Základy filozofie

VZNIK A PODSTATA FILOZOFIE
Čo je filozofia:
 spôsob formulácie otázok, tesne súvisiacich s človekom, so skutočnosťou, so spoločenskými a prírodnými javmi, ktoré nás obklopujú
 filozofia prekonala dlhý, minimálne 25 storočí trvajúci vývoj a v rôznych obdobiach bola rôzne ponímaná a vymedzovaná
 prešla rozmanitými podobami pri riešení filozofických otázok
 menilo sa chápanie predmetu filozofie, jej vzťah k ostatným oblastiam ľudského poznania, menilo sa jej miesto v živote spoločnosti
 filozofia začína filozofovaním

Podstata filozofie:
 filozofia = slovo gréckeho pôvodu (láska k múdrosti)
 filozofia vznikla ako prechod od mýtu k logu, od predstáv k pojmom
 fileo = láska
 sofia = múdrosť
 filozof = milovník múdrosti
 Pytagoras: „Vlastniť múdrosť - to je vec bohov, kým ľudia sú schopní iba usilovať sa o múdrosť, milovať ju, nemajú nijakú šancu dosiahnuť úplnú, uzavretú múdrosť.“

Vznik filozofie:
 vznik filozofie je dlhodobý vývojový proces
 za predchodcu filozofie je považovaná mytológia
 mýty uchovávajú najstaršie skúsenosti a zážitky ľudstva, pôvodné tradície dávnej histórie, obyčaje a mravy v svojráznej podobe
 filozofické myslenie sa začína prirodzeným a rozumovým vysvetľovaním celej skutočnosti, ktorá človeka obklopuje
 filozofia a veda mohli vzniknúť len v takom prostredí, ktoré umožňovalo viesť spor o tom, čo je pravda

Proces diferenciácie vied:
 veda je forma spoločenského vedomia, pre ktoré je charakteristické, že má svoj predmet, metódy skúmania a systém poznatkov
 vo vede existujú 2 procesy: 1. Proces diferenciácie vied, 2. Proces integrácie vied
 ako prvé sa od filozofie oddelili elementárne základné vedy - geometria a matematika
 na tento proces postupne nadväzujú konkrétne prírodovedné disciplíny empirického zamerania - napr. staroveká zoológia a botanika, staroveká astronómia
 od filozofie sa začína oddeľovať aj fyzika, chémia, biológia atď.
 po prírodných vedách sa od filozofie oddelili spoločenské vedy (história)
 nakoniec sa od filozofie oddeľujú vedy zaoberajúce sa ľudskou psychikou, vedomím, myslením - psychológia, logika a i.
 na druhej strane, súčasne s týmto procesom diferenciácie medzi filozofiou a odbornou vedou, deje sa aj opačný proces vzájomného prenikania filozofie a odbornej vedy

Vymedzenie predmetu filozofie:
 jedna veda sa od druhej líši tým, že má svoj špecifický predmet záujmov a svoju vlastnú metódu skúmania
 filozofia sa zaoberá svojim predmetom skúmania v jeho celistvosti
 skúma samotnú skutočnosť v jej celku z hľadiska, ktoré môžeme považovať za univerzálne
 problém bytia, poznanie
 pralátka
 človek - skúmanie človeka z najširšieho, najvšestrannejšieho hľadiska, ktoré vypovedá o človeku vôbec
 svet - je svet poznateľný? - pohľad na svet, filozofia skúma, čo je pre svet charakteristické ako celok
 ak sa fyzika pýta, z čoho sa skladá hmota, filozofia sa pýta čo je hmota
 ak fyzika skúma zákonitosti určitých špecifických hmotných procesov, filozofia sa pýta na samotný zmysel týchto procesov
 ak sa fyzik bude pýtať, z čoho pozostávajú atómy, alebo čo vysvetľuje gravitáciu, filozof sa opýta, ako môžeme vedieť, že niečo existuje mimo našej mysle (nášho vedomia)
 matematik môže skúmať vzťah medzi číslicami, filozof sa opýta, čo je číslo
 historik sa môže opýtať, čo sa kedy v minulosti odohralo, filozof sa opýta, čo je to čas

Filozofia - Veda - Umenie
Klasifikácia špeciálnych vied:

1.Reálne vedy- prírodné (napr. fyzika, chémia, biológia a pod.)
- spoločenské vedy (historické, jazykové, vedy o umení, ekonomické vedy, sociálne vedy a pod.)

 reálne vedy na rozdiel od formálnych a hlavne od filozofie skúmajú svoje čiastkové oblasti tak, že dávajú ich popis a výklad
 reálne vedy sú vždy empirické (skúsenostné) - ich popis a výklad je overiteľný v čiastkovej oblasti skúsenostného sveta
 reálne vedy sú tematicky redukované - predmet je obmedzený len na určitý aspekt (iné hľadiska ostávajú nepovšimnuté)
 reálne vedy sú vždy metodicky abstraktné - svoju tému postihujú tak, ako to pripúšťajú nimi používané metódy

2.Formálne vedy - formálna logika, všeobecná teória systémov, matematika a pod.)

 formálne vedy skúmajú iba čistú formu, štruktúru súvisov a realizujú sa vždy len v určitej metodickej abstrakcii
 sú neempirické a aprioristické
 ich neempirickosť a apriórnosť spočíva v tom, že keď v nich tvoríme nejaké teórie, neodvolávame sa na tvrdenia o faktoch ako na východiskové tvrdenia
 východiskovými tézami sú tu všeobecné súdy, ktoré sa prijímajú nezávisle na bezprostrednej skúsenosti bádateľa
 tieto súdy sú bez dôkazu prijímané ako východiskové tvrdenia - axiómy

 rozdiel medzi filozofiou a vedou je taký, ako medzi všeobecným a konkrétnym, kde všeobecné predstavuje filozofia a konkrétne jednotlivé vedy

V súvislosti hľadania väzieb medzi filozofickými poznatkami a poznatkami vedných disciplín filozofiu rozdeľujeme na:
1.Elementárna filozofia:
 základná, všeobecná filozofia
 prechádza každú vedeckú disciplínu
 zachováva si svoje samostatné postavenie - nepodmienené vedou
 veda poskytuje filozofii rozmanité poznatky metodologickej a obsahovej povahy, o ktorých filozofia uvažuje do dôsledkov, a ktoré potom začleňuje do širšieho rámca vedenia

2. Filozofia ako metaveda:
 disponuje svojimi jedinečnými metódami a postupmi

Formálne hľadisko:
 vzťah medzi vedou a filozofiou má charakter asymetrického (nesúmerného) čiastočného vzájomného prenikania, alebo charakter obsiahnutej obrátenej pozornosti (recipročnej implikácie)
 zahrnutie vedy vo filozofii a filozofie vo vede sa líšia mierou zahrnutia i jeho rôznou povahou
 každá forma vedeckého myslenia obsahuje určité hľadisko, zorný uhol filozofického myslenia

Obsahové hľadisko:
filozofia poskytuje vede istotu v oprávnenosti jej vnútorného rozvoja a cieľov
filozofia vstupuje do situácie spytovania vedných disciplín a hľadá pre ne základné, podstatné odpovede
veda potrebuje nevyhnutne filozofiu, aby mohla dať odpovede na otázku svojich teórií
filozofia tvorí akési pozadie matateoretickej odpovedi vedy na otázku oprávnenosti svojich teórií

Rozluka filozofie a vedy:
viedla by filozofiu k úpadku a veda by nutne po nejakej dobe podľahla stagnácii a zmechanizovaniu
úlohou filozofie voči vede je, aby uvažovania o všetkých väzbách myslenia vyhľadávala pre ľudskú myšlienku nové stupne slobody
filozofia má svoj jazyk, ktorý je zásadnou súčasťou filozofickej skúsenosti
filozofia na rozdiel od reálnych vied nevymedzuje svoje hranice a neurčuje svoj cieľ vonkajšími objektmi
jej funkcia a hodnota sa kryjú s tým dejom, ktorý ju samotnú vymedzuje
základný princíp filozofie je pochybovať o akomkoľvek postuláte a podmienenom cieli

Metódy filozofie:
Metóda:
plánovitý postup na dosiahnutie cieľa, predovšetkým vo vede
vedecká metóda je pojem, ktorý označuje súhrn postupov na základe ktorých je veda vybudovaná
akýkoľvek spôsob skúmania, ktorým je dosiahnuté vedecké systematické poznanie, je nazývaný vedeckou metódou
Metóda vo filozofii:
metóda vo filozofii je univerzálnejšia
nie je to len teoretický postup (je aj praktický), ale je premyslené a cieľavedomé uskutočňovanie filozofickej praxe
filozofia si vytvára tieto hlavné metódy ako prostriedky pre dosiahnutie vytýčených cieľov:

1.Metóda logickej tvorby pojmov:
vychádza z metódy analýzy, ktorá postupuje od zloženého k jeho stavebným prvkom

2.Metóda empirickej analytiky:
odhliada od zmyslového tu a teraz a poníma vec ako podklad niečoho všeobecného

3.Transcendentálna metóda:
rieši otázku konštituovania skúsenosti transcendentálnymi podmienkami možností tejto skúsenosti
zabezpečuje zásadu možnosti stálej transcendentalizácie myslenia a poznávania

4.Metóda dialekticko-systematického rozvoja:
vyjadruje nepredmetný zmysel pojmov a pracuje s dialektickými pojmami, ktoré sú nepredmetné a možno ich chápať ako syntetické riešenie dvojice krajných pojmov neexistujúcich predmetností

5.Dialogická metóda:
pomocou nej filozofia poznáva svoje vyššie, ničím nepodmienené pravdy uvedomeným stretávaním a vyrovnávaním sa osobnostných svetonázorov a životných názorov, myšlienkových sústav i smerov

6.Kenotická metóda:
základ má v akte sebavzdatia (kenosis) aktuálne formovaného myslenia s cieľom prijatia obsahov, ktoré ho presahujú a ku ktorým sa toto myslenie nie je schopné samo dopracovať

7.Analektická metóda:
prehodnocujú sa ňou predchádzajúce úrovne myslenia a vyberajú z nich tie štrukturálne prvky a väzby, ktoré môžu progresívne prispievať k výstavbe novoutváranej úrovne myslenia

8.Fenomenologická metóda:
analyzujú sa ňou fenomény (to, čo sa ukazuje - fainetai) tak, aby ako danosť vystúpili esencie a esenciálne fakty
jej cieľom je odhaliť a preskúmať obsah čírych, ideálnych, nadčasových a naddejinných esencií

9.Existencionalistická metóda:
fenomenologická analýza štruktúr ľudskej existencie, tzv. existencionálov (viera, nádej, láska, telesnosť, bytie...)

10.Hermeneutická metóda:
metóda výkladu, vysvetlenia a pochopenia textov, náuk, udalostí, faktov...

11.Metóda dialogickej rekonštrukcie:
vychádza z dialogickej situácie človeka, t.j. z toho, že ľudská reč je vždy rečou k niekomu, k jedenému alebo viacerým partnerom

12.Metóda univerzálnej pragmatiky:
usiluje sa o dosiahnutie pospolitosti v presvedčení v modernej spoločnosti pomocou konsenzov, ktoré vyplynuli z mocensky neovplyvniteľných rozhovorov

13.Metóda transcendentálnej hermeneutiky:
kladie si otázku podmienky možnosti reálnej komunikácie, ktorú musia všetci ľudia akceptovať, aby mohli vôbec medzi sebou hovoriť

14.Metóda univerzálnej kritiky filozofického jazyka:
vzťahuje sa na všetko, o čom filozofia hovorí v tradícii a v súčasnosti
nepriamo konštruuje jazyk filozofie ako celku

metódy, pre ktoré je charakteristický aprioristický redukcionizmus poznania a reality
sú to najmä pozitivistické a marxistické metódy
metóda logickej redukcie
metóda viedenského krúžku
metóda novopozitivistickej kritiky a kritériá zmyslu
metóda falzifikácie teórií
metóda jazykových hier a pod.

