Maturitné otázky z filozofie

1.Charakterizujte pojmy filozofia, mýtus, arché

Slovo filozofia znamená láska k múdrosti, má grécky pôvod. Filozofia vznikla v Grécku v 6 storočí pred naším letopočtom. Mýtus je súčasťou mýtického myslenia, ktorého príkladom je báseň Teogónia (o pôvode bohov), ktorú napísal Hesiodos. Hovorí, že na začiatku bol chaos, ktorý bol chápaný ako prázdny priestor, beztvarú látku- Gaia (Zem) a Eros (spájajúca sila lásky). Nebo a Zem splodili bohov, ktorí sa usadili na Olympe. Báseň je povesťou, ktorá opisuje pôvod vecí a ich usporiadanie v kozme. Mýtus vychádza z mýtického myslenia a dáva hotové odpovede, nekladie otázky, nemá konkrétneho autora, ale je to kolektívny výtvor, ktorý sa šíri z pokolenia na pokolenie.

Napriek všetkým rozdielom sú prvé filozofické učenia preniknuté spoločnou myšlienkou, že všetky veci musia mať nejaký spoločný počiatok=arché, v ktorom ako v jednotnej látke je obsiahnutá mnohorakosť vecí a ktorý je príčinou vnímateľných zmien. Arché je teda prvopočiatok alebo prvotná látka, pralátka, z ktorej vzniklo všetko ostatné. Mohlo byť materiálne alebo idealistické, napríklad u Tálesa to bola voda a u Pytagora Jedno.


2.Vysvetlite predpoklady vzniku filozofie v Grécku

Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, duchovným a kultúrnym prelomom, ktorý nastal v Grécku v 6. – 5. storočí p.n.l. Zapríčinili to dôležité procesy a zmeny ako rozklad rodovej spoločnosti a vznik gréckeho mestského štátu polis, kde sa utvára nové postavenie jednotlivca, nový typ vzťahu medzi slobodnými ľuďmi a nové chápanie prírody. Občan gréckeho polis už vedel, že život riadia zákony a podriadil sa im, už rozlišoval medzi zákonmi prírody a spoločnosti, vedel, že spoločnosť si vytvorili sami a príroda im dávala základ pre filozofiu.

Ďalším predpokladom bola bohatá kolonizačná a obchodná činnosť Grékov ako i nové poznatky v oblasti matematiky, lekárstva, či astronómie. Hlavnými strediskami sa stal Milétos, Krotón a Eleá. Predpokladmi k vzniku filozofie, či už gréckej alebo v globálnom aspekte boli spoločenské a individuálne podmienky. Spoločenské znamenali úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov, ktoré umožnili oddelenie duševnej od fyzickej práce a poskytli možnosť filozofovať. Individuálne podmienky znamenali, že nie všetci ľudia majú schopnosť alebo vedomosti na filozofovanie, samostatne myslieť, ale v hraničných situáciách si všetci kladieme otázky, ktoré majú filozofickú povahu.


3.Uveďte a stručne charakterizujte základné etapy vývoja filozofie

Prvou základnou etapou bola antická filozofia, ktorú môžeme rozdeliť na tri základné obdobia. Raná grécka filozofia trvala od 6. po 5. storočie p.n.l. a vyznačovala sa hľadaním arché. Základňu tohto obdobia tvorili: Milétska škola, Patagorovci, Eleátska škola, Herakleitos a Atomisti. Klasické obdobie gréckej filozofie malo už náznaky prechodu od hľadania arché po etickú problematiku a človeka. Toto obdobie trvalo od 5. –4. storočie p.n.l. a hlavnými filozofmi boli Sokrates, Platón a Aristoteles. Poklasické obdobie(4. storočie p.n.l. – 5/6. storočie n.l.) bolo charakteristické zmenou charakteru filozofie, kde sa do popredia dostáva etická problematika, vyzdvihnutie múdrosti a na prvom mieste je človek až potom arché. Druhou etapou je stredoveká filozofia ktorá trvá až do roku 1517 a vyvíja sa na pozadí náboženskej viery v zjavenie. Rozvíja sa na pozadí antiky (Platóna a Aristotela). Delí sa na patristiku – kde sa do priameho protikladu dáva filozofia a teológia a hlavným predstaviteľom bol Aurelianus Augustinus a scholastiku – tu dochádza k sporu medzi filozofiou a teológiou, sporom o univerzálie, hlavným predstaviteľom bol Tomáš Akvinský.

Ďalej je to novoveká renesančná filozofia, ktorá sa usiluje o znovuzrodenie klasickej antickej vzdelanosti, lipne na dogmách. Dochádza k rozvoju filozofie – Mikuláš Kuzánsky, novovekej prírodovedy – Newton, náboženstva – Luther, Kalvín, Zwingli, Morálky a etiky – Rotterdamský, de Montaigne, Štátu a práva – Machiavelli, Bodin, Grotius, Morus a Campanella. Klasická novoveká filozofia sa delí na dva základné prúdy:empirizmus, ktorého základ je postavený na empírii, čiže skúsenosti, kde skúsenostné poznanie má pôvod v zmysloch a vnemoch, predstaviteľ a zakladateľ bol Francis Bacon, a racionalizmus – ktorý za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje rozum a zakladateľom bol René Descartes. Do tohto obdobia spadá aj osvietenstvo, ktoré je historicky späté s prekonávaním feudálneho zriadenia. Nadväzovalo na empirizmus ale i na racionalizmus, predstaviteľmi boli: Voltaire, Montesque, Diderot, Rousseau.

Klasická novoveká filozofia vrcholí v nemeckom klasickom idealizme, ktorý inovoval tému rozumu, sem patrí Hegel a Kant. Poklasická filozofia 19. storočia sa delí na scientistické – pozitivizmus, marxizmus a novokantovstvo a antropologické smery – náboženská filozofia existencie, voluntaristický iracionalizmus, voluntaristická filozofia života a filozofia života. Toto obdobie charakterizujú filozofi ako Auguste Comte, Marx, Kierkegaard, Schopenhauer, Nietzsche.
4.Vysvetlite rozdiel medzi materializmom a idealizmom

Filozofické smery sa delia na materializmus a idealizmus. Obe sa zaoberajú podstatou vzniku sveta, nejakou pralátkou alebo praideou. V prípade materializmu je to látka, pralátka, z ktorej vznikol svet a následne všetko ostatné. K základným predstaviteľom materializmu patrili: Táles – voda, Anaximandros – apeirón, Anaximenes – vzduch, preatomisti a atomisti – atóm. Idelaizmus uznáva za prapočiatok všetkých vecí nejakú ideu. Predstaveteľmi boli Pytagoras – jedno, Platón – idey, Kuzánsky – jedno. K problematike materializmu a idealizmu nesporne patria aj pojmy monizmus, čo znamená, že filozofi uznávali len jednu podstatu vzniku sveta, dualizmus, čo znamená uznávanie dvoch podstát, princípov(dve hmoty, dve idey, alebo hmota a idea) a pluralizmus, kde bolo uznávané množstvo podstát.


5.Formulujte znaky filozofických stanovísk: monizmus, dualizmus, pluralizmus

Filozofické smery sa delia na materializmus a idealizmus. Obe sa zaoberajú podstatou vzniku sveta, nejakou pralátkou alebo praideou. V prípade materializmu je to látka, pralátka, z ktorej vznikol svet a následne všetko ostatné. K základným predstaviteľom materializmu patrili: Táles – voda, Anaximandros – apeirón, Anaximenes – vzduch, preatomisti a atomisti – atóm. Idelaizmus uznáva za prapočiatok všetkých vecí nejakú ideu. Predstaveteľmi boli Pytagoras – jedno, Platón – idey, Kuzánsky – jedno. K problematike materializmu a idealizmu nesporne patria aj pojmy monizmus, čo znamená, že filozofi uznávali len jednu podstatu vzniku sveta, dualizmus, čo znamená uznávanie dvoch podstát, princípov(dve hmoty, dve idey, alebo hmota a idea) a pluralizmus, kde bolo uznávané množstvo podstát.


