2. Učenie o človeku:
prirodzenosť ľudí - súhrn potrieb, vášní, schopností → podľa nich sú si ľudia rovní - aj podľa krvi
zákon sebazáchovy - na základe tohto zákona človek myslí a hovorí, súhlasí so životom v spoločnosti, predstavuje morálne normy
platnosť zákona sebazáchovy je všeobecná a je základom ľudskej morálky
práca Leviathan (1651)
Leviathan - biblická príšera, Hobbes k nej prirovnáva štát
Leviathan nás obmedzuje, ale nemôžeme bez nej žiť
človek žije v dvoch stavoch - prirodzenom a umelom (štát)
prirodzený stav: - „Človek človeku vlkom.“(homo hominis lupus)- ľudia žijú v úplnej izolovanosti
-„Vojna všetkých proti všetkým.“(bellum omnium centra omnes)- neexistuje právo ani bezprávie, hlavnými vojnovými cnosťami sú násilie a lesť
-núdza a bieda - zrodila sa z vojny - vedú ľudí k zachovaniu existencie
hlavným cieľom tohto prirodzeného zákona je udržanie mieru - najmä vnútorného
v učení o štáte a práve Hobbes zavrhol teóriu božského pôvodu spoločnosti a hájil teóriu spoločenskej zmluvy
za najlepšiu formu štátu považoval absolútnu monarchiu

René Descartes:
pochádzal zo šľachtickej rodiny
latinská transkripcia jeho mena je Cartesius - jeho prívrženci karteziáni
cestovateľ, matematik, prírodovedec, filozof
neveril učiteľom
Descartes hľadal metódu, na základe ktorej by bol ľudský duch schopný dôjsť k istým a jasným poznatkom a nepochybným výsledným princípom
Rozprava o metóde - v tejto práci formuloval všeobecné požiadavky na novú metódu
základy svojej metodológie zhrnul do 4 princípov:
1.pravdivé je len to, čo je môjmu rozumu jasné a zrozumiteľné
2.každý jav a vec treba rozložiť na čo najmenšie časti a tie pochopiť
3.postupujeme vždy od jednoduchých častí, ktoré spájame do zložitých a tie chápeme
4.robiť prehľad postupne, aby sme sa vedeli vrátiť tam, kde sme urobili chybu
základnými postupmi takto chápanej metódy poznania sú dedukcia a intuícia, ktorým pripisoval veľký význam
za podstatné znaky moderného myslenia pokladá metodické pochybovanie a jasnosť jazyka
jeho metóda pochybovania (metodická skepsa) je založená na tom, že dovtedy preosievame naše poznatky, kým nenájdeme tie, ktorých platnosť nemožno vylúčiť
metodickou skepsou dospel k zisteniu, že nemožno pochybovať o tom, že pochybujem, na ktoré nadväzuje pozitívne zistenie, že nemožno pochybovať o tom, že keď pochybujem, myslím, a keď myslím, teda som → východisková téza jeho filozofie
„Pochybujem, teda som.“ (Dubito, ergo sum.)
„Myslím, teda som.“ (Cogito, ergo sum.)
pochybnosti -čo je isté? Isté nie je nič. Jediné isté je to, že myslím, teda je si istý len tým, že je mysliacou bytosťou
predpokladom poznania sú na skúsenosti nezávislé a rozumu evidentné východiskové idey
IDEY:
1.vrodené - a priory (vrodené, pred skúsenosťou)
2.získané - a posteriory (získané, po skúsenosti)
IDEY PO SKÚSENOSTI:
1.získané - videnie
2.vytvorené - fantázia

Ontologické myslenie:
dualista - duchovná substancia
- telesná substancia
boh - filozofický pojem, ktorý spája s dvoma substanciami
- najdokonalejšia a nekonečná forma, univerzálne, ničím neohraničené bytie

HMOTA + DUCH
(v priestore) (myslenie)

človek - DUŠA + TELO
(hypofýza - myslí) (pečeň - preteká krv)

rozľahlosť v priestore, prázdny priestor neexistuje
telesá sú priestorom → priestor pozostáva z telies
vynašiel prístroj na brúsenie šošoviek

Baruch Spinoza:
bol židom, vylúčili ho zo židovskej obce, potom kresťan → preto Benedikt
živil sa brúsením šošoviek
materialista
monista - uznáva jedinú substanciu, ktorá sa prejavuje raz ako boh, raz ako príroda
- učenie o jednote hmoty a ducha, prírody a myslenia
Spinoza sa snaží uplatňovať matematickú metódu vo všetkých oblastiach i v predstave o jednote a nemennosti
v diele Etika podobne ako Euklides vo svojej geometrii vychádza z definícií - tieto presne vymedzujú pojmy, ďalej uvádza Axiómy - základné vety
z axióm sú vyvodzované jednotlivé vety, tvrdenia a dôkazy