Charakteristika základných filozofických disciplín:
vlastná filozofická problematika sa koncentruje do niekoľkých oblastí, z ktorých za podstatné považujeme ontológiu, gnozeológiu a filozofiu človeka

1.Ontológia:
teória bytia
ontológia bola súčasťou matafyziky
skúma štruktúru a vývoj skutočnosti
podáva celkový obraz sveta vrátane človeka
rieši problémy podstaty skutočnosti, chápanie reality a mnoho hraničných problémov ako je konečnosť a nekonečnosť sveta, rôzne modely vesmíru, problém vývoja vo svete a pod.
ak skúmame povahu bytia - súcna, hovoríme, že riešime ontologickú otázku alebo problém

2.Gnozeológia:
teória poznania
zmyslové a rozumové (racionalistické) poznanie, ktoré musí byť v jednote
ako jeden z hlavných problémov teórie poznania sa uvádza otázka, či vonkajší svet, existujúci nezávisle od človeka, je poznateľný a ako sa uskutočňuje poznávací proces
nasledujúca otázka sa týka poznávacích funkcií našich zmyslov a nášho intelektu

3.Filozofia človeka:
antropológia
táto filozofická disciplína nastoľuje a rozvíja problematiku človeka vo svete ako všeobecného filozofického problému
snaží sa vystihnúť podstatu bytia človeka vo svete, nastoliť a vysvetliť filozofické problémy jeho existencie a zmyslu života

úplné a komplexné chápanie človeka je dané reflexiou dvojakého druhu:

1.Ontologická reflexia:
 vedie k človeku ako zmyslovej bytosti, ktorá vznikla ako časť prírody, spoločnosti vývojom

2.Transcedentálna reflexia:
oblasť Ja
vedie k človeku ako subjektu, ktorý nie je časťou prírody

obidva spôsoby prístupu k človeku sú filozoficky nevyhnutné, akoby ukazujúce človeka „dvoch svetov“
vnútorné napätie a diferencovaná jednota týchto dvoch svetov a momentov tvorí základný problém človeka

integrálnou súčasťou filozofie sú dejiny filozofie, ktoré sú živou súčasťou filozofického myslenia
ich jadrom nie je popis postupov rôznych učení, ale riešenie filozofickej problematiky cestou skúmania nevyhnutných a zákonitých etáp jej vývoja
významnú filozofickú problematiku tvoria aj otázky axiologické
axiológia sa zaberá hodnotami všetkého druhu i procesom hodnotenia
sleduje, aká je podstata hodnoty, čo majú hodnoty spoločné, ale aj aké sú druhy hodnôt
sú hodnoty večné alebo sa menia s dobou, spoločenskými pomermi?
cez problematiku axiologickú je s filozofiou spojená aj estetika a tradične sa vo vzťahu s filozofiou udržuje etika (najvyšším pojmom etiky je krása)
do 19. storočia boli filozofickými disciplínami aj psychológia a sociológia
to isté platí dnes aj pre etiku a estetiku, ktoré sú už samostatnými vednými disciplínami
zvláštny filozofický význam nadobúdajú také odbory, ktoré sa zameriavajú na hraničné oblasti medzi rôznymi vrstvami skutočnosti a poznania
výsledkom vzájomných vzťahov filozofie s inými javmi duchovného života ľudí sú hraničné filozofické disciplíny - napr. filozofia štátu a práva, náboženstva, techniky, sociálna filozofia, filozofia politiky a pod.
Základné filozofické smery:
v dejinách myslenia existujú 3 základné koncepcie:

1.Kozmologicko-ontologická koncepcia:
zmysel svetového diania sa nachádza len vo svete samom
človek nie je mierou sveta, ale svet je mierou človeka i seba samého
všetky školy a myslitelia (Milétska škola, Pytagorovská škola, Eleátska škola, Herakleitos, Poeleáti, Atomisti) sa usilovali odpovedať na otázku: „Čo je?“ - základná ontologická otázka
kozmocentrizmus - musí vysvetliť, ako, prostredníctvo čoho je človek obsiahnutý vo svete

2.Antropologická (antropocentrická) koncepcia: (tiež sokratovská)
človek a svet tvoria neoddeliteľnú jednotu
v tejto koncepcii je človek mierou sveta, svetového diania, ústredným bodom, z ktorého všetko pochádza a ku ktorému všetko smeruje
v centre pozornosti je človek
antropocentrizmus - musí vysvetľovať, ako, prostredníctvom čoho je svet obsiahnutý v človeku

3.Teocentrická koncepcia:
podľa tejto koncepcie je úlohou filozofie zaoberať sa „najvyššou bytosťou“, jestvujúcou mimo človeka a mimo sveta
vzťah medzi človekom a svetom sa potom chápe len ako sprostredkovaný, odvodený vzťah, vyplývajúci z charakteru vzťahu medzi človekom a touto najvyššou bytosťou, ako aj medzi najvyššou bytosťou a svetom
teocentrizmus - musí vysvetliť, ako, prostredníctvom čoho je človek i svet obsiahnutý v „treťom“

Svetonázor:
systém politických, právnych, náboženských, filozofických, vedeckých, umeleckých, ekonomických a iných názorov na objektívnu skutočnosť
nositeľom svetonázoru je jedinec, skupina

Základné roviny svetonázoru:
empíria (skúsenosť)
teoretická (viem, že sa nemám rozčuľovať)
psychologicko-etická (viem, že sa nemám rozčuľovať, ale rozčuľujem sa)

Základné filozofické pojmy:
absolútno - bytie nezávislé od žiadneho iného bytia, ktoré je dokonalé
abstrakcia -myšlienková činnosť, ktorou sa z konkrétnych zmyslových daností tvoria všeobecné pojmy
bytie -najvšeobecnejší a najabstraktnejší pojem vyjadrujúci existenciu, jestvovanie čohokoľvek vôbec, označuje sa aj ako súcno
dialektika - „umenie rozhovoru“, schopnosť viesť spor na základe otázok a odpovedí, umenie klasifikovať pojmy,
dichtómia - dvojčlenné delenie dačoho, dvojdielnosť, dvojitosť
dualizmus -učenie uznávajúce materiálnu a duchovnú substanciu ako rovnocenné princípy
transcendentný - nadzmyslový, to, čo existuje mimo skúsenostný svet
idea - značí obraz, podobu, trvalú podstatu vecí, používa sa často v zmysle myšlienka
logika - veda o zákonitostiach správneho myslenia

PREHĽAD VÝVOJA FILOZOFICKÉHO MYSLENIA

Antická filozofia
antická filozofia má 3 obdobia:
1.Raná grécka filozofia (predsokratovská)
2.Klasické obdobie (Sokrates, Platón, Aristoteles)
3.Poklasické obdobie (úpadkové obdobie)

Predsokratovská filozofia

Milétska škola: (myslitelia)
1. filozofická škola - Tales, Anaximandros, Anaximenes
predstavitelia živelne-hylozoisticky orientovanej prírodnej filozofie
razili cestu teórii, teoretickému spôsobu myslenia na rozdiel od predchádzajúceho mytologicko-nazeravého spôsobu pohľadu na skutočnosť
prví filozofovia hľadali prapočiatok a pralátku všetkých vecí
Tales, Anaximandros a Anaximenes chceli vysvetliť a pochopiť svet, prírodu a človeka
základná otázka, ktorá pred nimi vyvstala mala podobu: „Čo je, to všetko, čo je?“
arché - pralátka

Tales:
 prvý filozof, ktorý uvažuje ináč než mytologicky (jeden zo „siedmych mudrcov“)
 matematik (matematické poučky) a astronóm
 praotec antickej a modernej filozofie
 arché - látkový počiatok voda (nie zmyslami vnímateľná)
 Zem je plávajúci disk, ktorý pláva na vode
 prechod od konkrétneho k abstraktnému
 predpovedal zatmenie Slnka, zmeral výšku pyramíd - tieňom, rozdelil kruh na 2 časti
 odpovede na otázky: „Čo je najťažšie a najľahšie na svete?“
„Čo je boh?“
„Ako sa dá žiť v súlade s cnosťou?“

Anaximandros:
žiak Talesa, zakladateľ filozofie ako samostatnej vedy
za arché považuje apeiron
apeiron -pralátka časovo i priestorovo neobmedzená, kvalitatívne dostatočne rôznorodá, z ktorej vznikajú všetky veci (abstraktne neobmedzená látka)
Zem je zrezaný stĺp, ktorý stojí nehybne uprostred sveta
„O prírode“ - pôvodný princíp sveta a príčinou všetkého bytia je neurčité a neobmedzené (z toho sa vydeľuje studené a teplé, suché a vlhké)
Večný zákon neurčitého - z tohto vychádzajú stále nové svety a opäť zanikajú (vracajú sa do neho), „lebo platia pokutu a trest podľa určenia času.“

Anaximenes:
Talesova arché je príliš konkrétna, Anaximandrova príliš abstraktná
arché - vzduch, ktorý je neobmedzený a vznikli z neho bohovia
Zem je disk vo vzduchu
hlásal periodické striedanie vzniku a zániku svetov

Pytagorovci:
nastolili otázku číselnej štruktúry kozmu
rozvíjali počiatočné koncepcie Miléťanov a Herakleita
skúmali problém bytia ako takého, v protiklade k nebytiu
predstavitelia: Pytagoras, Filolaos, Eurytos, Hiketas a Efkantos
pytagorovci vymedzili prvopočiatok súcno

Pytagoras:
rodák z ostrova Samos
na Krotóne založil školu nesúcu jeho meno
založil politický spolok spätý s matematikou
jeho cieľom je duchovné obnovenie a zosúladenie všetkých vrstiev
podstatu všetkých vecí tvorí číslo - 1 začiatok (najdôležitejšie)
- 10 dokonalosť (najdôležitejšie)
v číslach pytagorovci nachádzajú tajomstvo a stavebné prvky sveta
každé číslo má svoju zvláštnu moc a význam, predovšetkým 10
1 - prvok
2 - čiara
3 - plocha
4 - teleso (v priestore)
protiklady: párne a nepárnepokoj a pohyb
obmedzené a neobmedzenérovné a krivé
jedno a mnohésvetlo a tma
pravé a ľavédobro a zlo
mužské a ženskéštvorec a obdĺžnik
„Učenie o harmónii“ - nebesá sa skladajú zo 7 sfér, každá sféra vydáva nejaký zvuk, pretože nie sú v harmónii, nepočujeme nič - ticho. Keď sa harmónia naruší, nastáva hrmenie
„Učenie o reinkarnácii“ - učenie o poverách (čierna mačka), uznávali reinkarnáciu
tajomstvo sveta hľadá v prazákone, nie v pralátke
cieľom života pytagorovcov je vyslobodiť dušu čistotou a zbožnosťou z kolobehu nových a nových zrodení
pytagorovská etika požaduje disciplínu, striedmosť a zdržanlivosť
„Nerozhrabávaj oheň mečom.“
„Nie je nič ľahšie, ako rýchlo zbohatnúť.“
„Nebi ho, lebo v zavýjaní tvojho psa počujem hlas svojho priateľa.“

Herakleitos:
pochádzal z Efezu z aristokratickej rodiny, ale vzdal sa titulu aristokrata
od svojich súčastníkov dostal prezývku temný filozof - skoteinos
problém pralátky - oheň (životný princíp)
prvopočiatok chápal v neustálom procese vznikania a zanikania vecí
logos - rozum, určitý zákon, poriadok
logos - boj určitých protikladov, ktoré sú v harmónii
„Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani jeden z bohov ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živým ohňom roznecujúcim a zhasínajúcim podľa miery.“
Panta rhei - všetko plynie
zakladateľ živelnej dialektiky (boj protikladov)
„Nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Na tých, čo do tej istej rieky vstupujú, valí sa stále iná a iná voda. Takto do nej vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.“

Eleátska filozofia bytia:
dostala meno podľa juhoitalského mesta ELEA
eleáti vo svojom učení predovšetkým akcentujú moment „pevnosti“, nepremenlivosti, večnosti bytia
predstavitelia: Xenofanes, Parmenides a Zenon z Eley

Xenofanes:(z Kolofónu)
zakladateľ elejskej školy
monoteista - uznáva jednu podstatu vesmíru - boha
Xenofanov prvopočiatok - vesmír - boh je všade „živý a homogénny“, ktorý „celý vidí, celý myslí, celý počuje“
panteista - tvrdil, že môže byť len jeden boh, ktorého stotožňoval s prírodou
náboženský antropomorfizmus - zosmiešňuje zľudštenú podobu bohov
„Keby voly, kone alebo levy mali ruky, alebo mohli nimi maľovať a tvoriť diela ako ľudia, kone by vytvorili podoby bohov podobné koňom a voly podobné volom a ich telá by urobili takými, akú samy majú postavu.“
ľudia uctievajúc si bohov často ich „oplakávajú“ ako ľudí - podľa neho plakať je treba nad ľuďmi a nad bohmi, „tí to nepotrebujú“

Parmenides:
najvýznamnejší filozof elejskej školy
žiak Xenofana
Parmenides a Elejská škola sú zakladateľmi racionalizmu (dôverujú jedine mysleniu)
zachovalo sa dielo o prírode (cca 157 veršov - pravdepodobne polovica)
v diele o prírode mladík putuje a dostane sa k bohyni Fortune, má si vybrať cestu zdania alebo zmyslovú cestu
v strede sveta sedí bohyňa Fortuna a v ruke drží los nášho osudu
základy ontológie - „bytie je - nebytie nie je“
myslenie a bytie je jedno a to isté
determinizmus - poriadok sveta je raz a navždy prísne určený
súcno - je to, čo vypĺňa priestor - možnosť prázdneho priestoru je popieraná
nesúcno - aby sa mohlo súcno pohybovať, musel by tam byť prázdny priestor - NIČ
Zenon z Eley:
žiak Parmenida
posunul problémy filozofie od pralátky k problému pohybu
neuznáva pohyb - pohyb neexistuje
pri svojich úvahách nepripúšťal rozmanitosť a príťažlivosť vecí, preto pre neho pohyb nie je
apória (paradoxy) - bezvýchodiskové postavenie
svoje učenie zhrnul do apórií - 2 typy:1. typ - nemožnosť existencie mnohosti vecí
2. typ - nemožnosť existencie pohybu
spolu vytvoril 49 apórií - zachovalo sa iba 16 (8 - 1. typ, 8 - 2. typ)
nastolil problém 4 základných apórií, apórií pohybu:
1. Dichotómia -pohybujúci sa predmet musí najskôr „doraziť“ do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyšujúcej polovice ..... do nekonečna; predpokladal, že predmet, nech by sa pohyboval akokoľvek rýchlo, nikdy nedosiahne konečný bod svojej dráhy
2. Achilles a korytnačka -bežiaci Achilleus nemôže dohoniť korytnačku, ktorá sa pred pohybuje v tom istom smere, pretože skôr než Achilleus dosiahne miesto, v ktorom sa korytnačka nachádzala v okamihu, keď on začal bežať, korytnačke sa tiež podarí z tohto miesta dostať a skôr než Achilleus dobehne do nového miesta, korytnačka sa znovu dostane trochu dopredu, a tak to ide ďalej bez konca
3.Letiaci šíp - nemôže byť zároveň v jednom aj inom bode
4.Štadión

Ranoprírodná grécka filozofia
Filozofia gréckych pluralistov:
poeleátska prírodná filozofia
viacej pralátok za základ
atomisti

