John Locke:
narodil sa ako syn právnika neďaleko Bristolu
anglický filozof, empirik, senzualista, spoločenský mysliteľ, teoretik štátu, práva, ekonóm
prvý kritický filozof
študoval teológiu, no nedal sa vysvätiť za kňaza
zaoberal sa problematikou teórie poznania
ľudské vedomie (rozum) je pri narodení čistá a nepopísaná doska - tabula rasa → na ktorú píše poznatky až naša skúsenosť
všetky poznatky získavame zmyslovou skúsenosťou
základom každého poznania je skúsenosť
skúsenosť Locke chápe ako výsledok pôsobenia predmetov vonkajšieho sveta na naše zmysly
preto je poznanie predovšetkým zmyslovým poznaním a svoj pôvod má v pocitoch
v ľudskom rozume nie sú žiadne vrodené idey - odmietol tak Descartove učenie o vrodených ideách (malé dieťa nemá vedomosť o tom, že  má 180o)
Skúsenosť- z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:
1.Senzácia:
vonkajšia skúsenosť
objektom je vonkajší svet
jej výsledkami sú pocity

2. Reflexia:
vnútorná skúsenosť
objektom je činnosť samotnej mysle
jednoduchými ideami reflexie sú myslenie (sila myslenia = rozum) a chcenie (sila chcenia = vôľa)

zo senzácie a reflexie sa buduje duševný život
výsledkom reflexií sú predstavy, idey
delenie ideí z hľadiska zložitosti: (podľa toho, do akej miery sa v obsahu ideí odrážajú vlastnosti vonkajšieho sveta)
1. Jednoduché (simpla):
 primárne kvality - vlastnosti neoddeliteľné od telies
 sekundárne kvality - sily vyvolávajúce v nás rozličné vnemy - farby, zvuky

2.Zložené (komplex):
3 triedy - mody
- substancie
- vzťahy

okrem zmyslového poznania uznáva aj poznanie:
1.intuitívne - nezávislé poznanie medzi dvoma ideami
2.demonštratívne - vychádzanie z iných poznatkov

Sociálno - politické názory:
uznáva suverenitu ľudského indivídua
založil princíp novovekého liberalizmu
presadzuje požiadavku náboženskej znášanlivosti medzi občanmi, ako aj v postoji štátu k náboženstvu a cirkvám → štát nemá zasahovať do cirkevných vecí a cirkvi nesmú vnucovať občanom tú, či onú vieru
štát - výsledok spoločenskej zmluvy

George Berkeley:
vyštudoval teológiu a stal sa aj profesorom
bol vymenovaný za biskupa anglikánskej cirkvi
subjektívny idealista - všetko existuje len v mojich predstavách
bojoval proti materializmu
spochybnil pojem hmota - na  → neexistuje abstraktná idea , ale vždy len predstava , spájaná s jeho konkrétnymi vlastnosťami
nadväzuje na Locka, ale tvrdí, že všetky kvality sú sekundárne
sekundárne zmyslové kvality - zrak, sluch, čuch, chuť - chápe ako subjektívne
rozloha a pohyb - označil ako primárne, aj keď ich vnímame ako zmyslové
VECI = súhrn našich vnemov
„Byť znamená byť vnímaný.“ (Esse est percipi.) - Solopsizmus
ak nás už nikto nevníma, vníma nás boh - univerzálny vnímateľ
SVET - mysliaci duch so svojimi ideami
skutočný je iba duch - tento názor a popretie nášho práva, že existuje skutočnosť mimo ducha možno nazvať dôsledný idealizmus
„Všetko existuje iba v mysli.“

