik viacerých škôl, ktoré sú navzájom prepojené, sú tri základné:o Stoicizmuso Epikureizmuso SkepticizmusStoicizmus·Názov dostal od stĺporadia v Aténach (Stoá poikilé – stretávali sa tam), Zenón z Kitia – kúpil to stĺporadie·

A) Starší – Zenón·B) Stredný – Poseidonos·C) Rímsky – Seneca, Marcus Aurelius, Epiktetos·Filozofiu delia na:o Logika:§Filozofia = záhrada§Logika = plot§Etika = plod§Východisko z Aristotelovej logiky§Používajú jazykovú analýzu – všímajú si etymológiu (pôvod), sématiku (význam), semiológiu (znaky), rétoriku (monológ), dialektiku (rozhovor)o Fyzika:§Fyzika = pôda záhrady§Materialistická, monistická (príčinou všetkého je posledný účel – oheň)§Nadviazali na Herakleita z Efezu§Je panteistická (boh – logos – je roztrúsený všade po svete)§Východiskom je pre nich zmyslové poznávanieo Etika:§Etika = plod záhrady§Najvyšším cieľom je dosiahnuť ataraxiu – duševný pokoj §Predpokladom je zbavenie sa všetkých vášní – apatheria§Hlásali humanizmus voči všetkým ľuďom§Veria v osud§Tvrdia, že život je predurčenýEpikureizmus·Epikuros založil vlastnú školu, ktorá sa volala Epikurova záhrada·Jeho pokračovateľom bol Lucretius Carus·Zameriavali sa na etiku·Heslo „Ži skryte“·Cieľom filozofie je dosiahnuie blaženosti – ataraxie a získať čo najviac slastí pod kontrolou rozumu·Telesné pôžitky sú krátkodobé, duchovné sú dlhodobé·Svet vysvetľujú prirodzenou cestou·Bohovia existujú, ale nezasahujú do chodu sveta·Neveria v osud, predurčenosť životaSkepticizmus·Pyrhón z Elidy – zakladateľ·Cicero – predstaviteľ·Skeptik – pochybuje, nevylučuje·Tvrdia, že nevieme, z čoho svet pozostáva, odporúčajú zdržať sa akéhokoľvek úsudku·Každý výrok začínajú slovami „Asi; Zdá sa mi, že“Rímska filozofia·Ovplyvňovaná kresťanstvom·