Tvrdí, že etnické väzby sú geneticky zdedené (rovnako ako jazyk, kultúra) a že tieto väzby sú doslova väzbami príbuzenskými, rodinnými. Podľa primordialistov teda národy jestvujú od nepamäti. Primordializmus vychádzal z koncepcie Herdera o kolektívnej – národnej duši. Slovo primordiálny pochádza z francúzštiny a znamená prvopočiatočný.

ANTHONY SMITH (Ethnic origin of Natures)

- etnicita je primordiálna, národy ako politické jednotky sú konštruované. Za takýto národ Smith považoval najmä staroveký Izrael a Iónov na Peloponézskom polostrove. Spĺňajú kritériá národa = spoločný osud, územie, právo, jazyk, náboženstvo.
- Smith rozlišuje dva druhy nacionalizmu:1.občiansky (Francúzsko)2.etnokultúrny (stredná a východná Európa)

JULIAN BROMLEJ: teória ethnos má primordiálne dedičné jadronadväzuje na Marxa (sovietska teória). Snaží sa dokázať, že triedy sú dôležitejšie než etnicita, súčasné národy majú etnicitu stálu.

ETNICITA je súbor predstáv o tom, že sa ľudia delia na skupiny, ktoré sa líšia kultúrou, spôsobom života, prípadne na základe iných charakteristických znakov. znaky teórie primordializmu:•etnicita je ľudská vlastnosť, na jej základe prebieha vývoj•etnicita je charakteristikou ľudstva, nemení sa, človek má prirodzený vzťah k svojej etnickej skupine•národ má rozhodovať sám o sebe (má mať vlastný štát)•primordiálne puto vytvára etnické vedomie solidarity a loajality•etnicita predchádza nacionalizmu•primordializmu sa pridŕžali skôr politici než teoretici: Bismarc, Napoleon, Nehrú, Tito, Mussolini, Hitler.

MODERNIZMUS: nazýva sa aj konštruktivizmom. Zrod nacionalizmov a národov považuje za logický dôsledok modernej doby. Má súvislosť s priemyselnou revolúciou. Predpoklady pre novú skupinovú solidaritu, čiže národnú solidaritu, nachádzame aj vo vynáleze kníhtlače a rozširovaní gramotnosti. ERNEST GELLNER (národy a nacionalizmus)základným predpokladom pre vznik nacionalizmu je prechod od agrárnej spoločnosti k industriálnej a tiež povinná školská dochádzka. Ľudstvo prešlo tromi etapami:1.lovcov, zberačov (existovali len malé spoločnosti)2.agrárna spoločnosť (dochádza k deľbe práce a vzniku elít. Cení sa stabilita, nie pokrok)3.priemyselná spoločnosť (veľké spoločnosti a rozvoj výroby kladú nároky na jedinca = vzdelanie)pre nacionalizmus je dôležitý prechod od agrárnej k priemyselnej spoločnosti, opačne to už nejde. najprv vznikol nacionalizmus, až potom národykaždý národ má mať vlastný štátGellnerov predmoderný rebrík:šľachta, aristokraciavojaciduchovenstvolokálne spoločnostispoločný jazyk a kultúranapr. poľnohospodáriŠľachta, vojaci a duchovenstvo tvoria nadnárody, nadspoločnosť. Lokálne spoločnosti, napr. poľnohospodárov tvoria spoločnosť.

BENEDICT ANDERSONnie je natoľko radikálny ako Gellner. Národy sú vytvorené pomocou kníhtlače, sekularizácie, rozpadom megaimpérií. Pomocou masmédií búrajú hranice. koncepcia Imagine Community: nacionálna identita je umožnená až vďaka príchodu spoločenstva predstáv (vzniká vďaka rozširovaniu vzdelanosti, skupinová solidarita vzniká vďaka knihám a novinám. V románe sa všetky postavy nestretnú, napriek tomu spolu súvisia. Týmto spôsobom vzniká spoločenstvo predstáv. rozlišuje dva druhy nacionalizmu:1.nacionalizmus „zhora”: je spätý s monarchiou. Snaží sa o národné zastrešenie cez staré dynastické poriadky2.nacionalizmus „zdola”: je spätý s republikou. Súvisí so šírením demokracie, liberalizmu, socializmu.

