VZNIK A PODSTATA FILOZOFIE
Čo je filozofia:
spôsob formulácie otázok, tesne súvisiacich s človekom, so skutočnosťou, so spoločenskými a prírodnými javmi, ktoré nás obklopujú
filozofia prekonala dlhý, minimálne 25 storočí trvajúci vývoj a v rôznych obdobiach bola rôzne ponímaná a vymedzovaná
prešla rozmanitými podobami pri riešení filozofických otázok
menilo sa chápanie predmetu filozofie, jej vzťah k ostatným oblastiam ľudského poznania, menilo sa jej miesto v živote spoločnosti
filozofia začína filozofovaním
Podstata filozofie:
filozofia = slovo gréckeho pôvodu (láska k múdrosti)
filozofia vznikla ako prechod od mýtu k logu, od predstáv k pojmom
fileo = láska
sofia = múdrosť
filozof = milovník múdrosti
Pytagoras: „Vlastniť múdrosť - to je vec bohov, kým ľudia sú schopní iba usilovať sa o múdrosť, milovať ju, nemajú nijakú šancu dosiahnuť úplnú, uzavretú múdrosť.“
Vznik filozofie:
vznik filozofie je dlhodobý vývojový proces
za predchodcu filozofie je považovaná mytológia
mýty uchovávajú najstaršie skúsenosti a zážitky ľudstva, pôvodné tradície dávnej histórie, obyčaje a mravy v svojráznej podobe
filozofické myslenie sa začína prirodzeným a rozumovým vysvetľovaním celej skutočnosti, ktorá človeka obklopuje
filozofia a veda mohli vzniknúť len v takom prostredí, ktoré umožňovalo viesť spor o tom, čo je pravda
Proces diferenciácie vied:
veda je forma spoločenského vedomia, pre ktoré je charakteristické, že má svoj predmet, metódy skúmania a systém poznatkov
vo vede existujú 2 procesy: 1. Proces diferenciácie vied, 2. Proces integrácie vied
ako prvé sa od filozofie oddelili elementárne základné vedy - geometria a matematika
na tento proces postupne nadväzujú konkrétne prírodovedné disciplíny empirického zamerania - napr. staroveká zoológia a botanika, staroveká astronómia
od filozofie sa začína oddeľovať aj fyzika, chémia, biológia atď.
po prírodných vedách sa od filozofie oddelili spoločenské vedy (história)
nakoniec sa od filozofie oddeľujú vedy zaoberajúce sa ľudskou psychikou, vedomím, myslením - psychológia, logika a i.
na druhej strane, súčasne s týmto procesom diferenciácie medzi filozofiou a odbornou vedou, deje sa aj opačný proces vzájomného prenikania filozofie a odbornej vedy
Vymedzenie predmetu filozofie:
jedna veda sa od druhej líši tým, že má svoj špecifický predmet záujmov a svoju vlastnú metódu skúmania
filozofia sa zaoberá svojim predmetom skúmania v jeho celistvosti
skúma samotnú skutočnosť v jej celku z hľadiska, ktoré môžeme považovať za univerzálne
problém bytia, poznanie
pralátka
človek - skúmanie človeka z najširšieho, najvšestrannejšieho hľadiska, ktoré vypovedá o človeku vôbec
svet - je svet poznateľný? - pohľad na svet, filozofia skúma, čo je pre svet charakteristické ako celok
ak sa fyzika pýta, z čoho sa skladá hmota, filozofia sa pýta čo je hmota
ak fyzika skúma zákonitosti určitých špecifických hmotných procesov, filozofia sa pýta na samotný zmysel týchto procesov
ak sa fyzik bude pýtať, z čoho pozostávajú atómy, alebo čo vysvetľuje gravitáciu, filozof sa opýta, ako môžeme vedieť, že niečo existuje mimo našej mysle (nášho vedomia)
matematik môže skúmať vzťah medzi číslicami, filozof sa opýta, čo je číslo
historik sa môže opýtať, čo sa kedy v minulosti odohralo, filozof sa opýta, čo je to čas
Filozofia - Veda - Umenie
Klasifikácia špeciálnych vied:
1.Reálne vedy- prírodné (napr. fyzika, chémia, biológia a pod.)
