Nominalizmus:
nomen - meno, názov
filozofický smer, podľa ktorého pojmy sú len menami jednotlivých vecí
všeobecné pojmy sú len prázdny zvuk - flatus vocis
všeobecné - jedinú skutočnú realitu - nie je možné postihnúť zmyslovým vnímaním, ale iba nadzmyslovým, rozumovým poznaním

Tomáš Akvínsky:
patrí k vrcholnej scholastike
narodil sa v rodine, ktorá ho predurčila na duchovnú dráhu
taliansky dominikánsky teológ a filozof
žiak Alberta Veľkého
pôsobil v Kolíne, Boloni, Ríme a Neapoli
prednášal na univerzite v Paríži
diela:Komentár k Sentenciám Petra Lombarda
Suma teologická
Suma filozofická
Suma proti pohanom
Otázky pojednávajúce o pravde
Vides - parížske vydanie jeho diel - má 34 zväzkov
„knieža scholastikov“
Tomizmus - Akvínskeho učenie, stalo sa základom katolíckej teológie a filozofie
„Všetko, čo som prečítal, som porozumel.“

Vzťah filozofie a teológie:
oddeľuje filozofiu od teológie
pravdu rozdeľuje na:
1.pravdu rozumu - sú predmetom filozofie
2.pravdu zjavenia - sú predmetom teológie
prameňom všetkej pravdy je boh

Ontologické názory:
pod súcnom rozumieme podstatu sveta = všetko čo istým spôsobom existuje
objektívny idealista

Rozlíšenie spôsobov, akými niečo existuje:
1. AKCIDENCIA:
látka je pasívna
neexistuje samo od seba

2. SUBSTANCIA:
forma je aktívna
súcno, existuje samo od seba

podstata - to čo sa mení (substancia)
existencia - to, čo sa istým spôsobom mení (akcidencia)

Všeobecné pojmy majú trojakú existenciu:
1. sú pred vecami
2. sú vo veciach
3. vytvárajú sa po veciach v ľudskom rozume

Dôkazy o existencii boha:
sú len nepriame dôkazy o existencii boha
nižšia bytosť nemôže dokázať existenciu vyššej bytosti
sformuloval päť odkazov na božiu existenciu

Päť odkazov na božiu existenciu:
1. vo svete existuje pravda i nepravda, preto musí existovať pravda vyššia, a tou je boh
2. vo svete existuje pohyb, preto musí existovať prvý hýbateľ, a tým je boh
3.vo svete existuje spravodlivosť i nespravodlivosť, preto musí existovať spravodlivosť najvyššia, a tou je boh
4. svet je sledom príčin a účinkov, preto musí existovať prvá a posledná príčina, a tou je boh
5.vo svete existuje nevyhnutnosť i náhoda, preto sa musí vyskytovať nevyhnutnosť najvyššia, a tou je boh

teodícea - vysvetľuje zlo ako neprítomnosť dobra

Etika Akvínskeho a učenie o človeku:
človek sa skladá z duše a tela
duša je nesmrteľná a má dve zložky - rozum a vôľu
človek najprv poznáva zmyslovou skúsenosťou
vôľa má byť nad rozumom
bol monarchistom - pokladal panovníka nielen za vládcu, ale aj za pôvodcu, tvorcu štátu
je tvorcom teórie spravodlivej ceny

príroda a prirodzené usporiadanie sveta sú nevyhnutným predpokladom a prípravou na nebeské kráľovstvo blažených
v nebeskom kráľovstve blaženom je najvyšším cieľom boh, nad všetkým a vo všetkom panuje božský večný zákon
konečným cieľom človeka je blaženosť
najvyššia blaženosť spočíva v najvyššom dobre, ktorým je videnie boha
úplná a slastná blaženosť je dosiahnuteľná len na onom svete

Tomistická opozícia:
skupina filozofov, ktorá vystupovala proti názorom Akvínskeho
vyčítali mu, že neovláda matematiku a nečítal Aristotela v originále
najviac kritizovali jeho knihu Suma filozofická
predstavitelia: Johannes Duns Scotus
William Occam
Roger Bacon

Novoveká filozofia:
všetci učenci sa zaoberajú aktuálnymi problémami, ich riešenia na seba reagujú a nadväzujú
nie poznanie pre poznanie ale poznanie pre praktické využitie
kľúčová disciplína: teória poznania (gnozeológia)
ideálom poznania je matematika - veda so všeobecnou platnosťou
filozofiu tohto obdobia nemožno oddeliť od matematiky, a to aj preto, že sami filozofi boli matematici, alebo budovali svoj filozofický systém matematickým spôsobom
snaha: nájsť pre filozofiu takú istú všeobecne platnú metódu poznania ako matematika
rozvoj vied: matematika, fyzika, filozofia, mechanika
nový filozofický, a to mechanistický pohľad na svet (celý vesmír od atómov až po planéty tvorí uzavretý mechanický systém ktorý sa skladá z nemenných prvkov a ich pohyb určujú zákony klasickej mechaniky)