Empedokles:
vyhlásil sa za boha a skočil do krátera sopky
vytvoril pluralistickú filozofiu
je autorom 2 diametrálne odlišných a protirečivých prác O očisťovaní a O prírode
uznáva 4 živly (korene - rizomantá): oheň, vodu, zem a vzduch - všetky veci sú zložené z týchto živlov, majú rovnaký pomer
tieto živly ovládajú 2 sily - láska a nenávisť (pohybové príčiny)
láska veci spája - nenávisť rozdeľuje
muž bol stvorený za chladu a žena za tepla

Anaxagoras:
preniesol iónsku filozofiu do Atén
pluralista, racionalista, predchodca atomistickej filozofie
všetko je obsiahnuté vo všetkom
za základ sveta považuje nekonečné množstvo atómov - homoimérií
veci sa skladajú zo semien - homoimérií (pasívne)
homoimérie sa zlučujú a rozpadávajú vďake sile nús (rozum - aktívny)

Grécki atomisti
Leukippus a Demokritos z Abdér:
Leukippos je považovaný za zakladateľa antickej atomistickej filozofie
atómisti, prvotné sú pre nich atómy
A - ne, TOM - deliteteľný
všetko sa skladá z atómov, dokonca aj duša
uznávali existenciu duše
prísni deterministi - pohyb existuje, je presne vymedzený
1.tuhé látky - skladajú sa z atómov, ktoré majú háčiky
2.kvapalné látky - skladajú sa z atómov, ktoré sa popri sebe kĺžu
3.plynné látky - skladajú sa z atómov, ktoré sa jemne dotýkajú
(sú najkvalitnejšie)
z najkvalitnejších atómov tzv. okruhliakov vznikla naša duša

Demokritos tvrdil, že prílišná chudoba alebo prílišné bohatstvo sú nezdravé → Méden agan! - Nič - príliš!
základné pojmy: plné, prázdno, pohyb, nevyhnutnosť
 základ sveta- plné (atóm, bytie)
- prázdno (priestor, nebytie)
dva protikladné princípy- absolútne plný (atóm)
- absolútne prázdny (priestor)
na týchto protikladných princípoch je založená atomistika
Demokritos sa dal oslepiť
tu sa končí kozmologicko-ontologická koncepcia a začína antropologická

Sofisti:
prví platení učitelia múdrosti
putovali z mesta do mesta
individualisti
najprv boli veľmi uznávaní, lebo učili ľudí vedieť sa v spoločnosti obhájiť
sofizmata - logické úskoky
neskôr sa stali terčom kritiky
všetko je relatívne, relativizmus v oblasti ontológie, gnozeológie, morálky
relativizmus sofistov - právo nie je nič iné, než svojvôľa mocných
prví upriamili pozornosť na človeka
venovali pozornosť poznávacím schopnostiam človeka a úlohe jazyka
1.Bytie existuje iba vtedy, keď ja viem, že existuje
2.Poznateľné je iba to, čo ja poznám
3.Dobré je to, čo ja pokladám za dobré

Protagoras:
najvýznamnejší sofista
človek určuje, čo jestvuje
bol skeptik a neušetril ani náboženstvo - o bohoch sa nedá vedieť, ani že sú, ani že nie sú, je to vec príliš temná a náš život príliš krátky
práca Polemická rozprava o pravde a bytí, z ktorej sa zachovala myšlienka: „Mierou všetkých vecí je človek, existujúcich, že sú, neexistujúcich, že nie sú.“

Gorgias:
Gorgiasove tri tézy:
1.Nič nie je (nihilizmus)
2.Keby aj niečo bolo, nemohli by sme to dokázať (agnosticizmus)
3.Keby sme to aj mohli dokázať, nemohli by sme to vysvetliť (skepticizmus)
človek je miera všetkých vecí

Kritias:
náboženstvo je výtvorom človeka
vierou chcel v ľuďoch vyvolať strach pred trestom za utajované zločiny

Vrcholné obdobie gréckej filozofie
Klasické obdobie

Sokrates:
narodil sa v rodine sochára
matka bola pôrodná babica
mal byť sochárom, ale začal vychovávať aténsku mládež demokratickým prvkom
obklopoval ho nemalý počet žiakov, medzi ktorými bolo mnoho mladíkov z aristokratických rodín
vyučoval bezplatne a žil z pohostinnosti svojich žiakov
jeho manželka Xantipa - symbol zlej ženy, pre neho bola tá najúžasnejšia - tvrdil, že ten, kto vytrvá v rozhovore s jeho manželkou je dobrý rečník, že ona ho vlastne cvičí
obvinený na dvakrát:
1.krát - vykonštruované obvinenie, že kazí mládež - dostal nízky finančný trest
2.krát - obvinený, že si vymýšľa nové božstvá, odsúdený na trest smrti
obvinený zo 7 trestných skutkov - obhajoval sa sám - urazil súd
mohol ujsť, ale ctil si zákon, prijal rozsudok a rozhodol sa pre čašu s jedom (blen)
keby utiekol, zavrhol by svoje učenie a priznal vinu - to nechcel
nenapísal žiadne dielo
kládol dôraz na vzdelanie
po celý život bol vyznávačom princípu gnóthi seauton - poznaj seba samého (túžba po mravnom ideáli)
nápis bol údajne vytesaný na štíte chrámu v Delfách (v delfskej veštiarni ho vyhlásili za najmúdrejšieho človeka svojej doby)
svoju filozofiu nazýval podľa povolania svojej matky
maieutika - umenie pôrodnej babice (učenie je rovnako bolestné ako pôrod)
forma vyučovania - dialóg
účastník rozhovoru si bol najprv istý, že vie pojmy vysvetliť, no v priebehu dialógu zisťoval, že vysvetlenie vlastne podať nevie
ak sa v rozhovore ukázalo, že spoločník je bezradný a jeho vedenie bolo ohrozené, Sokrates sa usiloval spolu s ním dospieť k pravde
umenie dialógu - závisí od správneho kladenia otázok
1.negatívna zložka = sokratovská irónia - žiaka zneistel, provokoval, ironizoval
2.pozitívna zložka - podal mu vysvetlenie
heuristická metóda - objavovacia (1. stupeň ZŠ)
daimonion - druhé ja, naše svedomie, ktoré sa ozýva
učenie etické - kto pozná dobro, nebude konať zlo
smrť je pre filozofa dobrá
učenie o 3 cnostiach - múdry človek uznáva tri cnosti, človek je cnostný, keď je múdry a múdrosť znamená 3 S - spravodlivosť
- striedmosť
- statočnosť
Sokrates je ten, čo sa pýta, žiak odpovedá
je nemožné robiť to, čo je správne, ak to nepoznáme a zároveň je nemožné to nerobiť ak to poznáme, pretože potom robí každý to, čo je pre neho najlepšie
dialektika - základná metóda skúmania
mravnosť - vysvetlenie pomocou čoho ju ľudia dosiahnu, nesprávne konanie vyplýva z neznalosti
omyl - bol presvedčený, že nikto nekoná zlo úmyselne
dobro - hľadal mravné vzťahy vyrastajúce z prirodzenosti ľudského bytia

„Viem, že nič neviem!“ (Všetko, čo viem, je to, že neviem nič, zatiaľ čo druhí veria, že vedia to, čo nevedia.)
„Nikdy nepoznáme svet, keď nepoznáme sami seba.“
„Atény sú ako zdochýnajúca kobyla a ja som ovad, ktorý sa ju snaží prebrať k životu.“
sokratovské školy:Megarská - zakladateľ Eukleidés z Megar
Elidská - zakladateľ Faidón z Elidy
Kynická - zakladateľ Antistenés
Kyrénska (hedonická) - zakladateľ Aristippos
Platón:
narodil sa v rodine aristokrata (pôvod od kráľa Kodra, matka - dcéra jedného z tzv. slávnych mudrcov - Solóna - 600 pred n.l. ako prvý napísal ústavu) vlastným menom Aristokles, Platón pseudonym
jeho meno znamenalo široký, ploský, pľacatý
bol žiak Sokrata
veľa cestoval a bol predaný do otroctva - vykúpili ho Aténčania za 3.000 drachiem
písal básne na poetku Sapfó
písal dialógy (cca 36), jediné nedialogické dielo - Sokratova obrana
tri etapy v jeho filozofii:
1.Sokratovské obdobie
- Lysis (o priateľstve)
- Protágorás (o výchove k cnosti a mravnosti)
- Obrana Sokrata
- Gorgiás (o rétorike)
- do tohto obdobia patrí 13 dialógov
2. Klasické platónske obdobie
- Faidon (o nesmrteľnosti duše)
- Sympozium (o prvej láske v Platónovom chápaní)
- Menón (o učení sa)
- Kratylos (o pôvode reči)
- Ústava (o dokonalom štáte)
- Faidros (o láske, kráse...)
3. Obdobie kompromisov
- Parmenidés (o probléme vzťahu a o ideách)
- Sofistés (o zdanlivom vedení a o dialektickej metóde)
- Zákony
zúčastnil sa aj OH, ktoré aj vyhral
v Aténach založil školu - AKADÉMIU

Ontologické názory:
za podstatu sveta pokladal ideu, ktorá žije nezávisle od človeka vo svete ideí
idea je dokonalá
idey hierarchizoval: 1. najnižšie sú idey, ktoré vytvoril človek
2. idey prírodných javov
3. idey spojené s človekom
4. najvyššou ideou je idea dobra, krásy a pravdy - boh
idea rovnosti - existencia rovnosti sama o sebe
idea dobra - slnko dáva viditeľným veciam nielen schopnosť byť videní, ale aj vznik,
rast a výživu

Gnozeologické názory:
bol predstaviteľom racionalizmu
zmyslové poznávanie - poznávanie tieňov (viera, napodobňovanie)
skutočné poznávanie - poznávanie ideí
poznávanie rozumom - najdokonalejšie poznávanie (Noésis - myslenie, Dianoia - uvažovanie)
Anamnézis - spomínanie duše v čase, keď žila vo svete ideí

2 podobenstvá

1.Podobenstvo vozataja: (rikše)
naša duša pri narodení prechádza cez rieku zabudnutia
potom sa rozpamätáva - keď sa rozpamätá, je človek múdry

2. Podobenstvo o jaskyni: (podáva ho v Ústave)
 tvrdí, že svet nie je skutočný, ale je javový
 ľudia od detstva žijú v jaskyni pripútaní o stenu tak, že nevidia na jej zadnú stenu, na ktorej sa premietajú tiene prenášaných predmetov popred vchod
ale títo ľudia nikdy nevideli svetlo a tiene pokladajú za skutočné predmety
keby sme niekoho zbavili pút a mohol by ísť na svetlo, spočiatku by bol bolestivo oslepený, no keby si zvykol, už by sa nechcel vrátiť späť

Názory na človeka a štát:
človek je zložený z tela a duše
telo - smrteľné
duša - nesmrteľná
telu pripisuje funkciu väzenia duše - ak duša niečo skúma, spolu s telom, je ním vždy klamaná; skúmať niečo prostredníctvom tela, znamená skúmať to zmyslami
očista - zbavenie sa zmyslov - telesných vplyvov, ktoré bránia pravdivému poznaniu
duša môže sídliť v žalúdku, srdci a hlave
1.výrobcovia (demiurgovia) - duša je v žalúdku, primiešané železo, striedmosť (cnosť)
2.strážcovia - duša je v srdci, primiešané striebro, statočnosť (cnosť)
3.filozofovia - duša je v hlave, primiešané zlato, múdrosť(cnosť)
tvrdí, že vládnuť by mali filozofovia, mali by byť starí (starší ako 45 rokov), neprelietaví v názoroch a nemali by navštevovať iné krajiny
spojením troch pôvodných cností striedmosti, statočnosti a múdrosti vzniká cnosť štvrtá spravodlivosť
utopistická teória - neuskutočniteľná - otrokársky komunizmus (otrok = hovoriaci nástroj - fyzická práca je podceňovaná)
etické názory - človeku nestačí dobro len poznať, musí ho aj konať
platonická láska - kto dosiahne tento stupeň, je šťastný

Platóna ovplyvnili tri udalosti: 1. Sokrates
2. Sokratova smrť
3. Víťazstvo Sparty nad Aténami

Aristoteles:
narodil sa v rodine lekára pôsobiaceho na macedónskom dvore
bol vychovávateľom kráľa Alexandra Macedónskeho (bisexuál + alkoholik), ktorý mu zo svojich výprav posielal rôzne kamene a živočíchy
zaoberal sa najmä prírodnými vedami
po nástupe Alexandra Macedónskeho sa vrátil do Atén a založil tam filozofickú školu Lykeon (Lýceum)
obžalovali ho z bezbožnosti (postavením sochy Hermovi vraj zavádzal nový kult)
jeho dielo je nezvyčajne rozsiahle - zachovalo sa 47 titulov z jeho 170 diel
jeho práce možno rozdeliť do skupín:
1.Logické práce - Organon (nástroj)
2.Prírodno-filozofické spisy
3.Metafyzické práce - 14 kníh
4.Etické a sociálne práce (Etika Eudemova a Etika Nikomachova)
rozdelil filozofiu na:
1.teoretickú - fyzika, matematika, metafyzika
2.praktickú - etika, politika, ekonómia
3.poietické vedy - všetko, čo sa dotýka zásad výstavby literárneho diela
vo filozofii má postavenie zavŕšiteľa
prvý systematizátor - logiky, etiky a teleológie (učenie o účelnosti všetkých prírodných a spoločenských javoch)