- spoločenské vedy (historické, jazykové, vedy o umení, ekonomické vedy, sociálne vedy a pod.)
reálne vedy na rozdiel od formálnych a hlavne od filozofie skúmajú svoje čiastkové oblasti tak, že dávajú ich popis a výklad
reálne vedy sú vždy empirické (skúsenostné) - ich popis a výklad je overiteľný v čiastkovej oblasti skúsenostného sveta
reálne vedy sú tematicky redukované - predmet je obmedzený len na určitý aspekt (iné hľadiska ostávajú nepovšimnuté)
reálne vedy sú vždy metodicky abstraktné - svoju tému postihujú tak, ako to pripúšťajú nimi používané metódy
2.Formálne vedy - formálna logika, všeobecná teória systémov, matematika a pod.)
formálne vedy skúmajú iba čistú formu, štruktúru súvisov a realizujú sa vždy len v určitej metodickej abstrakcii
sú neempirické a aprioristické
ich neempirickosť a apriórnosť spočíva v tom, že keď v nich tvoríme nejaké teórie, neodvolávame sa na tvrdenia o faktoch ako na východiskové tvrdenia
východiskovými tézami sú tu všeobecné súdy, ktoré sa prijímajú nezávisle na bezprostrednej skúsenosti bádateľa
tieto súdy sú bez dôkazu prijímané ako východiskové tvrdenia - axiómy
rozdiel medzi filozofiou a vedou je taký, ako medzi všeobecným a konkrétnym, kde všeobecné predstavuje filozofia a konkrétne jednotlivé vedy
V súvislosti hľadania väzieb medzi filozofickými poznatkami a poznatkami vedných disciplín filozofiu rozdeľujeme na:
1.Elementárna filozofia:
základná, všeobecná filozofia
prechádza každú vedeckú disciplínu
zachováva si svoje samostatné postavenie - nepodmienené vedou
veda poskytuje filozofii rozmanité poznatky metodologickej a obsahovej povahy, o ktorých filozofia uvažuje do dôsledkov, a ktoré potom začleňuje do širšieho rámca vedenia
2. Filozofia ako metaveda:
disponuje svojimi jedinečnými metódami a postupmi
Formálne hľadisko:
vzťah medzi vedou a filozofiou má charakter asymetrického (nesúmerného) čiastočného vzájomného prenikania, alebo charakter obsiahnutej obrátenej pozornosti (recipročnej implikácie)
zahrnutie vedy vo filozofii a filozofie vo vede sa líšia mierou zahrnutia i jeho rôznou povahou
každá forma vedeckého myslenia obsahuje určité hľadisko, zorný uhol filozofického myslenia
Obsahové hľadisko:
filozofia poskytuje vede istotu v oprávnenosti jej vnútorného rozvoja a cieľov
filozofia vstupuje do situácie spytovania vedných disciplín a hľadá pre ne základné, podstatné odpovede
veda potrebuje nevyhnutne filozofiu, aby mohla dať odpovede na otázku svojich teórií
filozofia tvorí akési pozadie matateoretickej odpovedi vedy na otázku oprávnenosti svojich teórií
Rozluka filozofie a vedy:
viedla by filozofiu k úpadku a veda by nutne po nejakej dobe podľahla stagnácii a zmechanizovaniu
úlohou filozofie voči vede je, aby uvažovania o všetkých väzbách myslenia vyhľadávala pre ľudskú myšlienku nové stupne slobody
filozofia má svoj jazyk, ktorý je zásadnou súčasťou filozofickej skúsenosti
filozofia na rozdiel od reálnych vied nevymedzuje svoje hranice a neurčuje svoj cieľ vonkajšími objektmi
jej funkcia a hodnota sa kryjú s tým dejom, ktorý ju samotnú vymedzuje
základný princíp filozofie je pochybovať o akomkoľvek postuláte a podmienenom cieli
Metódy filozofie:
Metóda:
plánovitý postup na dosiahnutie cieľa, predovšetkým vo vede
vedecká metóda je pojem, ktorý označuje súhrn postupov na základe ktorých je veda vybudovaná
akýkoľvek spôsob skúmania, ktorým je dosiahnuté vedecké systematické poznanie, je nazývaný vedeckou metódou
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie