Jean-Paul Sartre Existencializmus je humanizmus (recenzia)

Sartre je bezpochyby osobnosťou, ktorú netreba nijako zvlášť predstavovať. Bol filozofom, esejistom, prozaikom a dramatikom. Svojimi myšlienkami významne ovplyvnil filozofické a literárne prúdenie v povojnovom Francúzsku. Patrí k popredným predstaviteľom ateistického existencializmu vo Francúzku. Esej Existencializmus je humanizmus má v jeho diele významné postavenie. Sartre tu prístupným a zrozumiteľným jazykom objasňuje a obhajuje základné pozície filozofického smeru, ku ktorého predstaviteľom sa radí.
Esej Existencializmus je humanizmus bola najprv prednáškou, ktorú Sartre predniesol v klube Maintenant v Paríži na jeseň roku 1945. Po prepracovaní vyšla v roku 1946 v knižnej podobe. Sartre v nej reaguje na kritiku, ktorá bola na adresu existencializmu vyslovená marxistami a katolíkmi. Existencializmus bráni pred obvineniami z pesimizmu, naturalizmu, z možného vyústenia do pasivity alebo anarchie atď. Obrana existencializmu je založená na jasnom vyjadrení základných východísk a princípov existencializmu. Sartre ukazuje, že sú dve existencialistické školy – kresťanská (Jaspers, Marcel, a iní) a ateistická (Heidegger, Camus, a iní) – a sám sa radí k škole ateistickej. Základným východiskom ateistickej vetvy existencializmu je presvedčenie, že „...ak niet Boha, jestvuje aspoň bytosť, u ktorej bytie predchádza podstatu, bytosť, ktorá jestvuje predtým, ako môže byť určená nejakou predstavou, a že táto bytosť je človek...“ To znamená, že bytosť človeka nie je vopred ničím predurčená. Človek je tým, čo zo seba urobí. Z toho vyplýva absolútna sloboda človeka. So slobodou je spätá nevyhnutnosť voľby a zodpovednosť za túto voľbu. Človek je odsúdený k slobode, je odsúdený k voľbe. Aj samo zrieknutie sa voľby je podoba voľby. Avšak aktom voľby si človek nevolí len svoju vlastnú cestu, ale aj cestu všetkých ľudí. Potom je takisto zodpovedný nie len za seba, ale aj za všetkých ostatných ľudí. Sartre tvrdí, že individuálny čin jedného človeka angažuje celé ľudstvo. Z uvedomenia si tejto skutočnosti pramení vedomie totálnej a hlbokej zodpovednosti. Táto zodpovednosť človeku prináša pocit úzkosti. Úzkosť však nevedie k nečinnosti. Úzkosť je nevyhnutným sprievodným znakom, sprevádzajúcim čin, za ktorý musíme niesť zodpovednosť. Podľa Sartra, niet nijakej vonkajšej morálky. Je len morálka, ktorú si človek tvorí sám. Dobrá je každá voľba, ktorá je motivovaná a zameraná na slobodu.

Takto by sa dali stručne zhrnúť východiská existencializmu, ktoré vo svojej knihe Existencializmus je humanizmus Sartre popisuje. Napriek Sartrovej snahe o poctivú obhajobu a predstavenie ateistického existencializmu sa domnievam, že niektoré pozície tohto filozofického smeru je stále možno napadnúť. Veľmi otázna je absolútnosť ľudskej slobody a jeho úplná nedeterminovanosť. Každý človek sa predsa rodí do určitého spoločenského, politického, sociálneho a kultúrneho kontextu. Bytosť človeka teda v žiadnom prípade nie je číra „tabula rasa“, ktorú popísať je úlohou indivídua. Slobodu obmedzuje už samotný fakt voľby, ktorá má podľa existencializmu charakter nevyhnutnosti. Akonáhle uskutočním voľbu, nemôžem sa už rozhodnúť pre jej opak. Ak sa človek rozhodne vstúpiť do manželstva, nemôže zároveň ostať slobodným. Voľba však nevylučuje len voľbu opačnú, ale mnohokrát aj iné voľby. Keď sa žena rozhodne stať sa matkou, musí sa automaticky zriecť niektorých vecí, ak sa chce k tejto svojej úlohe postaviť zodpovedne. V Sartrovej eseji sú teda miesta, ktoré je stále možné oprávnene napadnúť. To však nezmenšuje jej prínos. Myslím, že Sartre sa snažil svojou filozofiou človeku poskytnúť návod na poctivý postoj k životu. Je obdivuhodné s akou jednoduchosťou sa mu podarilo v tejto knižke predstaviť existencializmus a zároveň sa vyhnúť hrubým zjednodušeniam, ktoré sú so snahou o jednoduchosť zložitej témy často spojené. Existencializmus je filozofickým smerom, ktorý až podnes významne ovplyvňuje filozofické myslenie. Preto by sa s ním mal oboznámiť každý, kto chce pochopiť súčasné myslenie a dobu. Dá sa tak urobiť cez mnohé existencialistické diela. Všetkým však odporúčam urobiť tak práve cez Sartrovo dielo Existencializmus je humanizmus.