David Hume:
kvôli záujmu o filozofiu nevyštudoval právo
pôsobil ako knihovník, historik a filozof
diela: Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Politické rozpravy, Rozprava o ľudskej prirodzenosti
bezvýhradne uznával skúsenosť za zdroj nášho poznania
skúsenosť pokladal za prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia
agnostik - v praktickom živote sa riadime rozumom
Humovu filozofickú sústavu delíme na tri časti: noetiku, filozofiu náboženstva a etiku
Noetika (gnozeológia):
vychádzal z Locka
za základ duševného života považoval pocit
predstava pozostáva z pocitu
niet ani vrodených predstáv ani obecných pojmov
presné rozlíšenie jednoduchých predstáv:
1.Impression (dojem) - získavame ich prostredníctvom piatich zmyslov
2.Ideas - obrazy, kópie dojmov - plodí ich spomienka a fantázia
zložené idey vytvára rozum
princípy asociácie ideí
veľmi podrobne skúma princíp združovania ideí
3 druhy asociácií:
1. princíp podobnosti
2. princíp susedstva
3. princíp príčinnosti
omyly -klam pamäti - vzniká tak, že impresia vymizne z pamäte a spojíme ju s nesprávnym dojmom
tvrdil, že vôbec niet substancie
niet duše, niet nesmrteľnosti - boha a nesmrteľnosť vedecky dokázať nemožno!
kritika pojmu kauzalita -ak sledujeme nejakú činnosť, vždy vidíme, že po udalosti A nasleduje udalosť B (vidíme následnosť, nie príčinnosť)
nexus - nepoznáme vzťah medzi príčinou a účinkom, máme dojem, že existuje

Filozofia náboženstva:
odmietol „zjavené božstvo“ a nepripúšťal možnosť zázrakov
nepopiera existenciu boha, ale tvrdí, že ju nemožno dokázať
dokázať existenciu boha žiada praktický život a nie teoretický rozum (týmto „zobudil“ Kanta z dogmatizmu
ak sa človek riadi svedomím, koná mravne, tak nepotrebuje náboženstvo

Etika:
základom mravného konania nie je rozum, ale cit
človek sa riadi „morálnym zmyslom“, ale o morálnosti svojich činov nerozhoduje sám, ale tí, ktorých sa jeho konanie dotýka alebo ho pozorujú
štyri triedy cnostných vlastností:
1. čo je mne príjemné
2. čo je iným príjemné
3. čo je mne prospešné
4. čo je iným prospešné
zástanca utilitarizmu -užitočnosť pre mňa

Jean Jacques Rousseau:
predstaviteľ francúzskeho osvietenstva
vyrastal bez rodičov a nikdy nechodil do školy
sám sa naučil čítať aj písať
celý život prežil ako tulák, prenasledovaný úradmi a cirkvou
vo Francúzku bol naňho vydaný zatykač (kvôli buržoázno-liberalistickým názorom) a pálili jeho knihy
vystriedal mnoho zamestnaní, živil sa opisovaním nôt, predovšetkým však literárnou činnosťou
napísal niekoľko divadelných, operných diel a románov
bol mnohostrannou originálnou, ale aj protirečivou osobnosťou
diela: Rozprava o vedách a umení, Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, Spoločenská zmluva, Emil alebo o výchove

Názory na náboženstvo:
bol proti materializmu
uznával prirodzené náboženstvo, ktorého predmetom je uctievanie „najvyššej bytosti“
náboženstvo je otázkou citu, nie rozumu

„Rozprava o vedách a umení“ -tento spis podnietil Akadémiu k vypísaniu novej otázky: „Ako vznikla nerovnosť medzi ľuďmi a je zdôvodnená prirodzeným právom?“
„Rozprava o pôvode nerovnosti medzi ľuďmi“ :
1. nerovnosť fyzická - staroba (dedičná, človek za ňu nemôže)
2. nerovnosť mravná - politická (môže za ňu človek)

kritik osvietenstva
kritizoval civilizáciu a rozvoj vied
odvrat od kultúry, civilizácie k prírode, od rozumu k citu (k hlasu srdca)
návrat k prírode nie je možný, ale možno ho uplatniť vo výchove jednotlivca
človek je od prírody dobrý, to spoločnosť ho kazí
dielo: Emil alebo o výchove - dieťa sa má vychovávať v súlade s prírodou

