Zákon troch štádií:
1. Teologické:
v teologickom štádiu je ľudský duch neuvedomelý a orientuje sa na náboženskú vieru v nadprirodzené sily

2. Metafyzické:
ľudský duch skúma aj to, čo je za hranicami jeho poznania
spochybňuje úlohu filozofie
filozofia nie je vedou - je len súborom metód

3. Pozitívne:
skúma to, čo je založené na faktoch

zovšeobecňuje poznatky jednotlivých vied a usporadúva ich do encyklopedického systému
veda poznáva preto, aby sme mohli predvídať, a predvídame preto, aby sme mohli správne konať

usiloval sa vytvoriť klasifikáciu základných vied
predpokladom všetkých vied je matematika
domnieva sa, že sociológia je pozitívna veda o spoločnosti
učenie o náboženstve -náboženstvo je podľa neho položené na nesprávnych základoch, vieru v boha nahrádza vierou v ľudstvo (pozitívne náboženstvo)

Arthur Schopenhauer:
narodil sa v rodine bankára
bol literárne nadaný a mal talent na jazyky
je považovaný za najvýznamnejšieho žiaka Kanta
jeho filozofia sa označuje ako voluntarizmus a iracionalizmus
diela: Svet ako vôľa a predstava
Parerga a pralipomeza
O vôli v prírode
Dva základné problémy etiky
O základe mravnosti
základná myšlienka: „Podstata sveta sa vymyká oblasti rozumovosti a chápania rozumom je iracionálna.“
tvrdí, že naše zmyslové poznanie priestoru a času poznáva svet javov
je to svet, ako predstava poznávajúceho subjektu
svet je vo svojej podstate vôľa
bytie je vôľa
vôľa je slepá, temná, bez cieľa a dôvodu
vôľa, ktorá smeruje do prázdna, nemá zmysel - pesimizmus
nezmyselnosť svojho bytia môžeme zmierniť súcitom s inými
z tejto situácie existuje východisko - samovražda
navrhuje poprieť individuálnu vôľu
dosiahneme to v nirváne, v hlbokom estetickom zážitku (hudba)

Sören Kierkegaard:
dánsky filozof, narodil sa v rodine obchodníka, študoval teológiu
diela: Buď - alebo
Pojem úzkosti
Štúdia na ceste životom
Smrteľná nemoc
Denník zvodcu
dve témy Kierkegaarda:
1.existenciálna analýza ľudského života
2.boh
jeho otec v mladosti preklial boha a trpela tým celá rodina
východiskom jeho filozofie je jednotlivec a jeho osobne prežívaná existencia
svoju existenciu najlepšie prežívame v situáciách ako strach a neistota
len pravda osebe je dôležitá a možná
teória troch štádií ľudského života:
1. Estetická:
najnižšia
charakteristika NUDA
človek žije iba navonok

2. Etická:
vyššia
vyslobodenie z bezradnosti, zúfalstva
odhaľovanie svojej slobody

3. Religózna:
najvyššia

paradox nás stavia pred voľbu - rozhodnutie buď - alebo (buď život podľa jedného alebo podľa druhého hodnotového systému)
úvahy o bohu - Kierkegaardova filozofia je plná boha
je presvedčený, že vzťah k bohu celkom napĺňa človeka
existujú iba dve možnosti, medzi ktorými je vždy možný výber buď - alebo
„Alebo poslušnosť bohu, alebo byť s ľuďmi proti bohu.“ (náboženský postoj)

Friedrich Nietzsche:
narodil sa v rodine protestantského pastora
študoval filológiu a teológiu
obdivuje nemeckého skladateľa Wagnera
takmer celý život mal sklon k depresiám, bol duševne chorý - nevyliečiteľne
diela: Mimo dobra a zla
Genealógia a morálka
Ľudské príliš ľudské
Zornička
Tak hovoril Zarathustra
tri obdobia Nietzscheho doby:
1.Schopenhauerovské obdobie - Zrodenie tragédie z ducha hudby
2.Pozitivistické obdobie - ostro metafyzické (Ľudské príliš ľudské - dielo v aforizoch)
3.Zarathustrovské obdobie - Tak hovoril Zarathustra, Súmrak modiel, Antikrist
najvášnivejšie vystúpil v oblasti kritiky náboženstva
hlása, že musíme prekonať kresťanstvo ako morálku otrokov, ako obhajobu slabých a urobili tak miesto nadčloveku
nadčlovek je silná, samostatná, vznešená individualita, ktorá sa pohybuje mimo dobra a zla v tradičnom zmysle
najvyššia hodnota je život, realizuje sa od vôle k životu až po vôľu k moci
človek je biologický mechanizmus
nadčlovek nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci
len nadčlovek dokáže prehodnotiť všetky hodnoty
situácia človeka v modernom svete je charakterizovaná výrokom:
„Boh je mŕtvy, boh ostáva mŕtvy! Aj my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?“ - cesta od človeka k nadčloveku