Logika:
Aristoteles je zakladateľom logiky
dôkladne sa zaoberal predovšetkým zoológiou - cítil potrebu usporiadať živočíšne druhy do skupín a klasifikovať ich (k indivíduu druh, k druhu rod)
pokúsil sa vymedziť najvyššie pojmy a najvyššie rody nazval kategóriami
vymedzil 10 základných kategórií - kvantita, kvalita, podstata, vzťah, poloha, priestor, čas, vlastníctvo, činnosť, trpnosť
sylogizmus - úsudok („človek je človek“)
dôkaz - postupnosť súdov, z ktorých vyplynie nejaký záver
metódy dokazovania:
1.deduktívna metóda - od všeobecného k zvláštnemu
2.induktívna metóda - od zvláštneho k všeobecnému
sformuloval princíp protirečenia - nie je možné, aby to isté v tom istom vzťahu patrilo aj nepatrilo tomu istému
princíp vytýčenia tretieho - výrok môže byť pravdivý alebo nepravdivý, tretia možnosť neexistuje

Metafyzika:
dualista
základný problém - skúma súcno ako súcno to, čo ono je, čo mu ako súcnu prislúcha
Aristoteles vo veciach rozlišuje formu a látku
látka je pasívna, forma je aktívna (základ sveta)
látka je len možnosťou, forma je skutočnosťou
každý je najdokonalejší v momente smrti
entelecheia - dovŕšenie vývoja, stelesnenie energie
4. príčiny vznikania:
1. Látková príčina - materiálna, to z čoho vec vzniká (kameň, tehla...)
2. Formálna príčina - určuje tvar a formu vecí (plán domu)
3. Pôsobiaca príčina - vychádza z nej počiatok zmeny
4. Účelová príčina - určuje konečný cieľ

Fyzika a kozmológia:
telesá nášho sveta sa skladajú zo 4 živlov
zem, voda - ťažké, ich prirodzené miesto je dole
oheň, vzduch - ľahké, pohybujú sa smerom hore
nebeské telesá sú zložené z piateho prvku éteru a pohybujú sa kruhovým pohybom

Učenie o duši:
Aristoteles nadraďuje dušu nad telo
duša je zdrojom organizácie
duša je nesmrteľná a je aktívna
rozlišuje 3formy duše.
1.vegetatívna - najnižšia, vyživovacia
2.zmyslová - vyššia, umožňuje vnímať
3.rozumová - najvyššia, ľudská
zrak - zmysel pre farebné veci
sluch - zmysel pre zvuky
skutočný sluch a skutočný zvuk je jedno, bez vnímania nemôže nikto nič poznať, ani chápať
rozum:
1.receptívny - prijíma materiál poskytovaný zmyslami
2.činný - uvádza sa sám do pohybu - tvar tvarov

Etika:
etika sa zaoberá dobrom jedinca
blaženosť sa pokladá za najvyššie dobro
cnosť je cieľavedomé konanie dobrých skutkov
cnosti:
1.etické - štedrosť
2.dianoetické - rozumové
eudaimonizmus - kto je cnostný, je blažený

Učenie o štáte:
najvyššou formou ľudského súžitia je štát
Aristoteles nadraďuje dobro štátu nad dobro jednotlivca
uznáva úlohu rodiny i súkromného vlastníctva pre štát
štátne zriadenie rozdeľuje podľa počtu ľudí, ktorí sa podieľajú na vláde:
monarchia - ak jeden vládne dobrovládou
aristoracia - ak skupina vládne dobrovládou, vláda menšiny
polieta - ak viacerí vládnu dobrovládou, nesebecká vláda
tyrania - ak jeden vládne zle
oligarchia - ak skupina vládne zle
demokracia - ak viacerí vládnu zle, sebecká vláda
Filozofia obdobia helenizmu
hlavnými smermi helenistickej filozofie sa stali: epikureizmus, stoicizmus a skepticizmus

Epikuros:
napísal takmer 300 prác s ontologickou, gnozeologickou, prírodovednou a etickou problematikou
bol senzualistom
založil filozofickú školu Epikurova záhrada - mali do nej prístup ženy, muži aj otroci
delenie filozofie:
1.kanonika:
teória poznania, určenie kritéria pravdy
kritéria pravdy - vnemy, pojmy, city
vnemy a na ich základe vytvorené pojmy sú vždy pravdivé
omyly vznikajú v procese usudzovania ako následky nesprávnych súdov

2.fyzika:
učenie o prírode
fyzika nadväzuje na atomistickú teóriu Demokrita
atóm sa pohybuje vírivo, ale môže sa vychýliť

3.etika:
učenie o mravnosti
vo svojom učení vyzdvihol blaženosť, slasť (hedone)
treba sa vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť
najvyššia slasť - rozumová (ži nepozorovane, užívaj život)
CARPE DIEM - využi deň, užívaj život
učenie o cnosti - cnostne žije ten, kto žije v slasti
trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa
názor na smrť - kde sme my, tam nie je smrť, smrť sa nás netýka

Stoicizmus:
zakladateľom bol Zenon z Kitia autor knihy O štáte
opisuje v nej ideálny štát, v ktorom niet spoločenských rozdielov
vzťahy medzi ženami a mužmi sú rovnoprávne
založil vlastnú školu, kde prednášal v stĺpovej chodbe - od nej sa odvodzuje aj názov stoikov (škola intelktuálov)
dejiny stoy sa delia na 3 obdobia:
1. stará Stoa
2. stredná Stoa
3. nová Stoa
stoici delili filozofiu na etiku, fyziku a logiku
vzťah etiky, fyziky a logiky prirovnávali k častiam záhrady, kde logika predstavuje plot, fyzika pôdu a etika plody

Etika:
stoici hlásali dosiahnuť stav ataraxie
ataraxia - duševný pokoj zachovaný za každých okolností
šťastný človek je cnostný - riadia sa rozumom
ak city zvládneme rozumom, sme šťastní
človek nesmie dať na reči iných

Fyzika:
vo fyzike preberajú pojem loga od Herakleita
logu pripisujú význam svetového zákona
logos je jemný oheň, ktorý riadi chod sveta, nič neuniká spod jeho nadvlády

Logika:
chápali ju ako náuku o slove - jazyku
zakladatelia semistiky (veda o význame slova)
poznávanie sa zakladá na zmyslových predstavách

Skepticizmus: (pochybuje o možnosti poznať svet)
sképtomai - grécke slovo s významom „obzerať sa, uvažovať, byť na rozpakoch“
zakladateľ Pyrrhon z Elidy
Pyrrhonove učenie: odpovede na tri otázky
1.Aká je podstata veci?
podstatu vecí nepoznáme, ani poznať nemôžeme

2.Ako ich máme hodnotiť, a aký postoj k nim máme zaujať?
ku každému tvrdeniu nájdeme rovnako platné opačné tvrdenie (isosthémia), preto sa máme vyhýbať hodnoteniu vecí (epoché)

3.Čo nám z toho vyplýva?
keď sa budeme vyhýbať hodnoteniu vecí, dosiahneme kľud a necitlivosť (ataraxia)
ži zhodne s prírodou, nepozorovane (memento mori - pamätaj na smrť)

Rímska filozofia
Epikureizmus:
najvýznamnejší stúpenec Titus Lucretius Carus
uznáva materiálnu podstatu skutočnosti
prísny determinista
zloženie prírody:
1.z nedeliteľných, neviditeľných a nezničiteľných atómov
2.z prázdneho priestoru, v ktorom sa atómy pohybujú
pohyb je vnútorná dispozícia atómov - mnohotvárnosť prírody schopná večného obnovovania

Rímsky stoicizmus:
stoická filozofia bola do Ríma prenesená Diogénom zo Seleukeie a Antipatrom z Tarsu
Diogénes žil v sude a údajne nevlastnil nič okrem palice, kabátu a vreca na chlieb
keď sa Alexander Veľký pýtal, čo môže pre neho urobiť, povedal mu: „Ustúp o krok ďalej a nezacláňaj mi slnko.“ (opaľoval sa)
najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskeho stoicizmu boli Seneca, Epiktetos a Marcus Aurelius

Lucius Annaeus Seneca:
rímsky aristokrat
dostal sa do senátu, kde jeho úspechy podporili samoľúbeho cisára Caligulu odstrániť Senecu (zachránila ho jedna z cisárových mileniek)
spáchal samovraždu
práce: Otázky o prírode a Listy Luciliovi

najväčšiu pozornosť venuje logike
filozofiu učí nielen uvažovať, ale aj konať
podstata je v činoch, nie v slovách
etika - ukázať človeku čo má a čo nemá konať
fyzika - učenie o prírode

Príčina všetkých príčin:
je oduševnená, rozumová bytosť, ktorú možno nazvať prozreteľnosťou, osudom, bohom, resp. prírodou

Senecov boh:
vyžaduje od ľudí poslušnosť a podriadenosť
neposlušnosť netrestá „svetovou potopou“ ani „svetovým požiarom“
nie je kresťanským osobným bohom, ale „ohňový svetový rozum“

Senecovo chápanie rozumu:
zo vzduchu vzniká voda, z ohňa vzduch, všetko je neustále obsiahnuté vo všetkom
prvé je hmota, druhé je príčina

Duša podľa Senecu:
výron najvyššieho ohňa alebo jemný teplý dych
učenie o duši - nie je významovo jednoznačné
duša telesná a netelesná
pneuma - teplý dych
ataraxia - vnútorný kľud

Epiktetos:
bol otrokom, v Ríme ho prepustili na slobodu a pôsobil ako učiteľ filozofie
odmietal knižnú múdrosť - nezanechal spisy
filozofiu rozvíjal v praktickom živote
zaoberal sa etikou
predpoklad mravného života - život v zhode s prírodou
radí: „Nežiadaj, aby to, čo sa deje, sa dialo podľa tvojej vôle, ale želaj si, aby to, čo sa deje, sa dialo, ako sa deje a budeš žiť šťastne.“
učenie o človeku - zdôrazňuje protiklad duše a tela

Marcus Aurélius Antonius:
rímsky cisár, elektik
dielo: Rozhovory so sebou samým (napísané formou aforizmov - rozvíja etickú problematiku)
„Konám svoju povinnosť a o nič iné nedbám.“
„Život v súlade s prírodou je životom v súlade s bohom.“
1.Aké sú veci? - nevieme
2.Aký máme zaujať postoj k veciam? - žiadny postoj
3.Zdržíme sa úsudku - jedným uchom dnu a druhým von (apatia)
UTILI TARIZMUS - prospechárstvo
človek - spojenie tela a duše
duša - nositeľka vášní
telo - schopnosť vnímať
myseľ - orgán rozumovej činnosti
Mysticizmus v rímskej filozofii:
novopytagorovská filozofia, učenie Filóna Alexandrijského a novoplatonizmus sú tri prevládajúce smery v poslednom storočí existencie rímskeho impéria
novopytagorovská filozofia: Nigidius Figulus, Apollonios z Tyany, Moderatos z Hadu - hlavnú pozornosť venovali učeniu o božstve, o sťahovaní duší, zásadnej, kvalitatívnej odlišnosti duše a tela, ducha a hmoty, princípu dobra a princípu zla
učenie Filóna Alexandrijského vzniklo elektickým spojením gréckej filozofie - najmä stoicizmu, platonizmu a pytagoreizmu so židovským náboženstvom
podstatou súcna je duchovný princíp Jehova - bytosť nadzmyslová, poznaniu nedostupná, nadprirodzená, s vlastnosťami, zásadne sa odlišujúcimi od vlastností človeka
duchovný princíp charakterizuje absolútna dokonalosť všetkých vlastností, na rozdiel od sveta zmyslového
novoplatonizmus - hlavným predstaviteľom je Plotinos, svoje práce nevydával - zachovali sa len vďaka jeho žiakovi Porfýriovi
Plotinos sa inšpiroval Platónovou filozofiou
všetky formy bytia a podoby sveta chce odvodiť z jednotného božského základu, ktoré nazýva Jedno - je absolútne dokonalé, základ každej existencie
vytvoril mystickú teóriu o stvorení sveta ako o procese pádu duší
človek sa skladá z duše rozumovej, ktorá má bližšie k božstvu, z duše zmyslovej a tela
priblížiť sa k božskému princípu je možné prostredníctvom extázy, v ktorej sa povznášame nad hmotný svet a približuje božskú časť duše božskému princípu
„Vyber si, čo je pre teba užitočné, vyber si, čo chceš.“

Stredoveká filozofia:

koniec 5. storočia až koniec 15. storočia
prevažujúce naturálne hospodárstvo, roztrieštenosť a izolovanosť výrobných jednotiek, nízky rozvoj obchodu
náboženské doktríny a dogmy o svetskej a duchovnej moci, učenia o bohu, pravej viere a pod.
duchovenstvo
nadväznosť na antickú filozofiu - hlavne platonizmus, novoplatonizmus a aristotelizmus
novoplatónsky špiritizmus sa stal pre stredovek jedným z hlavných ideových a filozofických zdrojov

Gnosticizmus: (ešte pred stredovekou filozofiou)
1. až 3. storočie
neskoroantické náboženskofilozofické prúdy, v ktorých došlo k prerušeniu tradície gréckeho racionalizmu
prirodzené poznanie bolo nahradené gnózou - mystickým nazeraním
tento druh myslenia bol rozšírený v Egypte a na Blízkom Východe
pre gnosticizmus je charakteristické spojenie filozofie s kresťanstvom
ide o rôznorodú ideovú symbiózu
gnosticizmus rozdeľujeme na:
1.kresťanský gnosticizmus:
hlavný predstaviteľ Klement z Alexandrie
autor spisov Napomenutie Grékom a Vychovávateľ
Origénes - autor diel O počiatkoch a Proti Celziovi

2.heretický (židivský) gnosticizmus:
Basilides - autor 24 kníh komentárov k Evanjeliám
Valentinus - nezachované nič
Martion zo Synopy - autor traktátu Antitézy

