Základné filozofické smery:
v dejinách myslenia existujú 3 základné koncepcie:

1.Kozmologicko-ontologická koncepcia:
zmysel svetového diania sa nachádza len vo svete samom
človek nie je mierou sveta, ale svet je mierou človeka i seba samého
všetky školy a myslitelia (Milétska škola, Pytagorovská škola, Eleátska škola, Herakleitos, Poeleáti, Atomisti) sa usilovali odpovedať na otázku: „Čo je?“ - základná ontologická otázka
kozmocentrizmus - musí vysvetliť, ako, prostredníctvo čoho je človek obsiahnutý vo svete

2.Antropologická (antropocentrická) koncepcia: (tiež sokratovská)
človek a svet tvoria neoddeliteľnú jednotu
v tejto koncepcii je človek mierou sveta, svetového diania, ústredným bodom, z ktorého všetko pochádza a ku ktorému všetko smeruje
v centre pozornosti je človek
antropocentrizmus - musí vysvetľovať, ako, prostredníctvom čoho je svet obsiahnutý v človeku

3.Teocentrická koncepcia:
podľa tejto koncepcie je úlohou filozofie zaoberať sa „najvyššou bytosťou“, jestvujúcou mimo človeka a mimo sveta
vzťah medzi človekom a svetom sa potom chápe len ako sprostredkovaný, odvodený vzťah, vyplývajúci z charakteru vzťahu medzi človekom a touto najvyššou bytosťou, ako aj medzi najvyššou bytosťou a svetom
teocentrizmus - musí vysvetliť, ako, prostredníctvom čoho je človek i svet obsiahnutý v „treťom“

Svetonázor:
systém politických, právnych, náboženských, filozofických, vedeckých, umeleckých, ekonomických a iných názorov na objektívnu skutočnosť
nositeľom svetonázoru je jedinec, skupina

Základné roviny svetonázoru:
empíria (skúsenosť)
teoretická (viem, že sa nemám rozčuľovať)
psychologicko-etická (viem, že sa nemám rozčuľovať, ale rozčuľujem sa)

Základné filozofické pojmy:
absolútno - bytie nezávislé od žiadneho iného bytia, ktoré je dokonalé
abstrakcia -myšlienková činnosť, ktorou sa z konkrétnych zmyslových daností tvoria všeobecné pojmy
bytie -najvšeobecnejší a najabstraktnejší pojem vyjadrujúci existenciu, jestvovanie čohokoľvek vôbec, označuje sa aj ako súcno
dialektika - „umenie rozhovoru“, schopnosť viesť spor na základe otázok a odpovedí, umenie klasifikovať pojmy,
dichtómia - dvojčlenné delenie dačoho, dvojdielnosť, dvojitosť
dualizmus -učenie uznávajúce materiálnu a duchovnú substanciu ako rovnocenné princípy
transcendentný - nadzmyslový, to, čo existuje mimo skúsenostný svet
idea - značí obraz, podobu, trvalú podstatu vecí, používa sa často v zmysle myšlienka
logika - veda o zákonitostiach správneho myslenia

PREHĽAD VÝVOJA FILOZOFICKÉHO MYSLENIA

Antická filozofia
antická filozofia má 3 obdobia:
1.Raná grécka filozofia (predsokratovská)
2.Klasické obdobie (Sokrates, Platón, Aristoteles)
3.Poklasické obdobie (úpadkové obdobie)

Predsokratovská filozofia

Milétska škola: (myslitelia)
1. filozofická škola - Tales, Anaximandros, Anaximenes
predstavitelia živelne-hylozoisticky orientovanej prírodnej filozofie
razili cestu teórii, teoretickému spôsobu myslenia na rozdiel od predchádzajúceho mytologicko-nazeravého spôsobu pohľadu na skutočnosť
prví filozofovia hľadali prapočiatok a pralátku všetkých vecí
Tales, Anaximandros a Anaximenes chceli vysvetliť a pochopiť svet, prírodu a človeka
základná otázka, ktorá pred nimi vyvstala mala podobu: „Čo je, to všetko, čo je?“
arché - pralátka

Tales:
 prvý filozof, ktorý uvažuje ináč než mytologicky (jeden zo „siedmych mudrcov“)
 matematik (matematické poučky) a astronóm
 praotec antickej a modernej filozofie
 arché - látkový počiatok voda (nie zmyslami vnímateľná)
 Zem je plávajúci disk, ktorý pláva na vode
 prechod od konkrétneho k abstraktnému
 predpovedal zatmenie Slnka, zmeral výšku pyramíd - tieňom, rozdelil kruh na 2 časti
 odpovede na otázky: „Čo je najťažšie a najľahšie na svete?“
„Čo je boh?“
„Ako sa dá žiť v súlade s cnosťou?“

Anaximandros:
žiak Talesa, zakladateľ filozofie ako samostatnej vedy
za arché považuje apeiron
apeiron -pralátka časovo i priestorovo neobmedzená, kvalitatívne dostatočne rôznorodá, z ktorej vznikajú všetky veci (abstraktne neobmedzená látka)
Zem je zrezaný stĺp, ktorý stojí nehybne uprostred sveta
„O prírode“ - pôvodný princíp sveta a príčinou všetkého bytia je neurčité a neobmedzené (z toho sa vydeľuje studené a teplé, suché a vlhké)
Večný zákon neurčitého - z tohto vychádzajú stále nové svety a opäť zanikajú (vracajú sa do neho), „lebo platia pokutu a trest podľa určenia času.“

