Mysticizmus v rímskej filozofii:
novopytagorovská filozofia, učenie Filóna Alexandrijského a novoplatonizmus sú tri prevládajúce smery v poslednom storočí existencie rímskeho impéria
novopytagorovská filozofia: Nigidius Figulus, Apollonios z Tyany, Moderatos z Hadu - hlavnú pozornosť venovali učeniu o božstve, o sťahovaní duší, zásadnej, kvalitatívnej odlišnosti duše a tela, ducha a hmoty, princípu dobra a princípu zla
učenie Filóna Alexandrijského vzniklo elektickým spojením gréckej filozofie - najmä stoicizmu, platonizmu a pytagoreizmu so židovským náboženstvom
podstatou súcna je duchovný princíp Jehova - bytosť nadzmyslová, poznaniu nedostupná, nadprirodzená, s vlastnosťami, zásadne sa odlišujúcimi od vlastností človeka
duchovný princíp charakterizuje absolútna dokonalosť všetkých vlastností, na rozdiel od sveta zmyslového
novoplatonizmus - hlavným predstaviteľom je Plotinos, svoje práce nevydával - zachovali sa len vďaka jeho žiakovi Porfýriovi
Plotinos sa inšpiroval Platónovou filozofiou
všetky formy bytia a podoby sveta chce odvodiť z jednotného božského základu, ktoré nazýva Jedno - je absolútne dokonalé, základ každej existencie
vytvoril mystickú teóriu o stvorení sveta ako o procese pádu duší
človek sa skladá z duše rozumovej, ktorá má bližšie k božstvu, z duše zmyslovej a tela
priblížiť sa k božskému princípu je možné prostredníctvom extázy, v ktorej sa povznášame nad hmotný svet a približuje božskú časť duše božskému princípu
„Vyber si, čo je pre teba užitočné, vyber si, čo chceš.“

Stredoveká filozofia:

koniec 5. storočia až koniec 15. storočia
prevažujúce naturálne hospodárstvo, roztrieštenosť a izolovanosť výrobných jednotiek, nízky rozvoj obchodu
náboženské doktríny a dogmy o svetskej a duchovnej moci, učenia o bohu, pravej viere a pod.
duchovenstvo
nadväznosť na antickú filozofiu - hlavne platonizmus, novoplatonizmus a aristotelizmus
novoplatónsky špiritizmus sa stal pre stredovek jedným z hlavných ideových a filozofických zdrojov

Gnosticizmus: (ešte pred stredovekou filozofiou)
1. až 3. storočie
neskoroantické náboženskofilozofické prúdy, v ktorých došlo k prerušeniu tradície gréckeho racionalizmu
prirodzené poznanie bolo nahradené gnózou - mystickým nazeraním
tento druh myslenia bol rozšírený v Egypte a na Blízkom Východe
pre gnosticizmus je charakteristické spojenie filozofie s kresťanstvom
ide o rôznorodú ideovú symbiózu
gnosticizmus rozdeľujeme na:
1.kresťanský gnosticizmus:
hlavný predstaviteľ Klement z Alexandrie
autor spisov Napomenutie Grékom a Vychovávateľ
Origénes - autor diel O počiatkoch a Proti Celziovi

2.heretický (židivský) gnosticizmus:
Basilides - autor 24 kníh komentárov k Evanjeliám
Valentinus - nezachované nič
Martion zo Synopy - autor traktátu Antitézy

Patristika:
2. až 8. storočie
patristika sa delí do 3 etáp:
1.Apologeti - prví cirkevní otcovia, agnostici, grécki a latinskí systematikovia (2. storočie)
2.obdobie charakteristické utváraním dogiem (3. - 4. storočie)
3.prepracovanie a systematizovanie základných pojmov (5. - 8. storočie)
apologetika = obhajoba
podstatou patristiky je obhajoba kresťanstva
páter bol čestný titul pre učiteľa múdrosti (páter - otec)
skúmanie ich učenia sa nazýva patrológia a obdobie, v ktorom žili patristika
patristika je učenie cirkevných otcov
pre rané kresťanstvo sú charakteristické spisy apoštolov Jána a Pavla
Pavol sa otvára pohanskému učeniu - do priameho protikladu kladie múdrosť filozofov a múdrosť božiu
Ján nezaujato preberá z antiky učenie o logu, Kristus ako boží syn je zároveň aj logos = t.j. slovo božie
tieto dva postoje reprezentuje na jednej strane Tertullianus a na druhej strane Origenes