Patristika:
2. až 8. storočie
patristika sa delí do 3 etáp:
1.Apologeti - prví cirkevní otcovia, agnostici, grécki a latinskí systematikovia (2. storočie)
2.obdobie charakteristické utváraním dogiem (3. - 4. storočie)
3.prepracovanie a systematizovanie základných pojmov (5. - 8. storočie)
apologetika = obhajoba
podstatou patristiky je obhajoba kresťanstva
páter bol čestný titul pre učiteľa múdrosti (páter - otec)
skúmanie ich učenia sa nazýva patrológia a obdobie, v ktorom žili patristika
patristika je učenie cirkevných otcov
pre rané kresťanstvo sú charakteristické spisy apoštolov Jána a Pavla
Pavol sa otvára pohanskému učeniu - do priameho protikladu kladie múdrosť filozofov a múdrosť božiu
Ján nezaujato preberá z antiky učenie o logu, Kristus ako boží syn je zároveň aj logos = t.j. slovo božie
tieto dva postoje reprezentuje na jednej strane Tertullianus a na druhej strane Origenes

Quintus Septimius Tertullianus:
rímsky právnik, cirkevný otec
stroho odmieta filozofiu
obhajoval čistotu kresťanstva
„Verím, pretože je to absurdné.“ (Credo quia absurdum)

Origenes:
grécky filozof a teológ, cirkevný otec
boh je nemateriálny a svet stvoril z ničoho
jeho syn je logos, ktorý sa nachádza medzi otcom a svetom
trestom za hriechy je to, že duša človeka je spojená s telom a má možnosť sa len očisťovať

Aurélius Augustínus:
vrcholný predstaviteľ patristickej filozofie
narodil sa v Tageste ako syn rímskeho úradníka
ako 33-ročný sa obrátil na kresťanskú vieru
stal sa kňazom, o päť rokov biskupom
diela: Proti akademikom, O šťastnom živote, O trojici, Boží štát, Vyznania...
3 základné postuláty (3 lásky): láska je vôľa, kto ju má, je blažený
1.Egoizmus - láska k sebe
2.Altruizmus - láska k ostatným
3.Láska k bohu - JA + ONI (milujem boha v sebe aj v iných)
„Miluj a konaj, čo chceš.“
dejiny sú zápasom dvoch ríši: Ríša božia a Ríša diabla
obidve ríše sú založené na rozdielnom spôsobe lásky
konečným víťazom dejín bude boží štát
tvrdí, že duchovná moc má byť nad svetskou mocou
v štáte majú byť ľudia rovní pred bohom

Gnozeologické názory:
východisko - skepticizmus
východisko hľadá v pochybnosti - v skepse, v láske k múdrosti
predmetom filozofie je človek ako božie stvorenie
boh je nemateriálne, večné, dokonalé a nemenné bytie
pravda sa skrýva v človeku : „Nevychádzaj von! Pravda je v tvojom vnútri!“
Noli foras ire, in te redi, in interiore homne habitat veritas! (Nechoď von, do seba sa vráť, vo vnútri človeka pravda prebýva)
zmyslovému vnímaniu má predchádzať rozumové
zmyslami nič nespoznáme, musíme mať rozum = racionalizmus
„Pochop, aby si uveril, a ver, aby si porozumel.“

Scholastika:
bola druhým stupňom vývoja stredovekej filozofie
bola to filozofia pestovaná na školách
sprostredkovateľom medzi patristikou a scholastikou bol A.M.T. Boethius
známe je jeho dielo O úteche z filozofie, v ktorom vytvára koncepciu filozofie - utešiteľky a hovorí o potrebe odovzdanosti človeka do vôle božskej prozreteľnosti
scholastika nastolila pre filozofiu 2 problémy:
1.spor o univerziálie - Čo existovalo skôr? Vec alebo pojem?
2.spor o dvojakú pravdu - Pravda je pravda filozofická alebo teologická?

Rozdelenie scholastiky:
1.Raná scholastika
2.Vrcholná scholastika
3.Neskorá scholastika

Raná scholastika:
orientovala sa na Platóna a novoplatonizmus
vznik a rozvoj škôl, vznki univerzít
predstavitelia: Johann Eriugen, Peter Damiáni, Ján Roscellinus, Anselm z Canterbury a Pierre Abélard
Anselm - realista, „Credo ut intelligam.“ (Verím, aby som pochopil.)
Anselm sa v dejinách filozofie stal známym svojím ontologickým a kozmologickým dôkazom existencie boha

Vrcholná scholastika:
otázka chudoby sa stala jednou z tém náboženstva a politiky
je charakteristické úsilím o systematizáciu kresťanského cirkevného učenia

Františkáni:
zakladateľ František z Asisi
obmedzovali sa na hlásanie evanjelia a na sociálne angažovanie sa

Dominikáni:
zakladateľ Dominik Guzmán
začal bojovať proti kacírom
mnísi používali dve metódy: 1. svoj život ako vzor
2. systematické kázanie mimo cirkvi

univerzity: v Paríži, v Oxforde, v Kolíne nad Rýnom
sedem slobodných umení:gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba

Neskorá scholastika:
skúmali sa témy ako gravitácia zeme, teória pohybu, nárazu a rýchlosti
skúmanie neskorého stredoveku a jeho zhodnotenie

hlavnými prúdmi vo vnútri scholastiky bol stredoveký realizmus a nominalizmus

Realisti, realizmus:
realisti zdôrazňovali, že idey (univerziáliá) majú svoju samotnú existenciu pred vecami
Nominalizmus:
nomen - meno, názov
filozofický smer, podľa ktorého pojmy sú len menami jednotlivých vecí
všeobecné pojmy sú len prázdny zvuk - flatus vocis
všeobecné - jedinú skutočnú realitu - nie je možné postihnúť zmyslovým vnímaním, ale iba nadzmyslovým, rozumovým poznaním

Tomáš Akvínsky:
patrí k vrcholnej scholastike
narodil sa v rodine, ktorá ho predurčila na duchovnú dráhu
taliansky dominikánsky teológ a filozof
žiak Alberta Veľkého
pôsobil v Kolíne, Boloni, Ríme a Neapoli
prednášal na univerzite v Paríži
diela:Komentár k Sentenciám Petra Lombarda
Suma teologická
Suma filozofická
Suma proti pohanom
Otázky pojednávajúce o pravde
Vides - parížske vydanie jeho diel - má 34 zväzkov
„knieža scholastikov“
Tomizmus - Akvínskeho učenie, stalo sa základom katolíckej teológie a filozofie
„Všetko, čo som prečítal, som porozumel.“

Vzťah filozofie a teológie:
oddeľuje filozofiu od teológie
pravdu rozdeľuje na:
1.pravdu rozumu - sú predmetom filozofie
2.pravdu zjavenia - sú predmetom teológie
prameňom všetkej pravdy je boh

Ontologické názory:
pod súcnom rozumieme podstatu sveta = všetko čo istým spôsobom existuje
objektívny idealista

Rozlíšenie spôsobov, akými niečo existuje:
1. AKCIDENCIA:
látka je pasívna
neexistuje samo od seba

2. SUBSTANCIA:
forma je aktívna
súcno, existuje samo od seba

podstata - to čo sa mení (substancia)
existencia - to, čo sa istým spôsobom mení (akcidencia)

Všeobecné pojmy majú trojakú existenciu:
1. sú pred vecami
2. sú vo veciach
3. vytvárajú sa po veciach v ľudskom rozume

Dôkazy o existencii boha:
sú len nepriame dôkazy o existencii boha
nižšia bytosť nemôže dokázať existenciu vyššej bytosti
sformuloval päť odkazov na božiu existenciu

Päť odkazov na božiu existenciu:
1. vo svete existuje pravda i nepravda, preto musí existovať pravda vyššia, a tou je boh
2. vo svete existuje pohyb, preto musí existovať prvý hýbateľ, a tým je boh
3.vo svete existuje spravodlivosť i nespravodlivosť, preto musí existovať spravodlivosť najvyššia, a tou je boh
4. svet je sledom príčin a účinkov, preto musí existovať prvá a posledná príčina, a tou je boh
5.vo svete existuje nevyhnutnosť i náhoda, preto sa musí vyskytovať nevyhnutnosť najvyššia, a tou je boh

teodícea - vysvetľuje zlo ako neprítomnosť dobra

Etika Akvínskeho a učenie o človeku:
človek sa skladá z duše a tela
duša je nesmrteľná a má dve zložky - rozum a vôľu
človek najprv poznáva zmyslovou skúsenosťou
vôľa má byť nad rozumom
bol monarchistom - pokladal panovníka nielen za vládcu, ale aj za pôvodcu, tvorcu štátu
je tvorcom teórie spravodlivej ceny

príroda a prirodzené usporiadanie sveta sú nevyhnutným predpokladom a prípravou na nebeské kráľovstvo blažených
v nebeskom kráľovstve blaženom je najvyšším cieľom boh, nad všetkým a vo všetkom panuje božský večný zákon
konečným cieľom človeka je blaženosť
najvyššia blaženosť spočíva v najvyššom dobre, ktorým je videnie boha
úplná a slastná blaženosť je dosiahnuteľná len na onom svete

Tomistická opozícia:
skupina filozofov, ktorá vystupovala proti názorom Akvínskeho
vyčítali mu, že neovláda matematiku a nečítal Aristotela v originále
najviac kritizovali jeho knihu Suma filozofická
predstavitelia: Johannes Duns Scotus
William Occam
Roger Bacon

Novoveká filozofia:
všetci učenci sa zaoberajú aktuálnymi problémami, ich riešenia na seba reagujú a nadväzujú
nie poznanie pre poznanie ale poznanie pre praktické využitie
kľúčová disciplína: teória poznania (gnozeológia)
ideálom poznania je matematika - veda so všeobecnou platnosťou
filozofiu tohto obdobia nemožno oddeliť od matematiky, a to aj preto, že sami filozofi boli matematici, alebo budovali svoj filozofický systém matematickým spôsobom
snaha: nájsť pre filozofiu takú istú všeobecne platnú metódu poznania ako matematika
rozvoj vied: matematika, fyzika, filozofia, mechanika
nový filozofický, a to mechanistický pohľad na svet (celý vesmír od atómov až po planéty tvorí uzavretý mechanický systém ktorý sa skladá z nemenných prvkov a ich pohyb určujú zákony klasickej mechaniky)

2 línie:
1. Racionalizmus
rozumový prístup, ktorý vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka
človek je schopný postihnúť celú skutočnosť (prírodu, spoločnosť i seba samého) rozumom
skúsenosť nie je až taká dôležitá ako rozum
predstavitelia: R. Descartes, B. Spinoza, G.W. Leibniz

2. Empirizmus:
filozofický smer, uznávajúci zmyslovú skúsenosť za jediný prameň poznania
zmyslová skúsenosť je základom všetkého poznania
predstavitelia: F. Bacon, J. Locke, G. Berkeley, D. Hume

Francis Bacon:
syn vysokého kráľovského úradníka
pôsobil ako advokát a prokurátor na kráľovskom dvore, bol členom parlamentu
stal sa lordom kancelárom a barónom z Verulamu
bol obvinený z úplatkárstva, odsúdený na stratu všetkých úradov, dostal vysoký peňažný trest a krátke väzenie (tri dni)
pri jednom z experimentov, keď chcel zistiť konzervačné účinky snehu na mäso, prechladol a zomrel
predstaviteľ vrcholnej anglickej renesancie
empirik a senzualista
diela: Les lesov, Nový Oragon, Esej, Nová Atlantída

Gnozeologické názory:
„Poznanie je sila.“
„Ľudské poznanie a ľudská moc sú jedno a to isté.“
obnova metódy skúmania - jej prvou fázou musí byť očistenie rozumu od prekážok - omylov tzv. idolov
idoly - prekážky a predsudky, znemožňujú poznanie

Druhy idolov:
1. Idoly kmeňa:
idola tribus
poznanie vyplývajúce z ľudskej podstaty

2. Idoly jaskyne:
idola specus
idoly podmienené výchovou (európska výchova), spoločenským prostredím a charakterom jednotlivca

3. Idoly trhu:
idola fori
idoly, ktoré súvisia s nedokonalosťou a nepresnosťou jazyka, t.j. z chybného chápania jazyka
subjektívne vzťahy

4. Idoly divadla:
idola theatri
nekritické preberanie cudzích názorov
nasadzovanie masky

tvorca metódy, ktorej základom je empíria a experiment (zámerné, aktívne a metodické skúmanie prírody)
experiment- pozitívny (experimentom zisťujeme koľko x sa daný jav objavil)
- negatívny (zbavenie predsudkov - IDOLY - keď chceme poznať svet, musíme sa zbaviť predsudkov)

Ontologické názory:
materialista - uprednostňuje predmety
učenie o spoločnosti
nové rozdelenie vied - načrtol nové perspektívy pre veľkú obnovu vied
zaoberal sa etickými a štátnopolitickými názormi

Veda vied - vedecký život:
cesta k potvrdeniu i realizácii „kráľovstva človeka“ na zemi vedie cez vedecké poznanie
popis „kráľovstva človeka“ načrtol v utopickom spise Nová Atlantis
vedecký život - má byť na ostrove, kde má stáť Šalamúnov dom, v tom dome má byť 36 mudrcov a každý mudrc si má vychovať tovariša

Ľudské poznanie:
(vedenie) je mocou, silou človeka
myšlienka antických filozofov používaná Baconom: „ ...toľko môžeme, koľko vieme...“
zákonitý cieľ vedy - obohatenie ľudského života novými objavmi, prostriedkami, rozšírenie nadvlády človeka nad prírodou
dielo „Nový Oragon“ - hľadá v ňom metódu poznania pravdy - metóda indukcie, očistenie rozumu od neustále hroziacich mu prekážok - omylov

