Metóda vo filozofii:
metóda vo filozofii je univerzálnejšia
nie je to len teoretický postup (je aj praktický), ale je premyslené a cieľavedomé uskutočňovanie filozofickej praxe
filozofia si vytvára tieto hlavné metódy ako prostriedky pre dosiahnutie vytýčených cieľov:

1.Metóda logickej tvorby pojmov:
vychádza z metódy analýzy, ktorá postupuje od zloženého k jeho stavebným prvkom

2.Metóda empirickej analytiky:
odhliada od zmyslového tu a teraz a poníma vec ako podklad niečoho všeobecného

3.Transcendentálna metóda:
rieši otázku konštituovania skúsenosti transcendentálnymi podmienkami možností tejto skúsenosti
zabezpečuje zásadu možnosti stálej transcendentalizácie myslenia a poznávania

4.Metóda dialekticko-systematického rozvoja:
vyjadruje nepredmetný zmysel pojmov a pracuje s dialektickými pojmami, ktoré sú nepredmetné a možno ich chápať ako syntetické riešenie dvojice krajných pojmov neexistujúcich predmetností

5.Dialogická metóda:
pomocou nej filozofia poznáva svoje vyššie, ničím nepodmienené pravdy uvedomeným stretávaním a vyrovnávaním sa osobnostných svetonázorov a životných názorov, myšlienkových sústav i smerov

6.Kenotická metóda:
základ má v akte sebavzdatia (kenosis) aktuálne formovaného myslenia s cieľom prijatia obsahov, ktoré ho presahujú a ku ktorým sa toto myslenie nie je schopné samo dopracovať

7.Analektická metóda:
prehodnocujú sa ňou predchádzajúce úrovne myslenia a vyberajú z nich tie štrukturálne prvky a väzby, ktoré môžu progresívne prispievať k výstavbe novoutváranej úrovne myslenia

8.Fenomenologická metóda:
analyzujú sa ňou fenomény (to, čo sa ukazuje - fainetai) tak, aby ako danosť vystúpili esencie a esenciálne fakty
jej cieľom je odhaliť a preskúmať obsah čírych, ideálnych, nadčasových a naddejinných esencií

9.Existencionalistická metóda:
fenomenologická analýza štruktúr ľudskej existencie, tzv. existencionálov (viera, nádej, láska, telesnosť, bytie...)

10.Hermeneutická metóda:
metóda výkladu, vysvetlenia a pochopenia textov, náuk, udalostí, faktov...

11.Metóda dialogickej rekonštrukcie:
vychádza z dialogickej situácie človeka, t.j. z toho, že ľudská reč je vždy rečou k niekomu, k jedenému alebo viacerým partnerom

12.Metóda univerzálnej pragmatiky:
usiluje sa o dosiahnutie pospolitosti v presvedčení v modernej spoločnosti pomocou konsenzov, ktoré vyplynuli z mocensky neovplyvniteľných rozhovorov

13.Metóda transcendentálnej hermeneutiky:
kladie si otázku podmienky možnosti reálnej komunikácie, ktorú musia všetci ľudia akceptovať, aby mohli vôbec medzi sebou hovoriť

14.Metóda univerzálnej kritiky filozofického jazyka:
vzťahuje sa na všetko, o čom filozofia hovorí v tradícii a v súčasnosti
nepriamo konštruuje jazyk filozofie ako celku

metódy, pre ktoré je charakteristický aprioristický redukcionizmus poznania a reality
sú to najmä pozitivistické a marxistické metódy
metóda logickej redukcie
metóda viedenského krúžku
metóda novopozitivistickej kritiky a kritériá zmyslu
metóda falzifikácie teórií
metóda jazykových hier a pod.

Charakteristika základných filozofických disciplín:
vlastná filozofická problematika sa koncentruje do niekoľkých oblastí, z ktorých za podstatné považujeme ontológiu, gnozeológiu a filozofiu človeka

1.Ontológia:
teória bytia
ontológia bola súčasťou matafyziky
skúma štruktúru a vývoj skutočnosti
podáva celkový obraz sveta vrátane človeka
rieši problémy podstaty skutočnosti, chápanie reality a mnoho hraničných problémov ako je konečnosť a nekonečnosť sveta, rôzne modely vesmíru, problém vývoja vo svete a pod.
ak skúmame povahu bytia - súcna, hovoríme, že riešime ontologickú otázku alebo problém

2.Gnozeológia:
teória poznania
zmyslové a rozumové (racionalistické) poznanie, ktoré musí byť v jednote
ako jeden z hlavných problémov teórie poznania sa uvádza otázka, či vonkajší svet, existujúci nezávisle od človeka, je poznateľný a ako sa uskutočňuje poznávací proces
nasledujúca otázka sa týka poznávacích funkcií našich zmyslov a nášho intelektu

3.Filozofia človeka:
antropológia
táto filozofická disciplína nastoľuje a rozvíja problematiku človeka vo svete ako všeobecného filozofického problému
snaží sa vystihnúť podstatu bytia človeka vo svete, nastoliť a vysvetliť filozofické problémy jeho existencie a zmyslu života

úplné a komplexné chápanie človeka je dané reflexiou dvojakého druhu:

1.Ontologická reflexia:
 vedie k človeku ako zmyslovej bytosti, ktorá vznikla ako časť prírody, spoločnosti vývojom

2.Transcedentálna reflexia:
oblasť Ja
vedie k človeku ako subjektu, ktorý nie je časťou prírody

obidva spôsoby prístupu k človeku sú filozoficky nevyhnutné, akoby ukazujúce človeka „dvoch svetov“
vnútorné napätie a diferencovaná jednota týchto dvoch svetov a momentov tvorí základný problém človeka

integrálnou súčasťou filozofie sú dejiny filozofie, ktoré sú živou súčasťou filozofického myslenia
ich jadrom nie je popis postupov rôznych učení, ale riešenie filozofickej problematiky cestou skúmania nevyhnutných a zákonitých etáp jej vývoja
významnú filozofickú problematiku tvoria aj otázky axiologické
axiológia sa zaberá hodnotami všetkého druhu i procesom hodnotenia
sleduje, aká je podstata hodnoty, čo majú hodnoty spoločné, ale aj aké sú druhy hodnôt
sú hodnoty večné alebo sa menia s dobou, spoločenskými pomermi?
cez problematiku axiologickú je s filozofiou spojená aj estetika a tradične sa vo vzťahu s filozofiou udržuje etika (najvyšším pojmom etiky je krása)
do 19. storočia boli filozofickými disciplínami aj psychológia a sociológia
to isté platí dnes aj pre etiku a estetiku, ktoré sú už samostatnými vednými disciplínami
zvláštny filozofický význam nadobúdajú také odbory, ktoré sa zameriavajú na hraničné oblasti medzi rôznymi vrstvami skutočnosti a poznania
výsledkom vzájomných vzťahov filozofie s inými javmi duchovného života ľudí sú hraničné filozofické disciplíny - napr. filozofia štátu a práva, náboženstva, techniky, sociálna filozofia, filozofia politiky a pod.