6.Objasnite filozofické prístupy v otázke vzťahu k Bohu: deizmus, teizmus, panteizmus, monoteizmus, polyteizmus, ateizmus

Deizmus v rozmanitých podobách sa medzi vzdelancami 17. až 19. storočia veľmi rozšíril. Najčastejšie ho charakterizovali tri základné znaky, prípadne jeden z nich. Prívrženci deizmu uznávali Boha ako možného stvoriteľa alebo prvého hýbateľa sveta, ako toho, kto dal svetu zákony a ďalej doň nezasahuje, nerobí zázraky, ako garanta morálky, ktorý zaručuje, že dobro bude raz odmenené a zlo potrestané. Tým sa deizmus líši od teizmu, ktorý plne rešpektuje Boha, v podobe, ako ho podáva Zjavenie. Ateizmus je na druhej strane filozofický prístup k vzťahu k Bohu, že Boha neuznáva, prípadne v neho neverí. Panteizmus je uznávanie jedinej podstaty, ktorou je boh a je stotožňovaný s prírodou. Z gréčtiny pan – všetko a theos – boh. Pojmy monoteizmus a polyteizmus sa odlišujú len tým, že v prvom prípade jedninec uznáva alebo vyznáva len jedno náboženstvo a v druhom prípade viacero.


7.Vysvetlite pojem nominalizmus a realizmus

Pojmy nominalizmus a realizmus sú úzko späté so sporom o univerzálie a obdobím scholastiky. Hlavnou otázkou sporu bolo, či univerzálie, teda všeobecné pojmy, akým je napríklad pojem človek, jestvujú reálne ako individuálne veci. Jestvuje aj všeobecný pojem človeka alebo len konkrétny Peter? Tí, ktorí na otázku, či sú univerzálie reálne, odpovedali kladne, sa nazývali realisti. Z latinčiny res – vec. Realisti dokonca boli naklonení vyhlasovať pojmy za reálnejšie než jednotlivé konkrétne veci. Predstavitelia opačnej pozície sa nazývali nominalisti. Z latinčiny nomen – meno. Podľa nich reálne jestvujú len jednotlivé znaky, ktoré sú našimi výtvormi. Špecifickým stanoviskom k sporu o univerzálie sa pokladá konceptualizmus, ktorého predstaviteľom bol Peter Abélard. Podľa konceptualizmu všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume. Reálne v prísnom zmysle je len konkrétne jednotlivé súcno. Univerzálie nesú len významy, aby umožňovali ľudskú reč. Toto stanovisko sa približuje k nominalizmu.


8.Vysvetlite pojmy gnosticizmus a agnosticizmus, zmyslové a racionálne poznanie

V dejinách sa stretávame s filozofmi, ktorí tvrdili, že náš svet sa dá spoznať, to boli gnostici a smer sa nazýva gnosticizmus a potom to boli agnostici, ktorí tvrdili presný opak, čiže svet nie je poznateľný a boli predstaviteľmi agnosticizmu. Zmyslovým a racionálnym poznaním sa filozofi zaoberali už v období antiky. Napríklad Parmenides bol predstaviteľom racionálneho poznania, pretože tvrdil, že zmysly nás môžu oklamať, a preto im nemáme veriť. Podložil to na príklade fatamorgány, kedy nás klamú oči, čiže náš zmysel, preto máme veriť rozumu. Zmyslové poznanie je založené na základe skúseností – empírií a zmyslov, ich predstaviteľom a zakladateľom zmyslového poznania bol Francis Bacon. Naopak racionálne poznanie má ako základ poznania rozum, ktorý nás neoklame ako zmysli. Za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje zakladateľ racionalizmu René Descartes rozum, pretože tvrdí, že aj svet je rozumne usporiadaný.
9.Vysvetlite chápanie idolov vo filozofii F. Bacona