Thomas Hobbes:
bol synom jednoduchého dedinského farára
cestovateľ
zaujal stanovisko medzi empirizmom a racionalizmom
nadväzuje na empirickú filozofiu Bacona
2 problémy:
1.Učenie o telesách:
zjednodušený pohľad na svet
všetko okolo nás je teleso(corpus) - hmota pohybujúca sa v čase a priestore
teleso skúma v troch rovinách- všeobecná - ako prírodu
- špecifická - ako človeka
- umelé teleso - ako spoločnosť a štát
takto delené filozofické skúmania sú rozpracované v triptychovej rozprave - O telese, O človeku, O občanovi
ťažiskom Hobbesovej filozofie mechanisticko - naturalistická ontológia
základným pojmom Hobbsovej filozofie je pojem telesa
prvotná, základná je hmota - teleso
hmota existuje ako sama osebe a nezávislé od nás
hmota ako súhrn vecí, je večná, nestvorená a nezničiteľná
okrem telies existujú aj ich vlastnosti - akcidencie
akcidencie - schopnosť telesa, vďaka ktorej teleso v nás vyzýva predstavy o sebe
základné akcidencie telies:
1.priestor - rozpriestranené teleso
2.pohyb - premiestňovanie - opustenie jedného miesta a nadobudnutie druhého
3.čas - neexistuje vo veciach o sebe, len v myslení nášho rozumu

2. Učenie o človeku:
prirodzenosť ľudí - súhrn potrieb, vášní, schopností → podľa nich sú si ľudia rovní - aj podľa krvi
zákon sebazáchovy - na základe tohto zákona človek myslí a hovorí, súhlasí so životom v spoločnosti, predstavuje morálne normy
platnosť zákona sebazáchovy je všeobecná a je základom ľudskej morálky
práca Leviathan (1651)
Leviathan - biblická príšera, Hobbes k nej prirovnáva štát
Leviathan nás obmedzuje, ale nemôžeme bez nej žiť
človek žije v dvoch stavoch - prirodzenom a umelom (štát)
prirodzený stav: - „Človek človeku vlkom.“(homo hominis lupus)- ľudia žijú v úplnej izolovanosti
-„Vojna všetkých proti všetkým.“(bellum omnium centra omnes)- neexistuje právo ani bezprávie, hlavnými vojnovými cnosťami sú násilie a lesť
-núdza a bieda - zrodila sa z vojny - vedú ľudí k zachovaniu existencie
hlavným cieľom tohto prirodzeného zákona je udržanie mieru - najmä vnútorného
v učení o štáte a práve Hobbes zavrhol teóriu božského pôvodu spoločnosti a hájil teóriu spoločenskej zmluvy
za najlepšiu formu štátu považoval absolútnu monarchiu

René Descartes:
pochádzal zo šľachtickej rodiny
latinská transkripcia jeho mena je Cartesius - jeho prívrženci karteziáni
cestovateľ, matematik, prírodovedec, filozof
neveril učiteľom
Descartes hľadal metódu, na základe ktorej by bol ľudský duch schopný dôjsť k istým a jasným poznatkom a nepochybným výsledným princípom
Rozprava o metóde - v tejto práci formuloval všeobecné požiadavky na novú metódu
základy svojej metodológie zhrnul do 4 princípov:
1.pravdivé je len to, čo je môjmu rozumu jasné a zrozumiteľné
2.každý jav a vec treba rozložiť na čo najmenšie časti a tie pochopiť
3.postupujeme vždy od jednoduchých častí, ktoré spájame do zložitých a tie chápeme
4.robiť prehľad postupne, aby sme sa vedeli vrátiť tam, kde sme urobili chybu
základnými postupmi takto chápanej metódy poznania sú dedukcia a intuícia, ktorým pripisoval veľký význam
za podstatné znaky moderného myslenia pokladá metodické pochybovanie a jasnosť jazyka
jeho metóda pochybovania (metodická skepsa) je založená na tom, že dovtedy preosievame naše poznatky, kým nenájdeme tie, ktorých platnosť nemožno vylúčiť
metodickou skepsou dospel k zisteniu, že nemožno pochybovať o tom, že pochybujem, na ktoré nadväzuje pozitívne zistenie, že nemožno pochybovať o tom, že keď pochybujem, myslím, a keď myslím, teda som → východisková téza jeho filozofie
„Pochybujem, teda som.“ (Dubito, ergo sum.)
„Myslím, teda som.“ (Cogito, ergo sum.)
pochybnosti -čo je isté? Isté nie je nič. Jediné isté je to, že myslím, teda je si istý len tým, že je mysliacou bytosťou
predpokladom poznania sú na skúsenosti nezávislé a rozumu evidentné východiskové idey
IDEY:
1.vrodené - a priory (vrodené, pred skúsenosťou)
2.získané - a posteriory (získané, po skúsenosti)
IDEY PO SKÚSENOSTI:
1.získané - videnie
2.vytvorené - fantázia

Ontologické myslenie:
dualista - duchovná substancia
- telesná substancia
boh - filozofický pojem, ktorý spája s dvoma substanciami
- najdokonalejšia a nekonečná forma, univerzálne, ničím neohraničené bytie

HMOTA + DUCH
(v priestore) (myslenie)

človek - DUŠA + TELO
(hypofýza - myslí) (pečeň - preteká krv)

rozľahlosť v priestore, prázdny priestor neexistuje
telesá sú priestorom → priestor pozostáva z telies
vynašiel prístroj na brúsenie šošoviek

Baruch Spinoza:
bol židom, vylúčili ho zo židovskej obce, potom kresťan → preto Benedikt
živil sa brúsením šošoviek
materialista
monista - uznáva jedinú substanciu, ktorá sa prejavuje raz ako boh, raz ako príroda
- učenie o jednote hmoty a ducha, prírody a myslenia
Spinoza sa snaží uplatňovať matematickú metódu vo všetkých oblastiach i v predstave o jednote a nemennosti
v diele Etika podobne ako Euklides vo svojej geometrii vychádza z definícií - tieto presne vymedzujú pojmy, ďalej uvádza Axiómy - základné vety
z axióm sú vyvodzované jednotlivé vety, tvrdenia a dôkazy

Učenie o substanci:
východiskom a začiatkom filozofických názorov je učenie o jedinej substancii (odpovedá na otázku „Čo je všetko?“)
„Všetko to je substancia, substancia je všetko. Substancia je príčinou seba samej.“
substanciu definuje ako to, čo je samo v sebe a čo sa dá pochopiť pomocou seba samého
substancia má príčinu v sebe samej
Causa sui - imanitná príčina
substancia - nekonečná
- absolútne dokonalá
- nezávisí od ničoho
- jediná
substanciu stotožnil s prírodou a bohom
panteista - boh, čiže príroda (Deus sive natura.)
boh neexistuje mimo prírody, nad ňou
všetko, čo existuje je boh, a boh je všetko, čo existuje

Atribúty:
vyjadrujú najpodstatnejšie vlastnosti, kvalitu substancie
dokonalá substancia obsahuje nekonečné množstvo nekonečných atribútov - tieto tvoria podstatu a formu jeho bytia
my však môžeme poznať len dva atribúty: rozpriestranenosť a myslenie
oba atribúty sú večné, nestvorené a nekonečné
substancia je vec rozpriestranená aj mysliaca a z toho vyplýva, že i príroda je oduševnená (HYLOZOIZMUS)

Módy:
stavy alebo spôsoby
slúžia k objasneniu jedinečných (konkrétnych) vecí
módy sú konečné, v protiklade k substancii
ich existencia nevyplýva z ich podstaty, vznikli vďaka vonkajšej príčine
delia sa, pôsobia na seba, nachádzajú sa v zmene, pohybe, priestore a čase
svet vo svojej jednote a mnohosti delí na:
1. prírodu tvoriacu (natura naturans) - substancie a atribúty
2. prírodu tvorenú (natura naturata) - módy (zmyslovo vnímateľné veci v priestore a čase)
modus - stav substancie, podmienený nie vnútornou podstatou, ale vonkajším pôsobením
svet je rozumne usporiadaný
svet vzniká vďaka tvorivej sile boha, je prírodou tvoriacou

Učenie o poznaní:
1.poznanie na základe autority nemá zvláštnu hodnotu
2.poznanie skúsenostné je ohraničené
3.deduktívny a induktívny druh poznania má pre teóriu hodnotu
4.matematické poznanie - model skutočného a istého

 „Svet je v bohu a boh vo svete.“
ak nechápeme svet, znamená to, že vnášame do poznania afekty
neriadiť sa citom, ale rozumom - len vtedy budeme šťastní
intellectus - (intuícia), idea daná racionálnou intuíciou, opiera sa o vyšší rozum intelektus
Etika - v tomto diele tvrdí, že najväčším šťastím pre človeka je rozumová láska k bohu
Teologicko - politický traktát -za najvyššie spoločenské zriadenie považuje demokraciu
„Človek človeku bohom.“

Gottfried Wilhelm Leibniz:
nemecký filozof - racionalista, vedec, právnik, diplomat
diela: Monadológia a Teodícea (ospravedlnenie boha)
nehovorí o vrodených ideách
objektívny idealista - vysmiali ho osvietenci
2 pravdy:
1.pravdy rozumu:
apriórne (vrodené)
sú nevyhnutné a ich protiklad je nemožný
je pre nich podstatná logická nutnosť

2.pravdy faktu:
aposteriórne (po skúsenosti)
sú náhodné a ich protiklad je možný
platí pre ne zákon dostatočného dôvodu

Monáda - nekonečné malé duchovné jednotky bytia, sú večné
4 druhy monád:
1.temné monády - najnižšie monády, neživá príroda (kameň)
2.hmlisté monády - vyššie monády duše, rastliny, zvieratá (vnímajú, cítia)
3.jasné monády - človek (myslí)
4.monáda monád - najvyššia monáda, boh - architekt vesmírnej stavby a mocnár božieho sveta duchov
boh zabezpečuje harmóniu medzi monádami
sila sa nedá oddeliť od pohybu
teodíciu Leibniz spracoval v práci Pokus o teodíciu alebo božej dobrote, ľudskej slobode a pôvode zla →
→ je presvedčený, že boh stvoril ten najlepší svet, aký môže byť; keby existoval ešte nejaký iný, lepší, o tom by boh vo svojej všemohúcnosti musel vedieť
3 druhy zla - metafyzické (konečnosť nášho sveta)
- fyzické (utrpenie, bolesť)
- mravné
„Nič nie je v rozume, čo pred tým neprešlo zmyslami - okrem rozumu samotného.“(Nihil est in intellectu, quod non prius fuerit in sensu.)
vedomie - mramorová doska posiata žilakami
John Locke:
narodil sa ako syn právnika neďaleko Bristolu
anglický filozof, empirik, senzualista, spoločenský mysliteľ, teoretik štátu, práva, ekonóm
prvý kritický filozof
študoval teológiu, no nedal sa vysvätiť za kňaza
zaoberal sa problematikou teórie poznania
ľudské vedomie (rozum) je pri narodení čistá a nepopísaná doska - tabula rasa → na ktorú píše poznatky až naša skúsenosť
všetky poznatky získavame zmyslovou skúsenosťou
základom každého poznania je skúsenosť
skúsenosť Locke chápe ako výsledok pôsobenia predmetov vonkajšieho sveta na naše zmysly
preto je poznanie predovšetkým zmyslovým poznaním a svoj pôvod má v pocitoch
v ľudskom rozume nie sú žiadne vrodené idey - odmietol tak Descartove učenie o vrodených ideách (malé dieťa nemá vedomosť o tom, že  má 180o)
Skúsenosť- z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:
1.Senzácia:
vonkajšia skúsenosť
objektom je vonkajší svet
jej výsledkami sú pocity

2. Reflexia:
vnútorná skúsenosť
objektom je činnosť samotnej mysle
jednoduchými ideami reflexie sú myslenie (sila myslenia = rozum) a chcenie (sila chcenia = vôľa)

zo senzácie a reflexie sa buduje duševný život
výsledkom reflexií sú predstavy, idey
delenie ideí z hľadiska zložitosti: (podľa toho, do akej miery sa v obsahu ideí odrážajú vlastnosti vonkajšieho sveta)
1. Jednoduché (simpla):
 primárne kvality - vlastnosti neoddeliteľné od telies
 sekundárne kvality - sily vyvolávajúce v nás rozličné vnemy - farby, zvuky

2.Zložené (komplex):
3 triedy - mody
- substancie
- vzťahy

okrem zmyslového poznania uznáva aj poznanie:
1.intuitívne - nezávislé poznanie medzi dvoma ideami
2.demonštratívne - vychádzanie z iných poznatkov

Sociálno - politické názory:
uznáva suverenitu ľudského indivídua
založil princíp novovekého liberalizmu
presadzuje požiadavku náboženskej znášanlivosti medzi občanmi, ako aj v postoji štátu k náboženstvu a cirkvám → štát nemá zasahovať do cirkevných vecí a cirkvi nesmú vnucovať občanom tú, či onú vieru
štát - výsledok spoločenskej zmluvy

George Berkeley:
vyštudoval teológiu a stal sa aj profesorom
bol vymenovaný za biskupa anglikánskej cirkvi
subjektívny idealista - všetko existuje len v mojich predstavách
bojoval proti materializmu
spochybnil pojem hmota - na  → neexistuje abstraktná idea , ale vždy len predstava , spájaná s jeho konkrétnymi vlastnosťami
nadväzuje na Locka, ale tvrdí, že všetky kvality sú sekundárne
sekundárne zmyslové kvality - zrak, sluch, čuch, chuť - chápe ako subjektívne
rozloha a pohyb - označil ako primárne, aj keď ich vnímame ako zmyslové
VECI = súhrn našich vnemov
„Byť znamená byť vnímaný.“ (Esse est percipi.) - Solopsizmus
ak nás už nikto nevníma, vníma nás boh - univerzálny vnímateľ
SVET - mysliaci duch so svojimi ideami
skutočný je iba duch - tento názor a popretie nášho práva, že existuje skutočnosť mimo ducha možno nazvať dôsledný idealizmus
„Všetko existuje iba v mysli.“

