referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Základy filozofie
Dátum pridania: 05.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gorgona
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 16 455
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 49.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 82m 30s
Pomalé čítanie: 123m 45s
 
VZNIK A PODSTATA FILOZOFIE
Čo je filozofia:
 spôsob formulácie otázok, tesne súvisiacich s človekom, so skutočnosťou, so spoločenskými a prírodnými javmi, ktoré nás obklopujú
 filozofia prekonala dlhý, minimálne 25 storočí trvajúci vývoj a v rôznych obdobiach bola rôzne ponímaná a vymedzovaná
 prešla rozmanitými podobami pri riešení filozofických otázok
 menilo sa chápanie predmetu filozofie, jej vzťah k ostatným oblastiam ľudského poznania, menilo sa jej miesto v živote spoločnosti
 filozofia začína filozofovaním

Podstata filozofie:
 filozofia = slovo gréckeho pôvodu (láska k múdrosti)
 filozofia vznikla ako prechod od mýtu k logu, od predstáv k pojmom
 fileo = láska
 sofia = múdrosť
 filozof = milovník múdrosti
 Pytagoras: „Vlastniť múdrosť - to je vec bohov, kým ľudia sú schopní iba usilovať sa o múdrosť, milovať ju, nemajú nijakú šancu dosiahnuť úplnú, uzavretú múdrosť.“

Vznik filozofie:
 vznik filozofie je dlhodobý vývojový proces
 za predchodcu filozofie je považovaná mytológia
 mýty uchovávajú najstaršie skúsenosti a zážitky ľudstva, pôvodné tradície dávnej histórie, obyčaje a mravy v svojráznej podobe
 filozofické myslenie sa začína prirodzeným a rozumovým vysvetľovaním celej skutočnosti, ktorá človeka obklopuje
 filozofia a veda mohli vzniknúť len v takom prostredí, ktoré umožňovalo viesť spor o tom, čo je pravda

Proces diferenciácie vied:
 veda je forma spoločenského vedomia, pre ktoré je charakteristické, že má svoj predmet, metódy skúmania a systém poznatkov
 vo vede existujú 2 procesy: 1. Proces diferenciácie vied, 2. Proces integrácie vied
 ako prvé sa od filozofie oddelili elementárne základné vedy - geometria a matematika
 na tento proces postupne nadväzujú konkrétne prírodovedné disciplíny empirického zamerania - napr. staroveká zoológia a botanika, staroveká astronómia
 od filozofie sa začína oddeľovať aj fyzika, chémia, biológia atď.
 po prírodných vedách sa od filozofie oddelili spoločenské vedy (história)
 nakoniec sa od filozofie oddeľujú vedy zaoberajúce sa ľudskou psychikou, vedomím, myslením - psychológia, logika a i.
 na druhej strane, súčasne s týmto procesom diferenciácie medzi filozofiou a odbornou vedou, deje sa aj opačný proces vzájomného prenikania filozofie a odbornej vedy

Vymedzenie predmetu filozofie:
 jedna veda sa od druhej líši tým, že má svoj špecifický predmet záujmov a svoju vlastnú metódu skúmania
 filozofia sa zaoberá svojim predmetom skúmania v jeho celistvosti
 skúma samotnú skutočnosť v jej celku z hľadiska, ktoré môžeme považovať za univerzálne
 problém bytia, poznanie
 pralátka
 človek - skúmanie človeka z najširšieho, najvšestrannejšieho hľadiska, ktoré vypovedá o človeku vôbec
 svet - je svet poznateľný? - pohľad na svet, filozofia skúma, čo je pre svet charakteristické ako celok
 ak sa fyzika pýta, z čoho sa skladá hmota, filozofia sa pýta čo je hmota
 ak fyzika skúma zákonitosti určitých špecifických hmotných procesov, filozofia sa pýta na samotný zmysel týchto procesov
 ak sa fyzik bude pýtať, z čoho pozostávajú atómy, alebo čo vysvetľuje gravitáciu, filozof sa opýta, ako môžeme vedieť, že niečo existuje mimo našej mysle (nášho vedomia)
 matematik môže skúmať vzťah medzi číslicami, filozof sa opýta, čo je číslo
 historik sa môže opýtať, čo sa kedy v minulosti odohralo, filozof sa opýta, čo je to čas