NACIONALIZMUS – ROUSSEAU, HERDER, FICHTE, MILLnacionalizmus, teda nacionálna príslušnosť má 2 typy:1.politický nacionalizmus (Rousseau)2.kultúrny (Herder, Fichte).nacionalizmus sa zaoberá otázkami: kto je členom národa? čo spája národ? ako vzniká národ? a pod. JOHN STUART MILLdielo Úvahy o reprezentatívnej vláde: prvá kapitola sa zaoberá nacionalizmom. Pri nacionalizme ide podľa neho o emócie a vášne. Rozdielne nacionalistické identifikácie sú pre štát nebezpečné pretože rozdeľujú ľudí. Ak chce štát tento problém riešiť musí vynútiť len jeden typ identifikácie, zvoliť len jeden typ vášne. človek najlepšie pozná svoje vlastné dobro, štát mu do toho nemá zasahovať. Výnimku tvorí oblasť, kde to vie lepšie štát. Aby to štát vedel má zostaviť katalóg štátnej identity, Mill ho však zostaviť nevedel. V období, keď túto knihu písal Švajčiarsko už existovalo a je príkladom toho, že štát skladajúci sa z rôznych národných identifikácii nemôže fungovať. JOHANN GOTTLIEB FICHTEbol obdivovateľom Francúzskej revolúcie, požadoval rovnosť a slobodu myslenia.

Zlom v jeho myslení spôsobili Napoleonove výboje v Európe, ktoré sa negatívne dotkli Nemecka. Fichte si uvedomil svoju príslušnosť k nemeckému národu a význam národa vôbec. Začal zdôrazňovať národ ako organickú jednotku, ktorá vznikla historicky. V tejto súvislosti ospravedlňuje vojnu, ale len v tom prípade, ak bola na obranu národa proti okupantovi. dielo: Uzavretý obchodný štát- ide o štát, ktorý rozhoduje o všetkých činnostiach svojich občanov. Prideľuje ľuďom povolania, jedná s ostatnými štátmi, v jeho úplnej kompetencii je medzinárodný obchod. Štát sa má usilovať aby bol čo najviac samostatný a dovážať skutočne len to, čo sám nevie vyrobiť. Štát sa uzaviera aj v tom zmysle, že jeho občania sa nesmú stýkať s občanmi iných štátov (kritizoval Kanta za jeho ideu svetoobčianstva). Výnimku tvoria učenci a vedci. Tí môžu cestovať, ale svoje nadobudnuté poznatky musia využiť v prospech svojho domovského štátu. znalosť jeho učenia tzv. Vedoslovia je predpokladom pre dobrú správu štátu. Je povinnosťou ľudí, ktorí chcú vládnuť aby si toto učenie osvojili. tvrdil, že nemecký národ je ako jediný schopný zaistiť na Zemi poriadok, keď zhynú Nemci, tak zanikne celá európska civilizácienárod treba pozdvihnúť činmi a výchovouďalšie dielo: Reči k nemeckému národu

JOHANN GOTTFRIED HERDER: zakladateľ dejín kultúry

- národy sú prirodzené jednotky a človek je určený svojím členstvom v skupine a kultúre v ktorej žije

- národná identita je produktom histórie, vytvárajú ju skryté historické sily. Je nezávislá od občianstva, považuje ju za najdôležitejšiu formu ľudskej identifikácie.

- neexistuje nadradený národ oprávnený svojím historickým právom vnucovať svoje spôsoby podriadeným národom

- obhajuje rozmanitosť – žiadna kultúra nie je nadradená, všetky existujú právomintelektuálna otec doktrín nacionalizmu - „odpor proti štátu, ktorý nás okráda” – mal vplyv na Fichtehozastával sa práva všetkých ľudí konať podľa svojej prirodzenosti bez nátlaku autoritykoncepcia filozofie dejín – veľkú budúcnosť videl v potrebe študovať národné jazyky, tradície a umenie. neželal si jednotné Nemecko, nemal rád Prusov. Prechod jednotlivcov z jednej národnej komunity do druhej nie je možný.

JEAN JACQUES ROUSSEAU: významné sociálne väzby nachádza v tradíciách. Vonkajšie vplyvy sú rušivé
- vzor národnej autarchie – diametrálne odlišné ako Millovo riešenie: väčšina svoje národné vášne prinúti aby si ich menšiny osvojili.
- Rousseau radil Poliakom zjednotiť národ na základe národnej hrdosti
- každý kto je občanom štátu patrí k národu