V priebehu celej histórie ľudstva sa človek snaží nájsť odpovede na otázky týkajúce sa vzniku sveta, človeka, príčin a cieľov bytia (existencie). Odpovede na tieto otázky poskytovali:

1.mýty

Mýtus – sada povier a predstáv reprezentovaných len veľmi obmedzeným počtom ľudí, nemá široký dosah na ľudské konanie a správanie. Ide o tradíciou prenášane predstavy ľudí o vzniku sveta, prírodných javoch, Bohoch, hrdinoch (staré Grécke báje, pohanské a africké mýty).
Expresívne vysvetlenie pojmu mýtus – výmysel podávaný ako pravda.

2.náboženstvá

-v histórií vzniklo viac náboženstiev a náboženských systémov, z ktorých spravidla každý dáva odpoveď na základné filozofické otázky svojím vlastným spôsobom. Zo počiatok, cestu a cieľ vždy stavia nad človeka a prírodu nezávislú, ničím neobmedzenú nadprirodzenú osobu božskej podstaty, ktorá riadi ľudské konanie a aj dianie vo svete. Náboženstvo je forma spoločenského vedomia zakladajúca sa na viere v Boha (monotizmus) alebo bohov (polyteizmus) a posmrtný život.

3. filozofia

– je veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia (existencie) vývoja prírody, spoločnosti, myslenia. V doslovnom preklade znamená láska k múdrosti.
Filos – milovník, priateľ Sofia – múdrosť
Filozofia predstavuje určité názory na život a svet.
Filozof – je mysliteľ, vedec, ktorý študuje filozofiu. Expresívny význam – mudrland, mudrc.
Filozofovať – myslieť ako filozof, logicky uvažovať, premýšľať.
Filozofický smer – škola – zhrnutie názorov, ktoré odpovedajú na základné filozofické otázky, reprezentované jedincom alebo skupinou mysliteľov.

Základné filozofické disciplíny

Prví filozofi v období vzniku filozofie nazývali filozofiu veda vied alebo kráľovná vied, pretože filozofii v tej dobe patrilo všetko poznanie, lebo ho bolo málo. Poznatkov postupne pribúdalo (hlavne v tých odvetviach, ktoré boli spojené s praktickým životom vtedajšej spoločnosti, napr. pri stavbe pyramíd sa rozširovali poznatky z matematiky, fyziky, astronómie...), a preto sa z filozofie postupne oddeľovali samostatné vedy:

1.prírodné vedy – geometria, fyzika, chémia – toto delenie sa začalo už v staroveku.
2.spoločenské vedy – história, ekonómia, politológia. Sem v súčasnoti patrí aj filozofia.
3.hoministické vedy – psychológia, medicína, anatómia, biológia, antropológia – vedy o človeku sa oddelili ako posledné.

Filozofia ako každá veda má svoje vedné disciplíny, ktorými sú.

1.ontológia – náuka o bytí, existencií, zaoberá sa otázkou, čo bolo prvotné či hmota – matéria alebo Duch, Boh – idea. V dejinách filozofie stretávame tzv. materialistov – veria, že prvá bola hmota, idealisti – veria, že prvý bol Boh, dualisti – veria v oboje.
2. gnozeológia – náuka o poznaní, skúma, či je možné spoznať svet a ako ho je možné spoznávať. V dejinách filozofie sa stretávame s tými, čo tvrdia, že svet je spoznateľný – gnostici a z opačnými agnostici.