Názory na štát:
štát vznikol pri narušení prírodného stavu
vznikom súkromného vlastníctva a rozvojom civilizácie
štát = mravnosť medzi ľuďmi
podstata štátu = zaručiť slobodu každého občana
dielo: Spoločenská zmluva
jediný nositeľ suverenity je ľud - nie panovník
vôľa panovníka nemá výsadné postavenie
ak je sloboda národa ohrozená, ľud má právo zvrhnúť vládcu - právo ľudu na revolúciu
3 nešťastia:
1. vlastníctvo
2. ustálenie vrchnosti, vytvorilo vládcov a ovládaných
3. zvrat moci v ľubovôľu
„Človek pochádza z rúk prírody dobrý a až spoločnosť ho kazí.“

Immanuel Kant:
narodila sa a celý život prežil vo východopruskom Kőnigsbergu (Kráľovec)
pomerne mladý stratil rodičov, a tak sa musel o seba postarať sám
patril k najvzdelanejším ľuďom svojej doby
bol to človek drobnej postavy a strohých spôsobov
spoločenský, skvelý rečník, obľúbený a vážený člen spoločenských a literárnych kruhov
neuveriteľný puntičkár - vstával presne o 5:00 hod. a potom pracoval
žil asketicky, na raňajky: 2 šálky čaju a fajka tabaku
prísny na seba aj na okolie
1. filozof z povolania - získal profesúru z filozofie
jeho teoretickú časť rozdeľujeme na 3 obdobia:

1. Prírodovedecko - naturalistické obdobie
2. Skeptické obdobie - Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
3. Kritické obdobie - Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu, Kritika súdnosti

Všeobecné dejiny prírody a teória nebies:
kozmologická hypotéza vesmíru
do dejín vošla pod názvom Kant-Laplaceova hypotéza vzniku slnečnej sústavy z prvotnej hmloviny, ktorá sa vyvíjala podľa vlastných vnútorných zákonov pohybu
(o autorstvo tejto hypotézy mal spor s francúzskym matematikom a fyzikom Laplaceom  Kant-Laplaceova hypotéza)
svet vznikol z chaosu
rozptýlené čiastočky hmoty sa zásluhou dostredivých síl zlučujú a vznikajú veci
svet zanikne v chaose, keď začnú pôsobiť odstredivé sily
mechanické sily - príťažlivosť a odpudivosť (určujú pohyb čiastočiek hmoty)

Kantov kopernikánsky obrat:
spočíva v novom prístupe, hľadisku pri vysvetľovaní poznania
prestáva byť vysvetľované ako výsledok pôsobenia predmetu na človeka, ale naopak - jednotlivé predmety našej skúsenosti sú vysvetľované z apriórnej povahy poznania
úlohou metafyziky je teraz skúmanie povahy teoretického poznania, jeho vzťahu k zmyslovo vnímaný predmetom, ku skúsenosti vôbec

Kritika čistého rozumu:
filozofická práca
kladie si otázku: „Ako môžeme poznávať?“ - je naše poznanie empirické alebo racionalistické
vedy založené na tvrdeniach, ktoré majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prírodné vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie - takýmto prameňom však nie je ani rozum
celé naše poznanie sa začína skúsenosťou
jeho učenie o poznaní sa opiera o jeho „teóriu súdov“
poznanie i skúsenosť sa vyjadrujú v súdoch, ktoré delí na:

1. Syntetické súdy:
predikát sa v nich nevyvodzuje zo subjektu, ale sa s ním spája
apriori - nezávislé na skúsenosti
aposteriori - závislé na skúsenosti
len syntetickým súdom Kant pripisuje schopnosť rozširovať naše poznanie

2. Analytické súdy:
predikát neposkytuje nový poznatok o predmete v porovnaní s poznatkom, ktorý je už daný v subjekte

v častiach práce transcendentálna estetika, transcendentálna analytika a transcendentálna dialektika rieši tri stupne poznávania:

1. Zmyslovosť:
schopnosť pociťovania

2. Um:
schopnosť myslieť v pojmoch a súdoch
nižšia forma rozumu, ktorá uchováva zmyslové vnemy

3. Rozum:
schopnosť myslieť, ktorá vedie k ideám
špekulatívna činnosť, nie je daný všetkým ľuďom

dve veci, prostredníctvom ktorých vnímame realitu: priestor a čas