Sú dobrosrdeční muži a ženy, ktorí sa zaujímajú o životné podmienky chudobných, a uvažujú o tom, ako by sa ich situácia dala zlepšiť. Mnohí sa úprimne snažia nájsť odpoveď na otázku, ako pomôcť nezamestnaným a bezdomovcom, aby aj oni mohli mať prospech z požehnania, ktoré dáva Boh a aby mohli žiť podľa jeho vôle. Len málo pedagógov a štátnikov chápe príčiny zlého stavu súčasnej spoločnosti. Tí, v rukách ktorých je riadenie spoločnosti, nie sú schopní vyriešiť problém chudoby, biedy a rastúcej zločinnosti. Márne sa snažia zabezpečiť dostatočnú zamestnanosť. Keby ľudia viac dbali na naučenia Božieho slova, našli by riešenie problémov, s ktorými si nevedia rady. O otázkach získania práce i o tom, ako pomôcť chudobným, sa môžu veľa naučiť zo Starej zmluvy.

Boží plán s Izraelom

V Božom pláne pre Izrael mala každá rodina domov na vidieku, kde bol dostatok pôdy na obrábanie. (183) Tým získali prostriedky nutné na živobytie a boli motivovaní k užitočnému, aktívnemu a sebestačnému životu. Žiadny ľudský vynález tento plán nevylepšil a nezdokonalil. Bieda a nešťastia, ktoré dnes existujú, sú v značnej miere spôsobené tým, že sa svet odchýlil od tohto Božieho plánu. Keď sa Izrael usadil v Kanaáne, bola zem rozdelená medzi všetok ľud. Výnimkou boli levíti, služobníci svätostánku, ktorí nedostali žiadne územie. V každom kmeni boli spočítané rodiny a každej (126) rodine, podľa počtu jej členov, bola pridelená pôda. Aj keď určitý čas mohol každý so svojím podielom pôdy nakladať ako chcel, nikto nesmel natrvalo vymeniť či predať dedičstvo svojej rodiny. Keď bol schopný svoj podiel pôdy vykúpiť späť, mohol tak kedykoľvek urobiť. Dlhy boli odpustené každý siedmy rok a v päťdesiatom, jubilejnom roku sa všetky pozemky vracali pôvodnému majiteľovi.

Boží príkaz znel: „Zem sa nesmie natrvalo predávať, lebo zem je moja, a vy ste cudzincami a usadlíkmi u mňa. V celej krajine, ktorá je vo vašom vlastníctve, zaručte spätný výkup zeme. Lebo ak brat schudobnie (184) a predá zo svojho vlastníctva, nech predstúpi jeho výkupca, jeho najbližší príbuzný a nech vykúpi, čo jeho brat predal. Ak niekto... zadovážil by si toľko, koľko činí výkupné... znova sa vráti k svojmu vlastníctvu. Ak si však nemôže zadovážiť toľko, aby nahradil to, čo predal, ostane to v rukách kupujúceho až do jubilejného roku.“ (3 Moj 25,23-28)„...a tak posväťte päťdesiaty rok a vyhláste v krajine oslobodenie pre všetkých obyvateľov. Nech vám je to jubilejným rokom, keď každý z vás má sa vrátiť k svojmu vlastníctvu a každý má sa vrátiť ku svojej čeľadi“. (3 Moj 25,10) Tak mala každá rodina zaistené svoje vlastníctvo. Bola to ochrana pred hromadením majetku na jednej strane a chudobou na strane druhej.

Výchova k zručnosti

Vyučiť sa remeslu sa v Izraeli pokladalo za povinnosť. Od otca sa žiadalo, aby svojim synom odovzdal remeselnú zručnosť. (185) I najvýznamnejší muži v Izraeli sa vyučili remeslu. Pre ženu bolo zasa nevyhnutné ovládať práce spojené s vedením domácnosti. Zručnosť a šikovnosť v ich plnení bola poctou pre ženy i z tých najpoprednejších rodín. I v prorockých školách sa vyučovalo rozmanitým remeslám a mnohí zo študentov sa živili prácou svojich rúk. (127)

Ohľaduplnosť voči chudobným

Tieto opatrenia však chudobu celkom neodstránili. Božím úmyslom nebolo, aby celkom vymizla. Chudoba je jedným z Božích prostriedkov rozvoja charakteru. Boh povedal: „Keďže nebudete bez chudobných v krajine, preto ti prikazujem: Ochotne otváraj svoju ruku svojmu bratovi, biednemu i chudobnému v krajine!“ (5 Moj 15,11)„Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedre mu otvor svoju ruku a požičaj mu nadostač toho, v čom má nedostatok!“ (5 Moj 15,7.8)„Ak tvoj brat schudobnie a nevládze sa udržať pri tebe, ty mu vypomôž; nech žije pri tebe ako cudzinec a usadlík.“ (3 Moj 25,35)„Keď budete žať úrodu svojej krajiny, nezožni úplne okraj svojho poľa.“ (3 Moj 19,9) „Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho... Keď budeš obíjať svoju olivu, neprezeraj po sebe vetvy... Keď budeš oberať vinicu, nepaberkuj za sebou; nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove.“ (5 Moj 24,19-21) (186) Nikto sa nemusí báť, že štedrosť ho privedie na mizinu.