Francis Bacon bol predstaviteľom empirizmu, teda zmyslového poznania. Tvrdil, že poznanie je prístroj, ktorým môže prírodu a svet pretvárať, ale na pretváranie prírody, musí poslúchať jej zákony. Musí ich poznať a na to postupuje dvomi krokmi. Prvý je negatívny, v ktorom hovorí o prekonaní idolov, to jest 4 prekážok alebo predsudkov, ktoré nám bránia v poznaní. Je to idol kmeňa – sme len ľudia a poznávame len ako ľudia, idol jaskyne – každý človek poznáva inak svojou individualitou, idol trhu – nesprávne pomenovanie vecí v dôsledku nedostatku komunikácie, a idol divadla – ktorý je založený na nekritickom preberaní názorov autorít. Posledné dve prekážky je možno prekonať. Druhý krok je pozitívny, v ktorom postupujeme induktívnou metódou, teda postupujeme od jednotlivého k všeobecnému a rozvíjame vedy.


10.Charakterizujte spoločenské podmienky nástupu osvietenstva a vysvetlite prínos Voltairea pre filozofiu a spoločenskú prax

Obdobie osvietenstva je historicky späté s prekonávaním feudálneho zriadenia, vytváraním novej spoločnosti, kde dominuje buržoázia a meštianstvo a liberalistickým chápaním človeka ako svojbytného individua. Presadzuje sa potreba zmeny usporiadania spoločnosti, nastolenie sociálneho poriadku s novou hierarchiou hodnôt, vychádzajúcou z podstaty človeka a z nej vychádzajúcich ľudských práv. Nadväzoval na racionalizmus (dôraz na silu ľudského rozumu) a na empirizmus (dôraz na skúsenosť). Ako vzor slúžila mechanistická fyzika, ktorá dávala príklad ako využiť vedu na zlepšenie ľudského života. Vo svojom diele Filozofické listy Voltaire porovnáva franc. a anglické osvietenstvo a anglické dáva ako príklad, kde uvádza tieto hlavné body: treba si osvojiť výdobytky Lockovej empiristickej filozofie, v oblasti vedy sa orientovať na model Newtonovej mechanistickej fyziky, uznávať deistické chápanie náboženstva, princíp tolerancie zohľadnovať aj v náboženstvách, parlamentarizmus je správna forma vlády...


11.Charakterizujte podmienky vzniku a prínos nemeckého klasického idealizmu

V poslednom desaťročí 18. storočia sa ťažisko európskeho myslenia presunulo do Nemecka. Tu vznikali filozofické systémy, ktoré pokladáme za vrcholnú fázu vývoja klasickej filozofie. Opatrné a oneskorené preberanie podnetov zvonku charakteristické pre nemecké filozofické osvietenstvo vystriedala na konci 18. storočia originalita a plodnosť myšlienok. Nemecký klasický idealizmus inovoval tému rozumu a vyjadril črtu rozumu ako aktívnu a tvorivú, ktoré vznikajú hneď pri svojom zrode. Aktivita rozumu nemeckého klasického idealizmu je začlenená do celkového historického procesu. Predstaviteľmi nemeckého klasického idealizmu boli Kant, na ktorého neskôr nadviazali Schelling a Fichte, a Hegel, ktorý bol akýmsi zvestovateľom absolútnej moci rozumu.


