Kritika praktického rozumu:
etická práca
zaoberá sa mravným konaním človeka
ústredným pojmom jeho praktickej filozofie sa stáva sloboda
sloboda sa prejavuje mravným zákonom (objektívny princíp konania človeka)
sloboda nemôže byť dokázaná teoreticky - dokazuje sa len tým, že sa prejavuje v mravnom konaní ako mravný zákon (pre Kanta dôkaz dostatočný)
ľudské je to, čo vyplýva z mravného konania, ktoré je určované mravný zákonom
maxima - subjektívny princíp konania človeka

Kategorický imperatív: (určenia mravného zákona)
1. Správaj sa tak, ako chceš, aby sa iní správali k tebe
2. Správaj sa tak, aby tvoje správanie mohlo byť všeobecným správaním
3. Správaj sa k človeku ako k cieľu a nie ako k predmetu

teória večného mieru - o každom konflikte treba najprv rokovať
ak chceme uzavrieť mier medzi štátmi, musíme ho uzatvárať bezpodmienečne

tri postuláty praktického rozumu:

1. Sloboda
2. Nesmrteľnosť duše
3. Existencia boha

mravný zákon vedie človeka k bohu - nie mravnosť sa má zakladať na viere, ale viera na mravnosti
si bytosť mravná, preto je boh (dovtedy platilo: je boh, preto máš byť mravný)
filozofická antropológia - „Kto si človek, kam smeruješ a odkiaľ ideš.“
EPITAF: „Na svete ma fascinujú d veci. Hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon v nás.“
posledné slová Immanuela Kanta: „Bolo to dobré. Bolo toho dosť!“

Georg Friedrich Hegel:
jeho otec bol vyšším úradníkom vo vojvodových službách
študoval teológiu a filozofiu, stal sa profesorom
bol Napoleonovým nadšencom
mal veľmi rád pivo, viedol krčmárske reči
stretával sa s novoromantikmi (básnikmi)
začína pri ňom nemecký šovinizmus
získal povesť veľkého systematizátora a zvestovateľa „absolútnej moci rozumu“
jeho učenie sa stáva oficiálnou ideológiou pruského štátu
diela: Fenomenológia ducha
Veda o logike (Logika ako veda)
Základu filozofie práva
Encyklopédia filozofických vied (pozostáva z Logiky, Filozofie prírody a filozofie ducha)

Logika:
podstata sveta je rozumová a teda dostupná rozumovému poznaniu
ak správne myslím, ak som svoje myslenie oslobodil od klamov, nejasností a individuálnych sklonov k chybným úsudkom, pochopím to, čo je skutočné, pretože stavba sveta zodpovedá požiadavkám rozumu
„Všetko, čo je rozumové, je skutočné, a čo je skutočné, je rozumové.“
rozum je podstatou veci, idea je vlastne vtelená do sveta
idea je podľa bežného názoru subjektívna, závislá od duševných schopností človeka
svet vecí je objektívny, nezávislí od myslenia
Hegel s tým nesúhlasí a tvrdí, že základnou objektívnou podstatou sveta je objektívna idea
objektívne je to, čo môžeme pochopiť rozumom
dokazuje to postupom poznávania
za jednotlivými vecami nachádzame všeobecné pojmy, za jednotlivými javmi nachádzame neviditeľné zákonitosti
myslením, rozmýšľaním prekonávame to, čo je jednotlivé, zmyslovo prístupné a pominuteľné
dostávame sa tak k podstate, ktorá je všeobecná, trvalá a ovláda všetko jednotlivé
keďže táto podstata je myšlienkou, Hegel z toho vyvodzuje, že myšlienka je objektívnou podstatou sveta - objektívny idealista

