Takto by sa dali stručne zhrnúť východiská existencializmu, ktoré vo svojej knihe Existencializmus je humanizmus Sartre popisuje. Napriek Sartrovej snahe o poctivú obhajobu a predstavenie ateistického existencializmu sa domnievam, že niektoré pozície tohto filozofického smeru je stále možno napadnúť. Veľmi otázna je absolútnosť ľudskej slobody a jeho úplná nedeterminovanosť. Každý človek sa predsa rodí do určitého spoločenského, politického, sociálneho a kultúrneho kontextu. Bytosť človeka teda v žiadnom prípade nie je číra „tabula rasa“, ktorú popísať je úlohou indivídua. Slobodu obmedzuje už samotný fakt voľby, ktorá má podľa existencializmu charakter nevyhnutnosti. Akonáhle uskutočním voľbu, nemôžem sa už rozhodnúť pre jej opak. Ak sa človek rozhodne vstúpiť do manželstva, nemôže zároveň ostať slobodným. Voľba však nevylučuje len voľbu opačnú, ale mnohokrát aj iné voľby. Keď sa žena rozhodne stať sa matkou, musí sa automaticky zriecť niektorých vecí, ak sa chce k tejto svojej úlohe postaviť zodpovedne. V Sartrovej eseji sú teda miesta, ktoré je stále možné oprávnene napadnúť. To však nezmenšuje jej prínos. Myslím, že Sartre sa snažil svojou filozofiou človeku poskytnúť návod na poctivý postoj k životu. Je obdivuhodné s akou jednoduchosťou sa mu podarilo v tejto knižke predstaviť existencializmus a zároveň sa vyhnúť hrubým zjednodušeniam, ktoré sú so snahou o jednoduchosť zložitej témy často spojené. Existencializmus je filozofickým smerom, ktorý až podnes významne ovplyvňuje filozofické myslenie. Preto by sa s ním mal oboznámiť každý, kto chce pochopiť súčasné myslenie a dobu. Dá sa tak urobiť cez mnohé existencialistické diela. Všetkým však odporúčam urobiť tak práve cez Sartrovo dielo Existencializmus je humanizmus.