David Hume:
kvôli záujmu o filozofiu nevyštudoval právo
pôsobil ako knihovník, historik a filozof
diela: Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Politické rozpravy, Rozprava o ľudskej prirodzenosti
bezvýhradne uznával skúsenosť za zdroj nášho poznania
skúsenosť pokladal za prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia
agnostik - v praktickom živote sa riadime rozumom
Humovu filozofickú sústavu delíme na tri časti: noetiku, filozofiu náboženstva a etiku
Noetika (gnozeológia):
vychádzal z Locka
za základ duševného života považoval pocit
predstava pozostáva z pocitu
niet ani vrodených predstáv ani obecných pojmov
presné rozlíšenie jednoduchých predstáv:
1.Impression (dojem) - získavame ich prostredníctvom piatich zmyslov
2.Ideas - obrazy, kópie dojmov - plodí ich spomienka a fantázia
zložené idey vytvára rozum
princípy asociácie ideí
veľmi podrobne skúma princíp združovania ideí
3 druhy asociácií:
1. princíp podobnosti
2. princíp susedstva
3. princíp príčinnosti
omyly -klam pamäti - vzniká tak, že impresia vymizne z pamäte a spojíme ju s nesprávnym dojmom
tvrdil, že vôbec niet substancie
niet duše, niet nesmrteľnosti - boha a nesmrteľnosť vedecky dokázať nemožno!
kritika pojmu kauzalita -ak sledujeme nejakú činnosť, vždy vidíme, že po udalosti A nasleduje udalosť B (vidíme následnosť, nie príčinnosť)
nexus - nepoznáme vzťah medzi príčinou a účinkom, máme dojem, že existuje

Filozofia náboženstva:
odmietol „zjavené božstvo“ a nepripúšťal možnosť zázrakov
nepopiera existenciu boha, ale tvrdí, že ju nemožno dokázať
dokázať existenciu boha žiada praktický život a nie teoretický rozum (týmto „zobudil“ Kanta z dogmatizmu
ak sa človek riadi svedomím, koná mravne, tak nepotrebuje náboženstvo

Etika:
základom mravného konania nie je rozum, ale cit
človek sa riadi „morálnym zmyslom“, ale o morálnosti svojich činov nerozhoduje sám, ale tí, ktorých sa jeho konanie dotýka alebo ho pozorujú
štyri triedy cnostných vlastností:
1. čo je mne príjemné
2. čo je iným príjemné
3. čo je mne prospešné
4. čo je iným prospešné
zástanca utilitarizmu -užitočnosť pre mňa

Jean Jacques Rousseau:
predstaviteľ francúzskeho osvietenstva
vyrastal bez rodičov a nikdy nechodil do školy
sám sa naučil čítať aj písať
celý život prežil ako tulák, prenasledovaný úradmi a cirkvou
vo Francúzku bol naňho vydaný zatykač (kvôli buržoázno-liberalistickým názorom) a pálili jeho knihy
vystriedal mnoho zamestnaní, živil sa opisovaním nôt, predovšetkým však literárnou činnosťou
napísal niekoľko divadelných, operných diel a románov
bol mnohostrannou originálnou, ale aj protirečivou osobnosťou
diela: Rozprava o vedách a umení, Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, Spoločenská zmluva, Emil alebo o výchove

Názory na náboženstvo:
bol proti materializmu
uznával prirodzené náboženstvo, ktorého predmetom je uctievanie „najvyššej bytosti“
náboženstvo je otázkou citu, nie rozumu

„Rozprava o vedách a umení“ -tento spis podnietil Akadémiu k vypísaniu novej otázky: „Ako vznikla nerovnosť medzi ľuďmi a je zdôvodnená prirodzeným právom?“
„Rozprava o pôvode nerovnosti medzi ľuďmi“ :
1. nerovnosť fyzická - staroba (dedičná, človek za ňu nemôže)
2. nerovnosť mravná - politická (môže za ňu človek)

kritik osvietenstva
kritizoval civilizáciu a rozvoj vied
odvrat od kultúry, civilizácie k prírode, od rozumu k citu (k hlasu srdca)
návrat k prírode nie je možný, ale možno ho uplatniť vo výchove jednotlivca
človek je od prírody dobrý, to spoločnosť ho kazí
dielo: Emil alebo o výchove - dieťa sa má vychovávať v súlade s prírodou

Názory na štát:
štát vznikol pri narušení prírodného stavu
vznikom súkromného vlastníctva a rozvojom civilizácie
štát = mravnosť medzi ľuďmi
podstata štátu = zaručiť slobodu každého občana
dielo: Spoločenská zmluva
jediný nositeľ suverenity je ľud - nie panovník
vôľa panovníka nemá výsadné postavenie
ak je sloboda národa ohrozená, ľud má právo zvrhnúť vládcu - právo ľudu na revolúciu
3 nešťastia:
1. vlastníctvo
2. ustálenie vrchnosti, vytvorilo vládcov a ovládaných
3. zvrat moci v ľubovôľu
„Človek pochádza z rúk prírody dobrý a až spoločnosť ho kazí.“

Immanuel Kant:
narodila sa a celý život prežil vo východopruskom Kőnigsbergu (Kráľovec)
pomerne mladý stratil rodičov, a tak sa musel o seba postarať sám
patril k najvzdelanejším ľuďom svojej doby
bol to človek drobnej postavy a strohých spôsobov
spoločenský, skvelý rečník, obľúbený a vážený člen spoločenských a literárnych kruhov
neuveriteľný puntičkár - vstával presne o 5:00 hod. a potom pracoval
žil asketicky, na raňajky: 2 šálky čaju a fajka tabaku
prísny na seba aj na okolie
1. filozof z povolania - získal profesúru z filozofie
jeho teoretickú časť rozdeľujeme na 3 obdobia:

1. Prírodovedecko - naturalistické obdobie
2. Skeptické obdobie - Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
3. Kritické obdobie - Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu, Kritika súdnosti

Všeobecné dejiny prírody a teória nebies:
kozmologická hypotéza vesmíru
do dejín vošla pod názvom Kant-Laplaceova hypotéza vzniku slnečnej sústavy z prvotnej hmloviny, ktorá sa vyvíjala podľa vlastných vnútorných zákonov pohybu
(o autorstvo tejto hypotézy mal spor s francúzskym matematikom a fyzikom Laplaceom  Kant-Laplaceova hypotéza)
svet vznikol z chaosu
rozptýlené čiastočky hmoty sa zásluhou dostredivých síl zlučujú a vznikajú veci
svet zanikne v chaose, keď začnú pôsobiť odstredivé sily
mechanické sily - príťažlivosť a odpudivosť (určujú pohyb čiastočiek hmoty)

Kantov kopernikánsky obrat:
spočíva v novom prístupe, hľadisku pri vysvetľovaní poznania
prestáva byť vysvetľované ako výsledok pôsobenia predmetu na človeka, ale naopak - jednotlivé predmety našej skúsenosti sú vysvetľované z apriórnej povahy poznania
úlohou metafyziky je teraz skúmanie povahy teoretického poznania, jeho vzťahu k zmyslovo vnímaný predmetom, ku skúsenosti vôbec

Kritika čistého rozumu:
filozofická práca
kladie si otázku: „Ako môžeme poznávať?“ - je naše poznanie empirické alebo racionalistické
vedy založené na tvrdeniach, ktoré majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prírodné vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie - takýmto prameňom však nie je ani rozum
celé naše poznanie sa začína skúsenosťou
jeho učenie o poznaní sa opiera o jeho „teóriu súdov“
poznanie i skúsenosť sa vyjadrujú v súdoch, ktoré delí na:

1. Syntetické súdy:
predikát sa v nich nevyvodzuje zo subjektu, ale sa s ním spája
apriori - nezávislé na skúsenosti
aposteriori - závislé na skúsenosti
len syntetickým súdom Kant pripisuje schopnosť rozširovať naše poznanie

2. Analytické súdy:
predikát neposkytuje nový poznatok o predmete v porovnaní s poznatkom, ktorý je už daný v subjekte

v častiach práce transcendentálna estetika, transcendentálna analytika a transcendentálna dialektika rieši tri stupne poznávania:

1. Zmyslovosť:
schopnosť pociťovania

2. Um:
schopnosť myslieť v pojmoch a súdoch
nižšia forma rozumu, ktorá uchováva zmyslové vnemy

3. Rozum:
schopnosť myslieť, ktorá vedie k ideám
špekulatívna činnosť, nie je daný všetkým ľuďom

dve veci, prostredníctvom ktorých vnímame realitu: priestor a čas

Kritika praktického rozumu:
etická práca
zaoberá sa mravným konaním človeka
ústredným pojmom jeho praktickej filozofie sa stáva sloboda
sloboda sa prejavuje mravným zákonom (objektívny princíp konania človeka)
sloboda nemôže byť dokázaná teoreticky - dokazuje sa len tým, že sa prejavuje v mravnom konaní ako mravný zákon (pre Kanta dôkaz dostatočný)
ľudské je to, čo vyplýva z mravného konania, ktoré je určované mravný zákonom
maxima - subjektívny princíp konania človeka

Kategorický imperatív: (určenia mravného zákona)
1. Správaj sa tak, ako chceš, aby sa iní správali k tebe
2. Správaj sa tak, aby tvoje správanie mohlo byť všeobecným správaním
3. Správaj sa k človeku ako k cieľu a nie ako k predmetu

teória večného mieru - o každom konflikte treba najprv rokovať
ak chceme uzavrieť mier medzi štátmi, musíme ho uzatvárať bezpodmienečne

tri postuláty praktického rozumu:

1. Sloboda
2. Nesmrteľnosť duše
3. Existencia boha

mravný zákon vedie človeka k bohu - nie mravnosť sa má zakladať na viere, ale viera na mravnosti
si bytosť mravná, preto je boh (dovtedy platilo: je boh, preto máš byť mravný)
filozofická antropológia - „Kto si človek, kam smeruješ a odkiaľ ideš.“
EPITAF: „Na svete ma fascinujú d veci. Hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon v nás.“
posledné slová Immanuela Kanta: „Bolo to dobré. Bolo toho dosť!“

Georg Friedrich Hegel:
jeho otec bol vyšším úradníkom vo vojvodových službách
študoval teológiu a filozofiu, stal sa profesorom
bol Napoleonovým nadšencom
mal veľmi rád pivo, viedol krčmárske reči
stretával sa s novoromantikmi (básnikmi)
začína pri ňom nemecký šovinizmus
získal povesť veľkého systematizátora a zvestovateľa „absolútnej moci rozumu“
jeho učenie sa stáva oficiálnou ideológiou pruského štátu
diela: Fenomenológia ducha
Veda o logike (Logika ako veda)
Základu filozofie práva
Encyklopédia filozofických vied (pozostáva z Logiky, Filozofie prírody a filozofie ducha)

Logika:
podstata sveta je rozumová a teda dostupná rozumovému poznaniu
ak správne myslím, ak som svoje myslenie oslobodil od klamov, nejasností a individuálnych sklonov k chybným úsudkom, pochopím to, čo je skutočné, pretože stavba sveta zodpovedá požiadavkám rozumu
„Všetko, čo je rozumové, je skutočné, a čo je skutočné, je rozumové.“
rozum je podstatou veci, idea je vlastne vtelená do sveta
idea je podľa bežného názoru subjektívna, závislá od duševných schopností človeka
svet vecí je objektívny, nezávislí od myslenia
Hegel s tým nesúhlasí a tvrdí, že základnou objektívnou podstatou sveta je objektívna idea
objektívne je to, čo môžeme pochopiť rozumom
dokazuje to postupom poznávania
za jednotlivými vecami nachádzame všeobecné pojmy, za jednotlivými javmi nachádzame neviditeľné zákonitosti
myslením, rozmýšľaním prekonávame to, čo je jednotlivé, zmyslovo prístupné a pominuteľné
dostávame sa tak k podstate, ktorá je všeobecná, trvalá a ovláda všetko jednotlivé
keďže táto podstata je myšlienkou, Hegel z toho vyvodzuje, že myšlienka je objektívnou podstatou sveta - objektívny idealista

Filozofia prírody:
celý svetový proces je sabarozvíjaním sa svetového ducha
pri rozvíjaní ducha Hegel používa dialektickú metódu - jednota a splývanie protikladov
protirečenia pokladal za zdroj pohybu a života
dialektická metóda vyjadruje postup od tézy k antitéze a nakoniec sa protiklady spájajú v syntéze (triáda)
dôležitú úlohu zohráva rozum (ruší protiklady)
tento vývoj má tri štádiá:
1. Duch v stave bytia osobe:
týmto stavom sa zaoberá logika (toto je téza)
duch sa vyvíja v sebe samom
Hegel tu skúma bytie, abstraktné bytie, bytie mimo priestor a čas
aj tu využíva zákony dialektiky
bytie - ako najvšeobecnejší pojem
nič - abstraktné bytie neexistuje
stávanie sa (dianie) - spojenie bytia a nič - téza + antitéza - splývajú v syntéze

2. Duch v stave inobytia:
odcudzené bytie, svetový duch sa odcudzuje sám sebe (popiera sám seba)
sem sa zaraďuje prírodoveda
týmto stavom ducha sa zaoberá filozofia prírody
ide o antitézu, je to konkrétne bytie, nejde o abstraktné bytie, ale o bytie v reále, bytie v priestore a čase, odcudzené od bytia osebe
do tohto bytia patrí príroda, zvieratá
človek sem ešte nepatrí