Poslušnosť Božím nariadeniam určite vedie k blahobytu. Boh povedal: „...lebo pre toto ti bude žehnať Hospodin, tvoj Boh, pri každom tvojom diele a pri každom tvojom podujatí....budeš požičiavať mnohým národom, ale ty sám si nebudeš požičiavať; budeš vládnuť nad mnohými národmi, ale ony nebudú vládnuť nad tebou.“ (5 Moj 15,10.6)

Zásady obchodovania

Božie slovo neschvaľuje postup, ktorým sa jedna skupina ľudí obohacuje tým, že utláča a pôsobí utrpenie druhým. Učí nás, aby sme sa pri každom svojom obchodnom (128) rokovaní vžili do postavenia tých, s ktorými obchodujeme. Nemáme sledovať len svoje vlastné záujmy, ale tiež záujmy iných. Ten, kto využíva nešťastie druhého vo svoj prospech, alebo kto sa snaží pre seba ťažiť zo slabosti a neschopnosti druhého, prestupuje zásady i prikázania Božieho slova. „Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a neber do zálohu vdovine šaty.“ (5 Moj 24,17) „Ak požičiaš niečo svojmu blížnemu, nevkroč do jeho domu vziať si niečo do zálohu. Postoj vonku a muž, ktorému požičiavaš, nech ti záloh vynesie von. A ak je to chudobný muž, (187) nechoď spať s jeho zálohom.“(5 Moj 24,10-12) „Ak vezmeš do zálohu plášť svojho blížneho, vráť mu ho do západu slnka, lebo jeho plášť je jedinou prikrývkou na jeho telo. V čomže má spať? Ak bude ku mne volať o pomoc, vypočujem ho, lebo som milosrdný.“ (ROH 2 Moj 22,26.27; ECAV 2 Moj 22,25.26) „Ak niečo predáš svojmu súkmeňovcovi, alebo kúpiš od svojho súkmeňovca, nepoškodzujte sa navzájom.“ (3 Moj 25,14)„Nedopúšťajte sa bezprávia pri súde, pri závaží, ani pri dutej miere.“ (3 Moj 19,35) „Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie: väčšie a menšie. Nemaj vo svojom dome dvojakú éfu: väčšiu a menšiu.“ (5 Moj 25,13.14) „Majte správnu váhu, správne závažie, správnu éfu, správny hín.“ (3 Moj 19,36)„Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať.“ (Mat 5,42) „Bezbožník si požičia, ale nevráti. Spravodlivý má však súcit a rozdáva.“ (Ž 37,21)„Daj radu, urob rozhodnutie, svoj tieň obráť na noc za jasného poludnia; ukry zahnaných a uprchlíkov nevyzraď! Nech sa zdržujú pri tebe ako hostia zahnaní Moábci, buď im skrýšou pred ničiteľom.“ (Iz 16,3.4) Božím zámerom bolo, aby náplň života, akú dal izraelskému národu, sa stala vzorom pre celé ľudstvo. Keby sa tieto zásady dodržiavali, náš svet by bol dnes celkom iný! (129)

Príležitosti pre bezdomovcov

Vo voľnej prírode je ešte stále miesto pre trpiacich a tých, ktorí majú núdzu, aby tam našli svoj domov. Na jej povrchu je dosť zdrojov, ktoré poskytnú potravu všetkým. V hĺbke zeme sú ukryté dary pre každého, kto má odvahu, vôľu a vytrvalosť čerpať z jej pokladov. (188)Obrábanie pôdy, zamestnanie, ktoré Boh určil človeku v raji, poskytuje mnohým príležitosť získať obživu.„Dúfaj v Hospodina a konaj dobro, bývaj vo vlastnej krajine a zachovávaj vernosť.“ (Ž 37,3)Obrábaním pôdy by sa mohli živiť tisíce, ba desaťtisíce ľudí, ktorí dnes žijú v preľudnených mestách a čakajú na príležitosť zarobiť si nejaké peniaze. Častokrát však za svoj skromný zárobok nekúpia chlieb, ale alkoholické nápoje, ktoré človeka ničia. Mnohí ľudia považujú prácu za drinu. Prostriedky na živobytie sa preto snažia získať skôr špekuláciami než poctivou prácou. Táto túžba živiť sa bez práce otvára dvere biede, nemorálnosti a takmer neobmedzenej zločinnosti.