Quintus Septimius Tertullianus:
rímsky právnik, cirkevný otec
stroho odmieta filozofiu
obhajoval čistotu kresťanstva
„Verím, pretože je to absurdné.“ (Credo quia absurdum)

Origenes:
grécky filozof a teológ, cirkevný otec
boh je nemateriálny a svet stvoril z ničoho
jeho syn je logos, ktorý sa nachádza medzi otcom a svetom
trestom za hriechy je to, že duša človeka je spojená s telom a má možnosť sa len očisťovať

Aurélius Augustínus:
vrcholný predstaviteľ patristickej filozofie
narodil sa v Tageste ako syn rímskeho úradníka
ako 33-ročný sa obrátil na kresťanskú vieru
stal sa kňazom, o päť rokov biskupom
diela: Proti akademikom, O šťastnom živote, O trojici, Boží štát, Vyznania...
3 základné postuláty (3 lásky): láska je vôľa, kto ju má, je blažený
1.Egoizmus - láska k sebe
2.Altruizmus - láska k ostatným
3.Láska k bohu - JA + ONI (milujem boha v sebe aj v iných)
„Miluj a konaj, čo chceš.“
dejiny sú zápasom dvoch ríši: Ríša božia a Ríša diabla
obidve ríše sú založené na rozdielnom spôsobe lásky
konečným víťazom dejín bude boží štát
tvrdí, že duchovná moc má byť nad svetskou mocou
v štáte majú byť ľudia rovní pred bohom

Gnozeologické názory:
východisko - skepticizmus
východisko hľadá v pochybnosti - v skepse, v láske k múdrosti
predmetom filozofie je človek ako božie stvorenie
boh je nemateriálne, večné, dokonalé a nemenné bytie
pravda sa skrýva v človeku : „Nevychádzaj von! Pravda je v tvojom vnútri!“
Noli foras ire, in te redi, in interiore homne habitat veritas! (Nechoď von, do seba sa vráť, vo vnútri človeka pravda prebýva)
zmyslovému vnímaniu má predchádzať rozumové
zmyslami nič nespoznáme, musíme mať rozum = racionalizmus
„Pochop, aby si uveril, a ver, aby si porozumel.“

Scholastika:
bola druhým stupňom vývoja stredovekej filozofie
bola to filozofia pestovaná na školách
sprostredkovateľom medzi patristikou a scholastikou bol A.M.T. Boethius
známe je jeho dielo O úteche z filozofie, v ktorom vytvára koncepciu filozofie - utešiteľky a hovorí o potrebe odovzdanosti človeka do vôle božskej prozreteľnosti
scholastika nastolila pre filozofiu 2 problémy:
1.spor o univerziálie - Čo existovalo skôr? Vec alebo pojem?
2.spor o dvojakú pravdu - Pravda je pravda filozofická alebo teologická?

Rozdelenie scholastiky:
1.Raná scholastika
2.Vrcholná scholastika
3.Neskorá scholastika

Raná scholastika:
orientovala sa na Platóna a novoplatonizmus
vznik a rozvoj škôl, vznki univerzít
predstavitelia: Johann Eriugen, Peter Damiáni, Ján Roscellinus, Anselm z Canterbury a Pierre Abélard
Anselm - realista, „Credo ut intelligam.“ (Verím, aby som pochopil.)
Anselm sa v dejinách filozofie stal známym svojím ontologickým a kozmologickým dôkazom existencie boha

Vrcholná scholastika:
otázka chudoby sa stala jednou z tém náboženstva a politiky
je charakteristické úsilím o systematizáciu kresťanského cirkevného učenia

Františkáni:
zakladateľ František z Asisi
obmedzovali sa na hlásanie evanjelia a na sociálne angažovanie sa

Dominikáni:
zakladateľ Dominik Guzmán
začal bojovať proti kacírom
mnísi používali dve metódy: 1. svoj život ako vzor
2. systematické kázanie mimo cirkvi

univerzity: v Paríži, v Oxforde, v Kolíne nad Rýnom
sedem slobodných umení:gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba

Neskorá scholastika:
skúmali sa témy ako gravitácia zeme, teória pohybu, nárazu a rýchlosti
skúmanie neskorého stredoveku a jeho zhodnotenie

hlavnými prúdmi vo vnútri scholastiky bol stredoveký realizmus a nominalizmus

Realisti, realizmus:
realisti zdôrazňovali, že idey (univerziáliá) majú svoju samotnú existenciu pred vecami