Filozofia prírody:
celý svetový proces je sabarozvíjaním sa svetového ducha
pri rozvíjaní ducha Hegel používa dialektickú metódu - jednota a splývanie protikladov
protirečenia pokladal za zdroj pohybu a života
dialektická metóda vyjadruje postup od tézy k antitéze a nakoniec sa protiklady spájajú v syntéze (triáda)
dôležitú úlohu zohráva rozum (ruší protiklady)
tento vývoj má tri štádiá:
1. Duch v stave bytia osobe:
týmto stavom sa zaoberá logika (toto je téza)
duch sa vyvíja v sebe samom
Hegel tu skúma bytie, abstraktné bytie, bytie mimo priestor a čas
aj tu využíva zákony dialektiky
bytie - ako najvšeobecnejší pojem
nič - abstraktné bytie neexistuje
stávanie sa (dianie) - spojenie bytia a nič - téza + antitéza - splývajú v syntéze

2. Duch v stave inobytia:
odcudzené bytie, svetový duch sa odcudzuje sám sebe (popiera sám seba)
sem sa zaraďuje prírodoveda
týmto stavom ducha sa zaoberá filozofia prírody
ide o antitézu, je to konkrétne bytie, nejde o abstraktné bytie, ale o bytie v reále, bytie v priestore a čase, odcudzené od bytia osebe
do tohto bytia patrí príroda, zvieratá
človek sem ešte nepatrí

3. Duch v stave bytia pre seba a osebe:
týmto stavom sa zaoberá filozofia ducha
je to syntéza - v nej sa rušia protiklady
duch sa dostáva do ducha v stave bytia pre seba a osebe a obsahuje čosi zo sveta teoretického a aj zmyslového
aj tu ešte rozlišuje tri štádiá:
a) subjektívny duch -duch si uvedomuje existenciu pre seba - deje sa to v človeku - život človeka, jedinca

b) objektívny duch -človek nežije sám pre seba, každý žije v rodine, štáte, spoločnosti, tvorí dejiny - každý človek teda vstupuje do vyššieho objektívneho poriadku - zákony, morálka
- Hegel je ovplyvnený antickým chápaním občianstva
- hovorí, že štát je viac ako jednotlivec

c) absolútny duch - predchádzajúce stavy ducha sa spájajú a až tu si konečne svetový duch uvedomuje poznanie seba samého a zisťuje, že celý vývojový proces je rozvojom jeho vlastného bytia, že najprv sám seba zrušil (negoval) v prírode, aby sa znovu objavil v dejinách
- aj v rámci absolútneho ducha existujú ešte tri stupne:
1. umenie - naviazané na zmyslovosť
2. náboženstvo - naviazané na zmyslovosť + názornosť, je predstupňom filozofic. chápania sveta
3. filozofia -pracuje s pojmami, aj z absolútnej idey boha treba urobiť pojem

nevracajte sa tam, odkiaľ ste prišli
„Nikdy sa nevrátite späť.“
filozofia dejín - dejiny nie sú ničím iným, len uvedomovaním si slobody
kto chce iného ponižovať, nie je slobodný
zárodok šovinizmu - sloboda pre všetkých sa uplatní v germánskom štáte

3 zákony:
1. Zákon jednoty a boja protikladov (zákon protirečenia)
2. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien ku kvalitatívnym
3. Zákon negácie

G. W. F. Hegel zomrel na choleru

Pozitivizmus:
pozitivizmus je považovaný za najvýznamnejší smer poklasického filozofického myslenia
„pozitívny“ - skutočné od neskutočného
pozitivizmus sa pridržiava skutočnosti, daných faktov, drží sa toho, čo možno definovať
čo je pozitívna skutočnosť? - „JAV“
„Vedieť, aby sme mohli predvídať.“
vedúce miesto v procese poznávania je prisúdené vedám
vedecké poznávanie je jediným adekvátnym poznávaním reality
byť pravdivý znamená byť vedecky zistený
vychádza z daností, faktov
odmietnutie metafyziky - odpor k filozofickej špekulácii
z ducha pozitivizmu sa rodí sociológia
zakladateľom je Auguste Comte

Auguste Comte:
žil v Paríži, študoval a neskôr tam aj vyučoval
diela: Kurz pozitívnej filozofie, Pojednanie o sociológii, Pozitivistický katechizmus
mal rozsiahle vedomosti z empirických vied
cieľom jeho úsilia bolo založiť naše poznanie na tom, čo je pozitívne dané
zakladateľ empirickej sociológie