Formy štátu
Timokracia- bola ako prvá forma štátu, moc založená na vláde ctižiadostivcov, snaha zbohatnúť, zachovali sa rysy dokonalého zriadenia, vládci sú uctievaní, vojaci sú oslobodený od poľnohospodárskych a remeselníckych prác a od ostatných materiálnych starostí. Iba rozvíjajú svoje bojové umenie. Neskôr začnú zhromažďovať drahé kovy a za účasti žien menia svoj život na prepych.
Oligarchia- tu vládla skupina nad väčšinou, táto vláda je založená na zhromažďovaní majetku preto tu vládnu bohatý a chudobný sa na vláde nepodieľajú. Bohatý pri zhromažďovaní majetku prestavajú byť užitočnými pre štát a tak sú podľa Platóna iba chudákmi a bezmocnými členmi spoločnosti.
Demokracia- je podľa Platóna ešte horšia forma vlády ako oligarchia. Je to moc vlády väčšiny ale v spoločnosti sa ešte viac prejavujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Vzniká tu závisť chudobných a z toho povstania. Ak povstanie končí víťazstvom chudobných tak časť bohatých je zbitá a vláda je rozdelená medzi ostatných členov spoločnosti.
Tyrania- podľa Platóna najhoršia forma vlády. Je to vláda jednotlivca nad ostatnými. Zaniká tu úplne demokracia. Vládcu si zvolia ľudia – zo začiatku je k ním milý a postupom času sa to mení. Sľubuje ako jednotlivcom, tak aj obciam, že ich oslobodí od dlhov a rozdelí pôdu ľuďom. Štát je stále vo vojne, aby prostý ľud pociťoval silu vládcu. Avšak neustála vojna vyvolá proti vládcovi nenávisť. Preto musí tyran, pokiaľ si chce udržať moc, postupne odstraňovať tých ktorí ho odcudzujú.

Ideálny štát
Proti všetkým zlým formám vlády chce Platón vytvoriť najlepší štát a formu vlády. Moc dáva do rúk jedincom, ktorí sú schopný riadiť štát a majú na to prirodzené predpoklady a schopnosti. Za najdôležitejšie pokladá spravodlivosť. Dobrý štát musí mať vlastnú organizáciu a prostriedky obrany postačujúce k zadržaniu a odrazeniu nepriateľov, za druhé musí zaistiť systematické zásobovanie všetkých členov spoločnosti nevyhnutnými materiálnymi potrebami a za tretie musí riadiť a usmerňovať rozvoj duchovnej činnosti. Splnenie všetkých týchto potrieb by znamenalo uskutočňovanie idei dobra. Deľbu práce pokladá za základ celého vtedajšieho spoločenského usporiadania. Základnou Platónovou myšlienkou je, že potrebyobčanou, ktorí vytvárajú spoločnosť sú rozmanité, ale schopnosti každého jednotlivca uspokojiť tieto potreby sú obmedzené. Najnižšiu triedu tvoria skupiny robotníkov, ktorí vyrábajú pre štát nevyhnutné produkty alebo sa určitým spôsobom podieľajú na tejto výrobe. Za spoločenský veľmi potrebnú Platón považuje skupinu vojakov, ktorá je veľmi dôležitá pre štát, ale si aj vyžaduje špeciálne vzdelanie a technické umenie. Za najdôležitejšiu považuje skupinu vládcov.

Cnosti v štáte
Podľa Platóna sú pre štát potrebné všetky tri skupiny občanov a pokiaľ sú chápané ako celok prejavujú sa ako významné a krásne. Ľudia ktorí majú vyššie mravné predpoklady sa môžu narodiť v nižších spoločenských skupinách a naopak. Pokiaľ sa v duši dieťaťa prejaví ,,meď alebo železo“ musí byť bez ohľadu na to, v akej skupine sa narodilo, a bez akejkoľvek ľútosti pridelené k remeselníkom. Ale pokiaľ sa uňho prejaví zmes ,,striebra a zlata“ musí byť zaradený do skupiny vládcov a vojakov. Za dôležité pokladá oddelenie vyšších tried od nižších. Všetka jeho pozornosť sa sústreďuje na výchovu vojakov-strážcov a na stanovenie podmienok ich činnosti.

Najdokonalejší a najušľachtilejší štát má mať štyri hlavné čnosti – múdrosť, statočnosť, umiernenosť a spravedlnosť. Za múdrosť nepokladá dobre si poradiť so všetkými štátnymi záležitosťami ale múdrosť je cnosť, ktorá je určená iba filozofom pre riadenie štátu. Iba filozofovia majú byť vládcami a iba za vlády filozofov bude štát žiť spokojne, bez zla, ktoré zatiaľ existuje.

Sociálny význam Platónovej utópie
Vojaci nesmú žiť v miestach, kde žijú výrobní pracovníci, ale v tábore umiestnenom tak, aby z neho bolo možno privádzať ich k poslušnosti. Ale k tomu nestačí iba správna výchova. Ľudia sú slabé bytosti, podliehajú pokušeniu a skaze všetkého druhu, preto treba dodržiavať tvrdý spôsob života. Na základe skúmania negatívnych typov štátov Platón vyvodil záver, že hlavná skaza ľudskej spoločnosti a štátneho systému je materiálny záujem. Hlavným dôvodom je zbavenie vojakov majetku. V Platónovom ideálnom štáte nie je možná rodina, ale len spojenie muža a ženy k rodeniu detí. Snažil sa spojiť lepších z lepšími a horších s horšími. Akonáhle žena porodí dieťa hneď jej ho zoberú a pridelia opatrovateľkám, ktoré horšie detí kladú na tajné miesto. Po určitej dobe nechajú matky kojiť deti, ale vtedy už žiadna matka nevie, ktoré dieťa porodila. Všetci muži a ženy sa pokladajú za otcov a matky všetkých detí. Vojna je podľa Platóna zlom, ktorého by sa mal dobrý štát vyvarovať. Každá vojna vzniká pre hmotné statky. Vojaci nemôžu brať žiadnu korisť, žiadne bohatstvo pretože by morálne klesli.