Filozofia obdobia helenizmu
hlavnými smermi helenistickej filozofie sa stali: epikureizmus, stoicizmus a skepticizmus

Epikuros:
napísal takmer 300 prác s ontologickou, gnozeologickou, prírodovednou a etickou problematikou
bol senzualistom
založil filozofickú školu Epikurova záhrada - mali do nej prístup ženy, muži aj otroci
delenie filozofie:
1.kanonika:
teória poznania, určenie kritéria pravdy
kritéria pravdy - vnemy, pojmy, city
vnemy a na ich základe vytvorené pojmy sú vždy pravdivé
omyly vznikajú v procese usudzovania ako následky nesprávnych súdov

2.fyzika:
učenie o prírode
fyzika nadväzuje na atomistickú teóriu Demokrita
atóm sa pohybuje vírivo, ale môže sa vychýliť

3.etika:
učenie o mravnosti
vo svojom učení vyzdvihol blaženosť, slasť (hedone)
treba sa vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť
najvyššia slasť - rozumová (ži nepozorovane, užívaj život)
CARPE DIEM - využi deň, užívaj život
učenie o cnosti - cnostne žije ten, kto žije v slasti
trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa
názor na smrť - kde sme my, tam nie je smrť, smrť sa nás netýka

Stoicizmus:
zakladateľom bol Zenon z Kitia autor knihy O štáte
opisuje v nej ideálny štát, v ktorom niet spoločenských rozdielov
vzťahy medzi ženami a mužmi sú rovnoprávne
založil vlastnú školu, kde prednášal v stĺpovej chodbe - od nej sa odvodzuje aj názov stoikov (škola intelktuálov)
dejiny stoy sa delia na 3 obdobia:
1. stará Stoa
2. stredná Stoa
3. nová Stoa
stoici delili filozofiu na etiku, fyziku a logiku
vzťah etiky, fyziky a logiky prirovnávali k častiam záhrady, kde logika predstavuje plot, fyzika pôdu a etika plody

Etika:
stoici hlásali dosiahnuť stav ataraxie
ataraxia - duševný pokoj zachovaný za každých okolností
šťastný človek je cnostný - riadia sa rozumom
ak city zvládneme rozumom, sme šťastní
človek nesmie dať na reči iných

Fyzika:
vo fyzike preberajú pojem loga od Herakleita
logu pripisujú význam svetového zákona
logos je jemný oheň, ktorý riadi chod sveta, nič neuniká spod jeho nadvlády

Logika:
chápali ju ako náuku o slove - jazyku
zakladatelia semistiky (veda o význame slova)
poznávanie sa zakladá na zmyslových predstavách

Skepticizmus: (pochybuje o možnosti poznať svet)
sképtomai - grécke slovo s významom „obzerať sa, uvažovať, byť na rozpakoch“
zakladateľ Pyrrhon z Elidy
Pyrrhonove učenie: odpovede na tri otázky
1.Aká je podstata veci?
podstatu vecí nepoznáme, ani poznať nemôžeme

2.Ako ich máme hodnotiť, a aký postoj k nim máme zaujať?
ku každému tvrdeniu nájdeme rovnako platné opačné tvrdenie (isosthémia), preto sa máme vyhýbať hodnoteniu vecí (epoché)

3.Čo nám z toho vyplýva?
keď sa budeme vyhýbať hodnoteniu vecí, dosiahneme kľud a necitlivosť (ataraxia)
ži zhodne s prírodou, nepozorovane (memento mori - pamätaj na smrť)

Rímska filozofia
Epikureizmus:
najvýznamnejší stúpenec Titus Lucretius Carus
uznáva materiálnu podstatu skutočnosti
prísny determinista
zloženie prírody:
1.z nedeliteľných, neviditeľných a nezničiteľných atómov
2.z prázdneho priestoru, v ktorom sa atómy pohybujú
pohyb je vnútorná dispozícia atómov - mnohotvárnosť prírody schopná večného obnovovania

Rímsky stoicizmus:
stoická filozofia bola do Ríma prenesená Diogénom zo Seleukeie a Antipatrom z Tarsu
Diogénes žil v sude a údajne nevlastnil nič okrem palice, kabátu a vreca na chlieb
keď sa Alexander Veľký pýtal, čo môže pre neho urobiť, povedal mu: „Ustúp o krok ďalej a nezacláňaj mi slnko.“ (opaľoval sa)
najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskeho stoicizmu boli Seneca, Epiktetos a Marcus Aurelius

Lucius Annaeus Seneca:
rímsky aristokrat
dostal sa do senátu, kde jeho úspechy podporili samoľúbeho cisára Caligulu odstrániť Senecu (zachránila ho jedna z cisárových mileniek)
spáchal samovraždu
práce: Otázky o prírode a Listy Luciliovi

najväčšiu pozornosť venuje logike
filozofiu učí nielen uvažovať, ale aj konať
podstata je v činoch, nie v slovách
etika - ukázať človeku čo má a čo nemá konať
fyzika - učenie o prírode

Príčina všetkých príčin:
je oduševnená, rozumová bytosť, ktorú možno nazvať prozreteľnosťou, osudom, bohom, resp. prírodou

Senecov boh:
vyžaduje od ľudí poslušnosť a podriadenosť
neposlušnosť netrestá „svetovou potopou“ ani „svetovým požiarom“
nie je kresťanským osobným bohom, ale „ohňový svetový rozum“

Senecovo chápanie rozumu:
zo vzduchu vzniká voda, z ohňa vzduch, všetko je neustále obsiahnuté vo všetkom
prvé je hmota, druhé je príčina

Duša podľa Senecu:
výron najvyššieho ohňa alebo jemný teplý dych
učenie o duši - nie je významovo jednoznačné
duša telesná a netelesná
pneuma - teplý dych
ataraxia - vnútorný kľud

Epiktetos:
bol otrokom, v Ríme ho prepustili na slobodu a pôsobil ako učiteľ filozofie
odmietal knižnú múdrosť - nezanechal spisy
filozofiu rozvíjal v praktickom živote
zaoberal sa etikou
predpoklad mravného života - život v zhode s prírodou
radí: „Nežiadaj, aby to, čo sa deje, sa dialo podľa tvojej vôle, ale želaj si, aby to, čo sa deje, sa dialo, ako sa deje a budeš žiť šťastne.“
učenie o človeku - zdôrazňuje protiklad duše a tela

Marcus Aurélius Antonius:
rímsky cisár, elektik
dielo: Rozhovory so sebou samým (napísané formou aforizmov - rozvíja etickú problematiku)
„Konám svoju povinnosť a o nič iné nedbám.“
„Život v súlade s prírodou je životom v súlade s bohom.“
1.Aké sú veci? - nevieme
2.Aký máme zaujať postoj k veciam? - žiadny postoj
3.Zdržíme sa úsudku - jedným uchom dnu a druhým von (apatia)
UTILI TARIZMUS - prospechárstvo
človek - spojenie tela a duše
duša - nositeľka vášní
telo - schopnosť vnímať
myseľ - orgán rozumovej činnosti