Anaximenes:
Talesova arché je príliš konkrétna, Anaximandrova príliš abstraktná
arché - vzduch, ktorý je neobmedzený a vznikli z neho bohovia
Zem je disk vo vzduchu
hlásal periodické striedanie vzniku a zániku svetov

Pytagorovci:
nastolili otázku číselnej štruktúry kozmu
rozvíjali počiatočné koncepcie Miléťanov a Herakleita
skúmali problém bytia ako takého, v protiklade k nebytiu
predstavitelia: Pytagoras, Filolaos, Eurytos, Hiketas a Efkantos
pytagorovci vymedzili prvopočiatok súcno

Pytagoras:
rodák z ostrova Samos
na Krotóne založil školu nesúcu jeho meno
založil politický spolok spätý s matematikou
jeho cieľom je duchovné obnovenie a zosúladenie všetkých vrstiev
podstatu všetkých vecí tvorí číslo - 1 začiatok (najdôležitejšie)
- 10 dokonalosť (najdôležitejšie)
v číslach pytagorovci nachádzajú tajomstvo a stavebné prvky sveta
každé číslo má svoju zvláštnu moc a význam, predovšetkým 10
1 - prvok
2 - čiara
3 - plocha
4 - teleso (v priestore)
protiklady: párne a nepárnepokoj a pohyb
obmedzené a neobmedzenérovné a krivé
jedno a mnohésvetlo a tma
pravé a ľavédobro a zlo
mužské a ženskéštvorec a obdĺžnik
„Učenie o harmónii“ - nebesá sa skladajú zo 7 sfér, každá sféra vydáva nejaký zvuk, pretože nie sú v harmónii, nepočujeme nič - ticho. Keď sa harmónia naruší, nastáva hrmenie
„Učenie o reinkarnácii“ - učenie o poverách (čierna mačka), uznávali reinkarnáciu
tajomstvo sveta hľadá v prazákone, nie v pralátke
cieľom života pytagorovcov je vyslobodiť dušu čistotou a zbožnosťou z kolobehu nových a nových zrodení
pytagorovská etika požaduje disciplínu, striedmosť a zdržanlivosť
„Nerozhrabávaj oheň mečom.“
„Nie je nič ľahšie, ako rýchlo zbohatnúť.“
„Nebi ho, lebo v zavýjaní tvojho psa počujem hlas svojho priateľa.“

Herakleitos:
pochádzal z Efezu z aristokratickej rodiny, ale vzdal sa titulu aristokrata
od svojich súčastníkov dostal prezývku temný filozof - skoteinos
problém pralátky - oheň (životný princíp)
prvopočiatok chápal v neustálom procese vznikania a zanikania vecí
logos - rozum, určitý zákon, poriadok
logos - boj určitých protikladov, ktoré sú v harmónii
„Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani jeden z bohov ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živým ohňom roznecujúcim a zhasínajúcim podľa miery.“
Panta rhei - všetko plynie
zakladateľ živelnej dialektiky (boj protikladov)
„Nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Na tých, čo do tej istej rieky vstupujú, valí sa stále iná a iná voda. Takto do nej vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.“

Eleátska filozofia bytia:
dostala meno podľa juhoitalského mesta ELEA
eleáti vo svojom učení predovšetkým akcentujú moment „pevnosti“, nepremenlivosti, večnosti bytia
predstavitelia: Xenofanes, Parmenides a Zenon z Eley

Xenofanes:(z Kolofónu)
zakladateľ elejskej školy
monoteista - uznáva jednu podstatu vesmíru - boha
Xenofanov prvopočiatok - vesmír - boh je všade „živý a homogénny“, ktorý „celý vidí, celý myslí, celý počuje“
panteista - tvrdil, že môže byť len jeden boh, ktorého stotožňoval s prírodou
náboženský antropomorfizmus - zosmiešňuje zľudštenú podobu bohov
„Keby voly, kone alebo levy mali ruky, alebo mohli nimi maľovať a tvoriť diela ako ľudia, kone by vytvorili podoby bohov podobné koňom a voly podobné volom a ich telá by urobili takými, akú samy majú postavu.“
ľudia uctievajúc si bohov často ich „oplakávajú“ ako ľudí - podľa neho plakať je treba nad ľuďmi a nad bohmi, „tí to nepotrebujú“

Parmenides:
najvýznamnejší filozof elejskej školy
žiak Xenofana
Parmenides a Elejská škola sú zakladateľmi racionalizmu (dôverujú jedine mysleniu)
zachovalo sa dielo o prírode (cca 157 veršov - pravdepodobne polovica)
v diele o prírode mladík putuje a dostane sa k bohyni Fortune, má si vybrať cestu zdania alebo zmyslovú cestu
v strede sveta sedí bohyňa Fortuna a v ruke drží los nášho osudu
základy ontológie - „bytie je - nebytie nie je“
myslenie a bytie je jedno a to isté
determinizmus - poriadok sveta je raz a navždy prísne určený
súcno - je to, čo vypĺňa priestor - možnosť prázdneho priestoru je popieraná
nesúcno - aby sa mohlo súcno pohybovať, musel by tam byť prázdny priestor - NIČ