4.Vysvetlite rozdiel medzi materializmom a idealizmom

Filozofické smery sa delia na materializmus a idealizmus. Obe sa zaoberajú podstatou vzniku sveta, nejakou pralátkou alebo praideou. V prípade materializmu je to látka, pralátka, z ktorej vznikol svet a následne všetko ostatné. K základným predstaviteľom materializmu patrili: Táles – voda, Anaximandros – apeirón, Anaximenes – vzduch, preatomisti a atomisti – atóm. Idelaizmus uznáva za prapočiatok všetkých vecí nejakú ideu. Predstaveteľmi boli Pytagoras – jedno, Platón – idey, Kuzánsky – jedno. K problematike materializmu a idealizmu nesporne patria aj pojmy monizmus, čo znamená, že filozofi uznávali len jednu podstatu vzniku sveta, dualizmus, čo znamená uznávanie dvoch podstát, princípov(dve hmoty, dve idey, alebo hmota a idea) a pluralizmus, kde bolo uznávané množstvo podstát.


5.Formulujte znaky filozofických stanovísk: monizmus, dualizmus, pluralizmus

Filozofické smery sa delia na materializmus a idealizmus. Obe sa zaoberajú podstatou vzniku sveta, nejakou pralátkou alebo praideou. V prípade materializmu je to látka, pralátka, z ktorej vznikol svet a následne všetko ostatné. K základným predstaviteľom materializmu patrili: Táles – voda, Anaximandros – apeirón, Anaximenes – vzduch, preatomisti a atomisti – atóm. Idelaizmus uznáva za prapočiatok všetkých vecí nejakú ideu. Predstaveteľmi boli Pytagoras – jedno, Platón – idey, Kuzánsky – jedno. K problematike materializmu a idealizmu nesporne patria aj pojmy monizmus, čo znamená, že filozofi uznávali len jednu podstatu vzniku sveta, dualizmus, čo znamená uznávanie dvoch podstát, princípov(dve hmoty, dve idey, alebo hmota a idea) a pluralizmus, kde bolo uznávané množstvo podstát.


6.Objasnite filozofické prístupy v otázke vzťahu k Bohu: deizmus, teizmus, panteizmus, monoteizmus, polyteizmus, ateizmus

Deizmus v rozmanitých podobách sa medzi vzdelancami 17. až 19. storočia veľmi rozšíril. Najčastejšie ho charakterizovali tri základné znaky, prípadne jeden z nich. Prívrženci deizmu uznávali Boha ako možného stvoriteľa alebo prvého hýbateľa sveta, ako toho, kto dal svetu zákony a ďalej doň nezasahuje, nerobí zázraky, ako garanta morálky, ktorý zaručuje, že dobro bude raz odmenené a zlo potrestané. Tým sa deizmus líši od teizmu, ktorý plne rešpektuje Boha, v podobe, ako ho podáva Zjavenie. Ateizmus je na druhej strane filozofický prístup k vzťahu k Bohu, že Boha neuznáva, prípadne v neho neverí. Panteizmus je uznávanie jedinej podstaty, ktorou je boh a je stotožňovaný s prírodou. Z gréčtiny pan – všetko a theos – boh. Pojmy monoteizmus a polyteizmus sa odlišujú len tým, že v prvom prípade jedninec uznáva alebo vyznáva len jedno náboženstvo a v druhom prípade viacero.


7.Vysvetlite pojem nominalizmus a realizmus

Pojmy nominalizmus a realizmus sú úzko späté so sporom o univerzálie a obdobím scholastiky. Hlavnou otázkou sporu bolo, či univerzálie, teda všeobecné pojmy, akým je napríklad pojem človek, jestvujú reálne ako individuálne veci. Jestvuje aj všeobecný pojem človeka alebo len konkrétny Peter? Tí, ktorí na otázku, či sú univerzálie reálne, odpovedali kladne, sa nazývali realisti. Z latinčiny res – vec. Realisti dokonca boli naklonení vyhlasovať pojmy za reálnejšie než jednotlivé konkrétne veci. Predstavitelia opačnej pozície sa nazývali nominalisti. Z latinčiny nomen – meno. Podľa nich reálne jestvujú len jednotlivé znaky, ktoré sú našimi výtvormi. Špecifickým stanoviskom k sporu o univerzálie sa pokladá konceptualizmus, ktorého predstaviteľom bol Peter Abélard. Podľa konceptualizmu všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume. Reálne v prísnom zmysle je len konkrétne jednotlivé súcno. Univerzálie nesú len významy, aby umožňovali ľudskú reč. Toto stanovisko sa približuje k nominalizmu.


8.Vysvetlite pojmy gnosticizmus a agnosticizmus, zmyslové a racionálne poznanie

V dejinách sa stretávame s filozofmi, ktorí tvrdili, že náš svet sa dá spoznať, to boli gnostici a smer sa nazýva gnosticizmus a potom to boli agnostici, ktorí tvrdili presný opak, čiže svet nie je poznateľný a boli predstaviteľmi agnosticizmu. Zmyslovým a racionálnym poznaním sa filozofi zaoberali už v období antiky. Napríklad Parmenides bol predstaviteľom racionálneho poznania, pretože tvrdil, že zmysly nás môžu oklamať, a preto im nemáme veriť. Podložil to na príklade fatamorgány, kedy nás klamú oči, čiže náš zmysel, preto máme veriť rozumu. Zmyslové poznanie je založené na základe skúseností – empírií a zmyslov, ich predstaviteľom a zakladateľom zmyslového poznania bol Francis Bacon. Naopak racionálne poznanie má ako základ poznania rozum, ktorý nás neoklame ako zmysli. Za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje zakladateľ racionalizmu René Descartes rozum, pretože tvrdí, že aj svet je rozumne usporiadaný.