9.Vysvetlite chápanie idolov vo filozofii F. Bacona

Francis Bacon bol predstaviteľom empirizmu, teda zmyslového poznania. Tvrdil, že poznanie je prístroj, ktorým môže prírodu a svet pretvárať, ale na pretváranie prírody, musí poslúchať jej zákony. Musí ich poznať a na to postupuje dvomi krokmi. Prvý je negatívny, v ktorom hovorí o prekonaní idolov, to jest 4 prekážok alebo predsudkov, ktoré nám bránia v poznaní. Je to idol kmeňa – sme len ľudia a poznávame len ako ľudia, idol jaskyne – každý človek poznáva inak svojou individualitou, idol trhu – nesprávne pomenovanie vecí v dôsledku nedostatku komunikácie, a idol divadla – ktorý je založený na nekritickom preberaní názorov autorít. Posledné dve prekážky je možno prekonať. Druhý krok je pozitívny, v ktorom postupujeme induktívnou metódou, teda postupujeme od jednotlivého k všeobecnému a rozvíjame vedy.


10.Charakterizujte spoločenské podmienky nástupu osvietenstva a vysvetlite prínos Voltairea pre filozofiu a spoločenskú prax

Obdobie osvietenstva je historicky späté s prekonávaním feudálneho zriadenia, vytváraním novej spoločnosti, kde dominuje buržoázia a meštianstvo a liberalistickým chápaním človeka ako svojbytného individua. Presadzuje sa potreba zmeny usporiadania spoločnosti, nastolenie sociálneho poriadku s novou hierarchiou hodnôt, vychádzajúcou z podstaty človeka a z nej vychádzajúcich ľudských práv. Nadväzoval na racionalizmus (dôraz na silu ľudského rozumu) a na empirizmus (dôraz na skúsenosť). Ako vzor slúžila mechanistická fyzika, ktorá dávala príklad ako využiť vedu na zlepšenie ľudského života. Vo svojom diele Filozofické listy Voltaire porovnáva franc. a anglické osvietenstvo a anglické dáva ako príklad, kde uvádza tieto hlavné body: treba si osvojiť výdobytky Lockovej empiristickej filozofie, v oblasti vedy sa orientovať na model Newtonovej mechanistickej fyziky, uznávať deistické chápanie náboženstva, princíp tolerancie zohľadnovať aj v náboženstvách, parlamentarizmus je správna forma vlády...


11.Charakterizujte podmienky vzniku a prínos nemeckého klasického idealizmu

V poslednom desaťročí 18. storočia sa ťažisko európskeho myslenia presunulo do Nemecka. Tu vznikali filozofické systémy, ktoré pokladáme za vrcholnú fázu vývoja klasickej filozofie. Opatrné a oneskorené preberanie podnetov zvonku charakteristické pre nemecké filozofické osvietenstvo vystriedala na konci 18. storočia originalita a plodnosť myšlienok. Nemecký klasický idealizmus inovoval tému rozumu a vyjadril črtu rozumu ako aktívnu a tvorivú, ktoré vznikajú hneď pri svojom zrode. Aktivita rozumu nemeckého klasického idealizmu je začlenená do celkového historického procesu. Predstaviteľmi nemeckého klasického idealizmu boli Kant, na ktorého neskôr nadviazali Schelling a Fichte, a Hegel, ktorý bol akýmsi zvestovateľom absolútnej moci rozumu.


12.Charakterizujte antropologické a scientistické prúdy poklasickej filozofie

Filozofiu, ktorá sa rozvíja od polovice 19. storočia, nazývame poklasickou filozofiou. Toto označenie má zdôrazniť predovšetkým zmenu postavenia filozofie, zmenu chápania jej možností, funkcií aj tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania. Pre poklasickú filozofiu je charakteristický pluralizmus, diferenciácia filozofických škôl, smerov a hnutí. Prvý prúd tvoria smery, ktoré filozofiu chápu ako vedu, filozofia má úzko spolupracovať s vedami a poznávať predpoklady vied. Patria sem pozitivizmus(A. Comte), novokantovstvo, marxistická filozofia(Marx, Engels). Druhý prúd predstavujú smery, ktoré sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, životom a dejinami, všímajú si javy ako iracionalita, prežívanie, vôľa, intuícia a podobne. Patria sem: náboženská filozofia existencie(S Kierkegaard), voluntaristický iracionalizmus (A. Schopenhauer), voluntaristická filozofia života(F. Nietszche) a filozofia života(H. Bergson, W. Dilthey)


13.Uveďte podmienky, ktoré ovplyvnili a formovali filozofiu 20. storočia

Podmienky, ktoré charakterizovali vývin filozofie v 19. storočí (rozpad jednoty životného sveta a spochybnenie možnosti vysvetľovať dianie v prírodnom a ľudskom svete jedného princípu), v oveľa väčšej miere ovplyvnili filozofiu 20. storočia. V 20. storočí filozofia na jednej strane reaguje na nepochybné úspechy človeka a jeho rozumu, ktoré sa prejavujú vo výdobytkoch vedy a techniky (človek viac spoznáva prírodu a využíva ju vo svoj prospech). Na druhej strane reaguje na javy a procesy, ktoré sú skôr dôsledkom stroskotania človeka, otrasenia viery vo všemocnosť rozumu vôbec a vedeckého rozumu a vedeckej racionality zvlášť, dôsledkom ľudskej neschopnosti zvládnuť humánnym spôsobom svoje vlastné bytie. Filozofia je teda inšpirovaná dianím, ktoré tvorí negatívnu až tragickú skúsenosť ľudstva – prvá a druhá svetová vojna, problém fašizmu a totalitarizmu, ekologické problémy...Filozofické smery nemožno klasifikovať a jednoznačne zatriediť. Je tu však akási nadväznosť, ktorá prúdy dáva do línií: fenomenológia- existencializmus- filozofická antropológia- hermeutika...a línia analytickej filozofie: novopozitivizmus- logický empirizmus- logickoanalytická filozofia- filozofia vedy- lingvistickoanalytická filozofia. Potom sú to ešte smery ako: neorealizmus, dialektický materializmus, novotomizmus, pragmatizmus, marxizmus a neomarxizmus.


14.Vymenujte a stručne charakterizujte filozofické disciplíny

Filozofia sa zaoberá problémami z najrozličnejších oblastí prírodných a spoločenských javov. Filozofia bola vedou vied, ale neskôr sa z nej vyčlenili špecifické disciplíny: ontológia a gnozeológia.Ontológia pochádza zo slova to oné=bytie, čiže je to náuka o bytí. Bytie je najvšeobecnejší pojem, ako prvý ho použil Parmenides: „Bytie je jediné nedeliteľné, neukončené, nikdy nevzniklo ani nezaniklo.“ Ontológia rozpracúva aj kategórie, základné pojmy, ktoré sú také všeobecné, že sa vzťahujú na všetky veci : možnosť, skutočnosť, nevyhnutnosť, podstata, náhodnosť, príčina, priestor a čas. Gnozeológia je náuka o poznaní. Skúma, ako vzniklo poznanie, aké sú jeho stupne a zložky, základná charakteristika vedeckého poznania, čo je to pravda a či je svet poznateľný. Ďalšími disciplínami sú: etika (o mravnosti), estetika(o kráse), axiológia(o hodnotách), filozofická antropológia, filozofia prírody...