3. Duch v stave bytia pre seba a osebe:
týmto stavom sa zaoberá filozofia ducha
je to syntéza - v nej sa rušia protiklady
duch sa dostáva do ducha v stave bytia pre seba a osebe a obsahuje čosi zo sveta teoretického a aj zmyslového
aj tu ešte rozlišuje tri štádiá:
a) subjektívny duch -duch si uvedomuje existenciu pre seba - deje sa to v človeku - život človeka, jedinca

b) objektívny duch -človek nežije sám pre seba, každý žije v rodine, štáte, spoločnosti, tvorí dejiny - každý človek teda vstupuje do vyššieho objektívneho poriadku - zákony, morálka
- Hegel je ovplyvnený antickým chápaním občianstva
- hovorí, že štát je viac ako jednotlivec

c) absolútny duch - predchádzajúce stavy ducha sa spájajú a až tu si konečne svetový duch uvedomuje poznanie seba samého a zisťuje, že celý vývojový proces je rozvojom jeho vlastného bytia, že najprv sám seba zrušil (negoval) v prírode, aby sa znovu objavil v dejinách
- aj v rámci absolútneho ducha existujú ešte tri stupne:
1. umenie - naviazané na zmyslovosť
2. náboženstvo - naviazané na zmyslovosť + názornosť, je predstupňom filozofic. chápania sveta
3. filozofia -pracuje s pojmami, aj z absolútnej idey boha treba urobiť pojem

nevracajte sa tam, odkiaľ ste prišli
„Nikdy sa nevrátite späť.“
filozofia dejín - dejiny nie sú ničím iným, len uvedomovaním si slobody
kto chce iného ponižovať, nie je slobodný
zárodok šovinizmu - sloboda pre všetkých sa uplatní v germánskom štáte

3 zákony:
1. Zákon jednoty a boja protikladov (zákon protirečenia)
2. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien ku kvalitatívnym
3. Zákon negácie

G. W. F. Hegel zomrel na choleru

Pozitivizmus:
pozitivizmus je považovaný za najvýznamnejší smer poklasického filozofického myslenia
„pozitívny“ - skutočné od neskutočného
pozitivizmus sa pridržiava skutočnosti, daných faktov, drží sa toho, čo možno definovať
čo je pozitívna skutočnosť? - „JAV“
„Vedieť, aby sme mohli predvídať.“
vedúce miesto v procese poznávania je prisúdené vedám
vedecké poznávanie je jediným adekvátnym poznávaním reality
byť pravdivý znamená byť vedecky zistený
vychádza z daností, faktov
odmietnutie metafyziky - odpor k filozofickej špekulácii
z ducha pozitivizmu sa rodí sociológia
zakladateľom je Auguste Comte

Auguste Comte:
žil v Paríži, študoval a neskôr tam aj vyučoval
diela: Kurz pozitívnej filozofie, Pojednanie o sociológii, Pozitivistický katechizmus
mal rozsiahle vedomosti z empirických vied
cieľom jeho úsilia bolo založiť naše poznanie na tom, čo je pozitívne dané
zakladateľ empirickej sociológie
Zákon troch štádií:
1. Teologické:
v teologickom štádiu je ľudský duch neuvedomelý a orientuje sa na náboženskú vieru v nadprirodzené sily

2. Metafyzické:
ľudský duch skúma aj to, čo je za hranicami jeho poznania
spochybňuje úlohu filozofie
filozofia nie je vedou - je len súborom metód

3. Pozitívne:
skúma to, čo je založené na faktoch

zovšeobecňuje poznatky jednotlivých vied a usporadúva ich do encyklopedického systému
veda poznáva preto, aby sme mohli predvídať, a predvídame preto, aby sme mohli správne konať

usiloval sa vytvoriť klasifikáciu základných vied
predpokladom všetkých vied je matematika
domnieva sa, že sociológia je pozitívna veda o spoločnosti
učenie o náboženstve -náboženstvo je podľa neho položené na nesprávnych základoch, vieru v boha nahrádza vierou v ľudstvo (pozitívne náboženstvo)

Arthur Schopenhauer:
narodil sa v rodine bankára
bol literárne nadaný a mal talent na jazyky
je považovaný za najvýznamnejšieho žiaka Kanta
jeho filozofia sa označuje ako voluntarizmus a iracionalizmus
diela: Svet ako vôľa a predstava
Parerga a pralipomeza
O vôli v prírode
Dva základné problémy etiky
O základe mravnosti
základná myšlienka: „Podstata sveta sa vymyká oblasti rozumovosti a chápania rozumom je iracionálna.“
tvrdí, že naše zmyslové poznanie priestoru a času poznáva svet javov
je to svet, ako predstava poznávajúceho subjektu
svet je vo svojej podstate vôľa
bytie je vôľa
vôľa je slepá, temná, bez cieľa a dôvodu
vôľa, ktorá smeruje do prázdna, nemá zmysel - pesimizmus
nezmyselnosť svojho bytia môžeme zmierniť súcitom s inými
z tejto situácie existuje východisko - samovražda
navrhuje poprieť individuálnu vôľu
dosiahneme to v nirváne, v hlbokom estetickom zážitku (hudba)

Sören Kierkegaard:
dánsky filozof, narodil sa v rodine obchodníka, študoval teológiu
diela: Buď - alebo
Pojem úzkosti
Štúdia na ceste životom
Smrteľná nemoc
Denník zvodcu
dve témy Kierkegaarda:
1.existenciálna analýza ľudského života
2.boh
jeho otec v mladosti preklial boha a trpela tým celá rodina
východiskom jeho filozofie je jednotlivec a jeho osobne prežívaná existencia
svoju existenciu najlepšie prežívame v situáciách ako strach a neistota
len pravda osebe je dôležitá a možná
teória troch štádií ľudského života:
1. Estetická:
najnižšia
charakteristika NUDA
človek žije iba navonok

2. Etická:
vyššia
vyslobodenie z bezradnosti, zúfalstva
odhaľovanie svojej slobody

3. Religózna:
najvyššia

paradox nás stavia pred voľbu - rozhodnutie buď - alebo (buď život podľa jedného alebo podľa druhého hodnotového systému)
úvahy o bohu - Kierkegaardova filozofia je plná boha
je presvedčený, že vzťah k bohu celkom napĺňa človeka
existujú iba dve možnosti, medzi ktorými je vždy možný výber buď - alebo
„Alebo poslušnosť bohu, alebo byť s ľuďmi proti bohu.“ (náboženský postoj)

Friedrich Nietzsche:
narodil sa v rodine protestantského pastora
študoval filológiu a teológiu
obdivuje nemeckého skladateľa Wagnera
takmer celý život mal sklon k depresiám, bol duševne chorý - nevyliečiteľne
diela: Mimo dobra a zla
Genealógia a morálka
Ľudské príliš ľudské
Zornička
Tak hovoril Zarathustra
tri obdobia Nietzscheho doby:
1.Schopenhauerovské obdobie - Zrodenie tragédie z ducha hudby
2.Pozitivistické obdobie - ostro metafyzické (Ľudské príliš ľudské - dielo v aforizoch)
3.Zarathustrovské obdobie - Tak hovoril Zarathustra, Súmrak modiel, Antikrist
najvášnivejšie vystúpil v oblasti kritiky náboženstva
hlása, že musíme prekonať kresťanstvo ako morálku otrokov, ako obhajobu slabých a urobili tak miesto nadčloveku
nadčlovek je silná, samostatná, vznešená individualita, ktorá sa pohybuje mimo dobra a zla v tradičnom zmysle
najvyššia hodnota je život, realizuje sa od vôle k životu až po vôľu k moci
človek je biologický mechanizmus
nadčlovek nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci
len nadčlovek dokáže prehodnotiť všetky hodnoty
situácia človeka v modernom svete je charakterizovaná výrokom:
„Boh je mŕtvy, boh ostáva mŕtvy! Aj my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?“ - cesta od človeka k nadčloveku

Pragmatizmus:
vstúpil do dejín filozofie v 70. rokoch 19. storočia v Spojených štátoch amerických
americká spoločnosť potrebovala na konci 19. storočia takú filozofiu, ktorá by zodpovedala jej mysleniu a spôsobu života, ktorá by vyjadrovala jej náboženské cítenie a ktorá by odrážala praktický životný charakter
takouto filozofiou sa stal pragmatizmus
súvisí so založením metafyzického klubu (1871)- filozofi pôsobiaci na harwardskej univerzite
zakladatelia: Charles Sanders Peirce, Wiliam James, Oliver Holmes, John Fiske, Ch. Wright
pragma = čin
jeho predstavitelia sa vedome odkláňali od tradičnej ontológie, teórie poznania, filozofickej antropológie
termín pragmatizmus prvýkrát použil Ch. S. Peirce
Kant - „pragmatisch“ - označil ním filozofickú metódu, ktorou možno zistiť význam ťažších slov a abstraktných pojmov
aby sme v našich úvahách dosiahli jasnosť, musíme zvážiť aké možné praktické dôsledky a účinky môže tento predmet obsahovať a aké vnemy máme od neho očakávať a ma aké reakcie sa máme pripraviť
konečný výsledok každého aktu myslenia je pokyn pre nejaké konanie
Peirceova hlavná zásada pragmatizmu: „Aby sme mohli nájsť zmysel nejakej predstavy, idey, je treba preskúmať dôsledky a výsledky, ku ktorým táto idea vedie - aký je jej praktický význa.“ - ostala americkou verejnosťou nepovšimnutá až do roku 1898
W. James vystúpil v roku 1898 s programovým vyhlásením ako zakladateľ tohto smeru
pragmatik v oblasti teórie práva je Oliver Vendel Holmes
pragmatik v oblasti teórie výchovy je John Dewey (čítaj ďuvi)

Existencializmus:
existenciálne filozofia nie je ucelenou jednotnou školou, ale je rozdielna v mnohých smeroch - predovšetkým otázkami, ktoré rieši a spôsobom, ktorým svoje názory vyjadruje
je diferencovaná spoločensky, národnostne a vzťahom k náboženstvu
existencialistická filozofia bola najmä rozvinutá vo Francúzku a v Nemecku
z filozofického hľadiska rozoznávame vo vnútri tohto smeru 2 hlavné orientácie
1. Zameraná ontologicky - snaží sa vytvoriť náuku o bytí, nadväzuje na učenie Huserla a učenie Heideggera
2. Sústreďuje sa na etické problémy - Jaspers, Marcel
z hľadiska spôsobu filozofického výrazu (vyjadrenia) môžeme EF vydeliť na:
1. Nemeckú EF -je abstraktná, špekulatívna - vyjadrená v odborných filozofických prácach
2. Francúzku EF - je vyjadrená formou románovej, esejistickej a dramatickej tvorby
z hľadiska spoločenského pokladáme EF za filozofiu, ktorá je svojou podstatou spojená s kapitalistickou štruktúrou spoločnosti
myšlienky o spoločenskej podstate vznikli už pred 2. svetovou vojnou (pozri S. Kierkegaarda)
Martin Heidegger sa otvorene hlásil k fašizmu - po porážke fašizmu sa musel preorientovať na iné názory (bolo potrebné zmeniť záujmy)
Jean-Paul Sartre a celá skupina francúzkych existencialistov okolo neho - je pre nich charakteristická hraničná situácia
Jasper: „V hraničnej situácii ostáva človek takým, aký v skutočnosti je.“

Náboženská filozofia:
novoscholastika, novotomizmus a personalizmus
novoscholastiku možno chápať ako reakciu na racionalizmus naturalizmus
súhrn duchovných smerov, ktoré vychádzali z obnovených stredovekých filozofických systémov, najmä tomizmu
renesancia scholastiky, ktorá trvala do roku 1879 - do vydania encykliky Aeterni patris
novoscholastika je predovšetkým doktrínovo-ideovám prejavom obrodenia spoločenskej a politickej činnosti cirkvi za pápeža Pia IX.
prúd, ktorý sa usiloval nájsť miesto v novej spoločenskej situácii

tomizmus možno charakterizovať ako návrat k najvýznamnejšiemu predstaviteľovi
novoscholastický tomizus obnovuje predovšetkým koncepciu filozofi Tomáša Akvinského ako vedenia o pravde, a to o pravde, ktorá je konečným základom každej inej pravdy, pretože predmetom toho vedenia sú prvé princípy bytia všetkého súcna
filozofia v tomistickom chápaní je vedením o bytí
konečným cieľom nie je poznanie vecí, ale poznanie boha ako tvorivej príčiny a konečného cieľa všetkých vecí
bytie je pre tomistov absolútne prvým pojmom, ktorý nepredpokladá nijaký iný pojem mimo seba
často býva chápané ako absolútne prvá determinanta každej determinácie
predmetom tomistickej filozofie prírody je bytie z hľadiska zmeny, v podobe kvantitatívne a kvalitatívne osobitných substancií
prírodu chápu ako substančný princíp, usmerňujúci formovanie vecí, ktoré disponujú vlastným vnútorným pohybom (živé organizmy) alebo sú uspôsobené tak, že ich pohyb závisí od nejakého činiteľa, pôsobiaceho na ne zvonka (neživá príroda)
človeka chápe ako bytosť, ktorej podstata sa sústreďuje vo forme nazývanej dušou
duša - forma obsahuje všetky nižšie formy (vegetatívne i živočíšne) a je samostatnou duchovnou substanciou
usiluje sa nadviazať a udržať úzke spojenie so súčasnými vedami a súčasnou filozofiou
predstavitelia: J. Maritaine, E. Gilson, M. Chenu, I. M. Bocheňski

novotomistický personalizmus bol ovplyvnený učením Tomáša Akvínskeho
za tvorcu personalizmu býva považovaný G. H. Howison
personalizmus sa stavia proti deduktívnemu apriorizmu a proti empirizmu - za východisko pokladá konanie
konanie znamená vstup a aktívne zapojenie sa do procesu udalostí
spôsob nadviazania kontaktu človeka so skutočnosťou
hlavnou úlohou človeka nie je ovládať prírodné sily, ale dokonalý osobný život, prehĺbenie osobnej zodpovednosti za svoje vykúpenie a navrátenie duchovných hodnôt tam, kde boli zničené