Druhou dôležitou vecou je vyložiť ako treba chápať význam výroku: "Viem, že nič neviem." "...arété je prístupná len v hľadaní, v otázke. A z otázky sa rodí niečo viac ako len nejaký abstraktný rozhovor, až z otázky pramení ten neuhasiteľný smäd po arété, a čím je otázka radikálnejšia, tým je tento smäd nesmiernejší a neuhasiteľnejší, ale otázka v hlbokom zmysle pramení z nevedenia, v plnom vedení nemôže byť otázky, a ten, kto sa vie najradikálnejšie pýta, je zároveň tým, kto nevie - samozrejme práve preto, sa pýta, že o svojej nevedomosti vie." Sokrates, Patočka J., str.84
Známa je aj metóda, ktorú používal Sokrates pri svojich rozhovoroch zo svojimi poslucháčmi. V tejto súvislosti hovoríme o tzv. sokratovskej irónii. Irónia je určitým druhom pretvárky. Sokrates však s jej pomocou odhaľoval márnivosť, strhával masku pokrytectva a domnelého poznania. S jej pomocou sa vždy pokúšal dospieť k pravde. Sokratova irónia sa často javí ako negatívna, pretože útočí na zaužívaný spôsob myslenia a náhľadu na veci. Javí sa ako nežiadúca, nakoľko napáda uznávané hodnoty a postoje. Avšak Sokrates ňou mieni úplne inde. Nezastavuje sa pri spochybnení tradičnej predstavy o danom probléme. Keď privedie partnera v rozhovore k bodu, keď musí pripustiť, že veci, o ktorým sa domnieval že im dôverne rozumie, sú mu vlastne neznáme, pokračuje ďalej. Vhodne kladenými otázkami privádza diskutujúceho k formulácii skutočného stavu diskutovaného problému. Toto svoje umenie sám nazýval maeutikou (umením pôrodnej babice, podľa činnosti svojej matky). Tak ako pôrodná babica pomáha dieťaťu na svet, aj on analogicky pomáha narodiť sa pravde vo vedomí sokratovho spolubesedníka. Pri Sokratovej metóde je veľmi dôležité pripomenúť, že sa pri vyučovaní nikdy nezameriaval na masu, ale vždy na konkrétneho prítomného poslucháča.
Sokrates počas svojho života vystupoval proti sofistom, ktorí svojím pôsobením a učením relativizovali hodnotu poznania a pravdy. Jedna z vecí, ktoré mal s nimi spoločné je, že rovnako ako sofisti, ani Sokrates svoju filozofiu neorientoval na prírodu, ale na človeka. Považoval za nerozumné zaoberať sa vecami kozmu a prírody, pokiaľ sme stále nevyriešili záležitosti ľudské.