2 línie:
1. Racionalizmus
rozumový prístup, ktorý vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka
človek je schopný postihnúť celú skutočnosť (prírodu, spoločnosť i seba samého) rozumom
skúsenosť nie je až taká dôležitá ako rozum
predstavitelia: R. Descartes, B. Spinoza, G.W. Leibniz

2. Empirizmus:
filozofický smer, uznávajúci zmyslovú skúsenosť za jediný prameň poznania
zmyslová skúsenosť je základom všetkého poznania
predstavitelia: F. Bacon, J. Locke, G. Berkeley, D. Hume

Francis Bacon:
syn vysokého kráľovského úradníka
pôsobil ako advokát a prokurátor na kráľovskom dvore, bol členom parlamentu
stal sa lordom kancelárom a barónom z Verulamu
bol obvinený z úplatkárstva, odsúdený na stratu všetkých úradov, dostal vysoký peňažný trest a krátke väzenie (tri dni)
pri jednom z experimentov, keď chcel zistiť konzervačné účinky snehu na mäso, prechladol a zomrel
predstaviteľ vrcholnej anglickej renesancie
empirik a senzualista
diela: Les lesov, Nový Oragon, Esej, Nová Atlantída

Gnozeologické názory:
„Poznanie je sila.“
„Ľudské poznanie a ľudská moc sú jedno a to isté.“
obnova metódy skúmania - jej prvou fázou musí byť očistenie rozumu od prekážok - omylov tzv. idolov
idoly - prekážky a predsudky, znemožňujú poznanie

Druhy idolov:
1. Idoly kmeňa:
idola tribus
poznanie vyplývajúce z ľudskej podstaty

2. Idoly jaskyne:
idola specus
idoly podmienené výchovou (európska výchova), spoločenským prostredím a charakterom jednotlivca

3. Idoly trhu:
idola fori
idoly, ktoré súvisia s nedokonalosťou a nepresnosťou jazyka, t.j. z chybného chápania jazyka
subjektívne vzťahy

4. Idoly divadla:
idola theatri
nekritické preberanie cudzích názorov
nasadzovanie masky

tvorca metódy, ktorej základom je empíria a experiment (zámerné, aktívne a metodické skúmanie prírody)
experiment- pozitívny (experimentom zisťujeme koľko x sa daný jav objavil)
- negatívny (zbavenie predsudkov - IDOLY - keď chceme poznať svet, musíme sa zbaviť predsudkov)

Ontologické názory:
materialista - uprednostňuje predmety
učenie o spoločnosti
nové rozdelenie vied - načrtol nové perspektívy pre veľkú obnovu vied
zaoberal sa etickými a štátnopolitickými názormi

Veda vied - vedecký život:
cesta k potvrdeniu i realizácii „kráľovstva človeka“ na zemi vedie cez vedecké poznanie
popis „kráľovstva človeka“ načrtol v utopickom spise Nová Atlantis
vedecký život - má byť na ostrove, kde má stáť Šalamúnov dom, v tom dome má byť 36 mudrcov a každý mudrc si má vychovať tovariša

Ľudské poznanie:
(vedenie) je mocou, silou človeka
myšlienka antických filozofov používaná Baconom: „ ...toľko môžeme, koľko vieme...“
zákonitý cieľ vedy - obohatenie ľudského života novými objavmi, prostriedkami, rozšírenie nadvlády človeka nad prírodou
dielo „Nový Oragon“ - hľadá v ňom metódu poznania pravdy - metóda indukcie, očistenie rozumu od neustále hroziacich mu prekážok - omylov

Thomas Hobbes:
bol synom jednoduchého dedinského farára
cestovateľ
zaujal stanovisko medzi empirizmom a racionalizmom
nadväzuje na empirickú filozofiu Bacona
2 problémy:
1.Učenie o telesách:
zjednodušený pohľad na svet
všetko okolo nás je teleso(corpus) - hmota pohybujúca sa v čase a priestore
teleso skúma v troch rovinách- všeobecná - ako prírodu
- špecifická - ako človeka
- umelé teleso - ako spoločnosť a štát
takto delené filozofické skúmania sú rozpracované v triptychovej rozprave - O telese, O človeku, O občanovi
ťažiskom Hobbesovej filozofie mechanisticko - naturalistická ontológia
základným pojmom Hobbsovej filozofie je pojem telesa
prvotná, základná je hmota - teleso
hmota existuje ako sama osebe a nezávislé od nás
hmota ako súhrn vecí, je večná, nestvorená a nezničiteľná
okrem telies existujú aj ich vlastnosti - akcidencie
akcidencie - schopnosť telesa, vďaka ktorej teleso v nás vyzýva predstavy o sebe
základné akcidencie telies:
1.priestor - rozpriestranené teleso
2.pohyb - premiestňovanie - opustenie jedného miesta a nadobudnutie druhého
3.čas - neexistuje vo veciach o sebe, len v myslení nášho rozumu