Učenie o substanci:
východiskom a začiatkom filozofických názorov je učenie o jedinej substancii (odpovedá na otázku „Čo je všetko?“)
„Všetko to je substancia, substancia je všetko. Substancia je príčinou seba samej.“
substanciu definuje ako to, čo je samo v sebe a čo sa dá pochopiť pomocou seba samého
substancia má príčinu v sebe samej
Causa sui - imanitná príčina
substancia - nekonečná
- absolútne dokonalá
- nezávisí od ničoho
- jediná
substanciu stotožnil s prírodou a bohom
panteista - boh, čiže príroda (Deus sive natura.)
boh neexistuje mimo prírody, nad ňou
všetko, čo existuje je boh, a boh je všetko, čo existuje

Atribúty:
vyjadrujú najpodstatnejšie vlastnosti, kvalitu substancie
dokonalá substancia obsahuje nekonečné množstvo nekonečných atribútov - tieto tvoria podstatu a formu jeho bytia
my však môžeme poznať len dva atribúty: rozpriestranenosť a myslenie
oba atribúty sú večné, nestvorené a nekonečné
substancia je vec rozpriestranená aj mysliaca a z toho vyplýva, že i príroda je oduševnená (HYLOZOIZMUS)

Módy:
stavy alebo spôsoby
slúžia k objasneniu jedinečných (konkrétnych) vecí
módy sú konečné, v protiklade k substancii
ich existencia nevyplýva z ich podstaty, vznikli vďaka vonkajšej príčine
delia sa, pôsobia na seba, nachádzajú sa v zmene, pohybe, priestore a čase
svet vo svojej jednote a mnohosti delí na:
1. prírodu tvoriacu (natura naturans) - substancie a atribúty
2. prírodu tvorenú (natura naturata) - módy (zmyslovo vnímateľné veci v priestore a čase)
modus - stav substancie, podmienený nie vnútornou podstatou, ale vonkajším pôsobením
svet je rozumne usporiadaný
svet vzniká vďaka tvorivej sile boha, je prírodou tvoriacou

Učenie o poznaní:
1.poznanie na základe autority nemá zvláštnu hodnotu
2.poznanie skúsenostné je ohraničené
3.deduktívny a induktívny druh poznania má pre teóriu hodnotu
4.matematické poznanie - model skutočného a istého

 „Svet je v bohu a boh vo svete.“
ak nechápeme svet, znamená to, že vnášame do poznania afekty
neriadiť sa citom, ale rozumom - len vtedy budeme šťastní
intellectus - (intuícia), idea daná racionálnou intuíciou, opiera sa o vyšší rozum intelektus
Etika - v tomto diele tvrdí, že najväčším šťastím pre človeka je rozumová láska k bohu
Teologicko - politický traktát -za najvyššie spoločenské zriadenie považuje demokraciu
„Človek človeku bohom.“

Gottfried Wilhelm Leibniz:
nemecký filozof - racionalista, vedec, právnik, diplomat
diela: Monadológia a Teodícea (ospravedlnenie boha)
nehovorí o vrodených ideách
objektívny idealista - vysmiali ho osvietenci
2 pravdy:
1.pravdy rozumu:
apriórne (vrodené)
sú nevyhnutné a ich protiklad je nemožný
je pre nich podstatná logická nutnosť

2.pravdy faktu:
aposteriórne (po skúsenosti)
sú náhodné a ich protiklad je možný
platí pre ne zákon dostatočného dôvodu

Monáda - nekonečné malé duchovné jednotky bytia, sú večné
4 druhy monád:
1.temné monády - najnižšie monády, neživá príroda (kameň)
2.hmlisté monády - vyššie monády duše, rastliny, zvieratá (vnímajú, cítia)
3.jasné monády - človek (myslí)
4.monáda monád - najvyššia monáda, boh - architekt vesmírnej stavby a mocnár božieho sveta duchov
boh zabezpečuje harmóniu medzi monádami
sila sa nedá oddeliť od pohybu
teodíciu Leibniz spracoval v práci Pokus o teodíciu alebo božej dobrote, ľudskej slobode a pôvode zla →
→ je presvedčený, že boh stvoril ten najlepší svet, aký môže byť; keby existoval ešte nejaký iný, lepší, o tom by boh vo svojej všemohúcnosti musel vedieť
3 druhy zla - metafyzické (konečnosť nášho sveta)
- fyzické (utrpenie, bolesť)
- mravné
„Nič nie je v rozume, čo pred tým neprešlo zmyslami - okrem rozumu samotného.“(Nihil est in intellectu, quod non prius fuerit in sensu.)
vedomie - mramorová doska posiata žilakami