1.Charakterizujte pojmy filozofia, mýtus, arché

Slovo filozofia znamená láska k múdrosti, má grécky pôvod. Filozofia vznikla v Grécku v 6 storočí pred naším letopočtom. Mýtus je súčasťou mýtického myslenia, ktorého príkladom je báseň Teogónia (o pôvode bohov), ktorú napísal Hesiodos. Hovorí, že na začiatku bol chaos, ktorý bol chápaný ako prázdny priestor, beztvarú látku- Gaia (Zem) a Eros (spájajúca sila lásky). Nebo a Zem splodili bohov, ktorí sa usadili na Olympe. Báseň je povesťou, ktorá opisuje pôvod vecí a ich usporiadanie v kozme. Mýtus vychádza z mýtického myslenia a dáva hotové odpovede, nekladie otázky, nemá konkrétneho autora, ale je to kolektívny výtvor, ktorý sa šíri z pokolenia na pokolenie.

Napriek všetkým rozdielom sú prvé filozofické učenia preniknuté spoločnou myšlienkou, že všetky veci musia mať nejaký spoločný počiatok=arché, v ktorom ako v jednotnej látke je obsiahnutá mnohorakosť vecí a ktorý je príčinou vnímateľných zmien. Arché je teda prvopočiatok alebo prvotná látka, pralátka, z ktorej vzniklo všetko ostatné. Mohlo byť materiálne alebo idealistické, napríklad u Tálesa to bola voda a u Pytagora Jedno.


2.Vysvetlite predpoklady vzniku filozofie v Grécku

Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, duchovným a kultúrnym prelomom, ktorý nastal v Grécku v 6. – 5. storočí p.n.l. Zapríčinili to dôležité procesy a zmeny ako rozklad rodovej spoločnosti a vznik gréckeho mestského štátu polis, kde sa utvára nové postavenie jednotlivca, nový typ vzťahu medzi slobodnými ľuďmi a nové chápanie prírody. Občan gréckeho polis už vedel, že život riadia zákony a podriadil sa im, už rozlišoval medzi zákonmi prírody a spoločnosti, vedel, že spoločnosť si vytvorili sami a príroda im dávala základ pre filozofiu.

Ďalším predpokladom bola bohatá kolonizačná a obchodná činnosť Grékov ako i nové poznatky v oblasti matematiky, lekárstva, či astronómie. Hlavnými strediskami sa stal Milétos, Krotón a Eleá. Predpokladmi k vzniku filozofie, či už gréckej alebo v globálnom aspekte boli spoločenské a individuálne podmienky. Spoločenské znamenali úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov, ktoré umožnili oddelenie duševnej od fyzickej práce a poskytli možnosť filozofovať. Individuálne podmienky znamenali, že nie všetci ľudia majú schopnosť alebo vedomosti na filozofovanie, samostatne myslieť, ale v hraničných situáciách si všetci kladieme otázky, ktoré majú filozofickú povahu.


3.Uveďte a stručne charakterizujte základné etapy vývoja filozofie

Prvou základnou etapou bola antická filozofia, ktorú môžeme rozdeliť na tri základné obdobia. Raná grécka filozofia trvala od 6. po 5. storočie p.n.l. a vyznačovala sa hľadaním arché. Základňu tohto obdobia tvorili: Milétska škola, Patagorovci, Eleátska škola, Herakleitos a Atomisti. Klasické obdobie gréckej filozofie malo už náznaky prechodu od hľadania arché po etickú problematiku a človeka. Toto obdobie trvalo od 5. –4. storočie p.n.l. a hlavnými filozofmi boli Sokrates, Platón a Aristoteles. Poklasické obdobie(4. storočie p.n.l. – 5/6. storočie n.l.) bolo charakteristické zmenou charakteru filozofie, kde sa do popredia dostáva etická problematika, vyzdvihnutie múdrosti a na prvom mieste je človek až potom arché. Druhou etapou je stredoveká filozofia ktorá trvá až do roku 1517 a vyvíja sa na pozadí náboženskej viery v zjavenie. Rozvíja sa na pozadí antiky (Platóna a Aristotela). Delí sa na patristiku – kde sa do priameho protikladu dáva filozofia a teológia a hlavným predstaviteľom bol Aurelianus Augustinus a scholastiku – tu dochádza k sporu medzi filozofiou a teológiou, sporom o univerzálie, hlavným predstaviteľom bol Tomáš Akvinský.

Ďalej je to novoveká renesančná filozofia, ktorá sa usiluje o znovuzrodenie klasickej antickej vzdelanosti, lipne na dogmách. Dochádza k rozvoju filozofie – Mikuláš Kuzánsky, novovekej prírodovedy – Newton, náboženstva – Luther, Kalvín, Zwingli, Morálky a etiky – Rotterdamský, de Montaigne, Štátu a práva – Machiavelli, Bodin, Grotius, Morus a Campanella. Klasická novoveká filozofia sa delí na dva základné prúdy:empirizmus, ktorého základ je postavený na empírii, čiže skúsenosti, kde skúsenostné poznanie má pôvod v zmysloch a vnemoch, predstaviteľ a zakladateľ bol Francis Bacon, a racionalizmus – ktorý za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje rozum a zakladateľom bol René Descartes. Do tohto obdobia spadá aj osvietenstvo, ktoré je historicky späté s prekonávaním feudálneho zriadenia. Nadväzovalo na empirizmus ale i na racionalizmus, predstaviteľmi boli: Voltaire, Montesque, Diderot, Rousseau.

Klasická novoveká filozofia vrcholí v nemeckom klasickom idealizme, ktorý inovoval tému rozumu, sem patrí Hegel a Kant. Poklasická filozofia 19. storočia sa delí na scientistické – pozitivizmus, marxizmus a novokantovstvo a antropologické smery – náboženská filozofia existencie, voluntaristický iracionalizmus, voluntaristická filozofia života a filozofia života. Toto obdobie charakterizujú filozofi ako Auguste Comte, Marx, Kierkegaard, Schopenhauer, Nietzsche.