Pragmatizmus:
vstúpil do dejín filozofie v 70. rokoch 19. storočia v Spojených štátoch amerických
americká spoločnosť potrebovala na konci 19. storočia takú filozofiu, ktorá by zodpovedala jej mysleniu a spôsobu života, ktorá by vyjadrovala jej náboženské cítenie a ktorá by odrážala praktický životný charakter
takouto filozofiou sa stal pragmatizmus
súvisí so založením metafyzického klubu (1871)- filozofi pôsobiaci na harwardskej univerzite
zakladatelia: Charles Sanders Peirce, Wiliam James, Oliver Holmes, John Fiske, Ch. Wright
pragma = čin
jeho predstavitelia sa vedome odkláňali od tradičnej ontológie, teórie poznania, filozofickej antropológie
termín pragmatizmus prvýkrát použil Ch. S. Peirce
Kant - „pragmatisch“ - označil ním filozofickú metódu, ktorou možno zistiť význam ťažších slov a abstraktných pojmov
aby sme v našich úvahách dosiahli jasnosť, musíme zvážiť aké možné praktické dôsledky a účinky môže tento predmet obsahovať a aké vnemy máme od neho očakávať a ma aké reakcie sa máme pripraviť
konečný výsledok každého aktu myslenia je pokyn pre nejaké konanie
Peirceova hlavná zásada pragmatizmu: „Aby sme mohli nájsť zmysel nejakej predstavy, idey, je treba preskúmať dôsledky a výsledky, ku ktorým táto idea vedie - aký je jej praktický význa.“ - ostala americkou verejnosťou nepovšimnutá až do roku 1898
W. James vystúpil v roku 1898 s programovým vyhlásením ako zakladateľ tohto smeru
pragmatik v oblasti teórie práva je Oliver Vendel Holmes
pragmatik v oblasti teórie výchovy je John Dewey (čítaj ďuvi)

Existencializmus:
existenciálne filozofia nie je ucelenou jednotnou školou, ale je rozdielna v mnohých smeroch - predovšetkým otázkami, ktoré rieši a spôsobom, ktorým svoje názory vyjadruje
je diferencovaná spoločensky, národnostne a vzťahom k náboženstvu
existencialistická filozofia bola najmä rozvinutá vo Francúzku a v Nemecku
z filozofického hľadiska rozoznávame vo vnútri tohto smeru 2 hlavné orientácie
1. Zameraná ontologicky - snaží sa vytvoriť náuku o bytí, nadväzuje na učenie Huserla a učenie Heideggera
2. Sústreďuje sa na etické problémy - Jaspers, Marcel
z hľadiska spôsobu filozofického výrazu (vyjadrenia) môžeme EF vydeliť na:
1. Nemeckú EF -je abstraktná, špekulatívna - vyjadrená v odborných filozofických prácach
2. Francúzku EF - je vyjadrená formou románovej, esejistickej a dramatickej tvorby
z hľadiska spoločenského pokladáme EF za filozofiu, ktorá je svojou podstatou spojená s kapitalistickou štruktúrou spoločnosti
myšlienky o spoločenskej podstate vznikli už pred 2. svetovou vojnou (pozri S. Kierkegaarda)
Martin Heidegger sa otvorene hlásil k fašizmu - po porážke fašizmu sa musel preorientovať na iné názory (bolo potrebné zmeniť záujmy)
Jean-Paul Sartre a celá skupina francúzkych existencialistov okolo neho - je pre nich charakteristická hraničná situácia
Jasper: „V hraničnej situácii ostáva človek takým, aký v skutočnosti je.“

Náboženská filozofia:
novoscholastika, novotomizmus a personalizmus
novoscholastiku možno chápať ako reakciu na racionalizmus naturalizmus
súhrn duchovných smerov, ktoré vychádzali z obnovených stredovekých filozofických systémov, najmä tomizmu
renesancia scholastiky, ktorá trvala do roku 1879 - do vydania encykliky Aeterni patris
novoscholastika je predovšetkým doktrínovo-ideovám prejavom obrodenia spoločenskej a politickej činnosti cirkvi za pápeža Pia IX.
prúd, ktorý sa usiloval nájsť miesto v novej spoločenskej situácii

tomizmus možno charakterizovať ako návrat k najvýznamnejšiemu predstaviteľovi
novoscholastický tomizus obnovuje predovšetkým koncepciu filozofi Tomáša Akvinského ako vedenia o pravde, a to o pravde, ktorá je konečným základom každej inej pravdy, pretože predmetom toho vedenia sú prvé princípy bytia všetkého súcna
filozofia v tomistickom chápaní je vedením o bytí
konečným cieľom nie je poznanie vecí, ale poznanie boha ako tvorivej príčiny a konečného cieľa všetkých vecí
bytie je pre tomistov absolútne prvým pojmom, ktorý nepredpokladá nijaký iný pojem mimo seba
často býva chápané ako absolútne prvá determinanta každej determinácie
predmetom tomistickej filozofie prírody je bytie z hľadiska zmeny, v podobe kvantitatívne a kvalitatívne osobitných substancií
prírodu chápu ako substančný princíp, usmerňujúci formovanie vecí, ktoré disponujú vlastným vnútorným pohybom (živé organizmy) alebo sú uspôsobené tak, že ich pohyb závisí od nejakého činiteľa, pôsobiaceho na ne zvonka (neživá príroda)
človeka chápe ako bytosť, ktorej podstata sa sústreďuje vo forme nazývanej dušou
duša - forma obsahuje všetky nižšie formy (vegetatívne i živočíšne) a je samostatnou duchovnou substanciou
usiluje sa nadviazať a udržať úzke spojenie so súčasnými vedami a súčasnou filozofiou
predstavitelia: J. Maritaine, E. Gilson, M. Chenu, I. M. Bocheňski

novotomistický personalizmus bol ovplyvnený učením Tomáša Akvínskeho
za tvorcu personalizmu býva považovaný G. H. Howison
personalizmus sa stavia proti deduktívnemu apriorizmu a proti empirizmu - za východisko pokladá konanie
konanie znamená vstup a aktívne zapojenie sa do procesu udalostí
spôsob nadviazania kontaktu človeka so skutočnosťou
hlavnou úlohou človeka nie je ovládať prírodné sily, ale dokonalý osobný život, prehĺbenie osobnej zodpovednosti za svoje vykúpenie a navrátenie duchovných hodnôt tam, kde boli zničené