12.Charakterizujte antropologické a scientistické prúdy poklasickej filozofie

Filozofiu, ktorá sa rozvíja od polovice 19. storočia, nazývame poklasickou filozofiou. Toto označenie má zdôrazniť predovšetkým zmenu postavenia filozofie, zmenu chápania jej možností, funkcií aj tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania. Pre poklasickú filozofiu je charakteristický pluralizmus, diferenciácia filozofických škôl, smerov a hnutí. Prvý prúd tvoria smery, ktoré filozofiu chápu ako vedu, filozofia má úzko spolupracovať s vedami a poznávať predpoklady vied. Patria sem pozitivizmus(A. Comte), novokantovstvo, marxistická filozofia(Marx, Engels). Druhý prúd predstavujú smery, ktoré sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, životom a dejinami, všímajú si javy ako iracionalita, prežívanie, vôľa, intuícia a podobne. Patria sem: náboženská filozofia existencie(S Kierkegaard), voluntaristický iracionalizmus (A. Schopenhauer), voluntaristická filozofia života(F. Nietszche) a filozofia života(H. Bergson, W. Dilthey)


13.Uveďte podmienky, ktoré ovplyvnili a formovali filozofiu 20. storočia

Podmienky, ktoré charakterizovali vývin filozofie v 19. storočí (rozpad jednoty životného sveta a spochybnenie možnosti vysvetľovať dianie v prírodnom a ľudskom svete jedného princípu), v oveľa väčšej miere ovplyvnili filozofiu 20. storočia. V 20. storočí filozofia na jednej strane reaguje na nepochybné úspechy človeka a jeho rozumu, ktoré sa prejavujú vo výdobytkoch vedy a techniky (človek viac spoznáva prírodu a využíva ju vo svoj prospech). Na druhej strane reaguje na javy a procesy, ktoré sú skôr dôsledkom stroskotania človeka, otrasenia viery vo všemocnosť rozumu vôbec a vedeckého rozumu a vedeckej racionality zvlášť, dôsledkom ľudskej neschopnosti zvládnuť humánnym spôsobom svoje vlastné bytie. Filozofia je teda inšpirovaná dianím, ktoré tvorí negatívnu až tragickú skúsenosť ľudstva – prvá a druhá svetová vojna, problém fašizmu a totalitarizmu, ekologické problémy...Filozofické smery nemožno klasifikovať a jednoznačne zatriediť. Je tu však akási nadväznosť, ktorá prúdy dáva do línií: fenomenológia- existencializmus- filozofická antropológia- hermeutika...a línia analytickej filozofie: novopozitivizmus- logický empirizmus- logickoanalytická filozofia- filozofia vedy- lingvistickoanalytická filozofia. Potom sú to ešte smery ako: neorealizmus, dialektický materializmus, novotomizmus, pragmatizmus, marxizmus a neomarxizmus.


14.Vymenujte a stručne charakterizujte filozofické disciplíny

Filozofia sa zaoberá problémami z najrozličnejších oblastí prírodných a spoločenských javov. Filozofia bola vedou vied, ale neskôr sa z nej vyčlenili špecifické disciplíny: ontológia a gnozeológia.Ontológia pochádza zo slova to oné=bytie, čiže je to náuka o bytí. Bytie je najvšeobecnejší pojem, ako prvý ho použil Parmenides: „Bytie je jediné nedeliteľné, neukončené, nikdy nevzniklo ani nezaniklo.“ Ontológia rozpracúva aj kategórie, základné pojmy, ktoré sú také všeobecné, že sa vzťahujú na všetky veci : možnosť, skutočnosť, nevyhnutnosť, podstata, náhodnosť, príčina, priestor a čas. Gnozeológia je náuka o poznaní. Skúma, ako vzniklo poznanie, aké sú jeho stupne a zložky, základná charakteristika vedeckého poznania, čo je to pravda a či je svet poznateľný. Ďalšími disciplínami sú: etika (o mravnosti), estetika(o kráse), axiológia(o hodnotách), filozofická antropológia, filozofia prírody...