Filozofia - Veda - Umenie
Klasifikácia špeciálnych vied:

1.Reálne vedy- prírodné (napr. fyzika, chémia, biológia a pod.)
- spoločenské vedy (historické, jazykové, vedy o umení, ekonomické vedy, sociálne vedy a pod.)

 reálne vedy na rozdiel od formálnych a hlavne od filozofie skúmajú svoje čiastkové oblasti tak, že dávajú ich popis a výklad
 reálne vedy sú vždy empirické (skúsenostné) - ich popis a výklad je overiteľný v čiastkovej oblasti skúsenostného sveta
 reálne vedy sú tematicky redukované - predmet je obmedzený len na určitý aspekt (iné hľadiska ostávajú nepovšimnuté)
 reálne vedy sú vždy metodicky abstraktné - svoju tému postihujú tak, ako to pripúšťajú nimi používané metódy

2.Formálne vedy - formálna logika, všeobecná teória systémov, matematika a pod.)

 formálne vedy skúmajú iba čistú formu, štruktúru súvisov a realizujú sa vždy len v určitej metodickej abstrakcii
 sú neempirické a aprioristické
 ich neempirickosť a apriórnosť spočíva v tom, že keď v nich tvoríme nejaké teórie, neodvolávame sa na tvrdenia o faktoch ako na východiskové tvrdenia
 východiskovými tézami sú tu všeobecné súdy, ktoré sa prijímajú nezávisle na bezprostrednej skúsenosti bádateľa
 tieto súdy sú bez dôkazu prijímané ako východiskové tvrdenia - axiómy

 rozdiel medzi filozofiou a vedou je taký, ako medzi všeobecným a konkrétnym, kde všeobecné predstavuje filozofia a konkrétne jednotlivé vedy

V súvislosti hľadania väzieb medzi filozofickými poznatkami a poznatkami vedných disciplín filozofiu rozdeľujeme na:
1.Elementárna filozofia:
 základná, všeobecná filozofia
 prechádza každú vedeckú disciplínu
 zachováva si svoje samostatné postavenie - nepodmienené vedou
 veda poskytuje filozofii rozmanité poznatky metodologickej a obsahovej povahy, o ktorých filozofia uvažuje do dôsledkov, a ktoré potom začleňuje do širšieho rámca vedenia

2. Filozofia ako metaveda:
 disponuje svojimi jedinečnými metódami a postupmi

Formálne hľadisko:
 vzťah medzi vedou a filozofiou má charakter asymetrického (nesúmerného) čiastočného vzájomného prenikania, alebo charakter obsiahnutej obrátenej pozornosti (recipročnej implikácie)
 zahrnutie vedy vo filozofii a filozofie vo vede sa líšia mierou zahrnutia i jeho rôznou povahou
 každá forma vedeckého myslenia obsahuje určité hľadisko, zorný uhol filozofického myslenia

Obsahové hľadisko:
filozofia poskytuje vede istotu v oprávnenosti jej vnútorného rozvoja a cieľov
filozofia vstupuje do situácie spytovania vedných disciplín a hľadá pre ne základné, podstatné odpovede
veda potrebuje nevyhnutne filozofiu, aby mohla dať odpovede na otázku svojich teórií
filozofia tvorí akési pozadie matateoretickej odpovedi vedy na otázku oprávnenosti svojich teórií

Rozluka filozofie a vedy:
viedla by filozofiu k úpadku a veda by nutne po nejakej dobe podľahla stagnácii a zmechanizovaniu
úlohou filozofie voči vede je, aby uvažovania o všetkých väzbách myslenia vyhľadávala pre ľudskú myšlienku nové stupne slobody
filozofia má svoj jazyk, ktorý je zásadnou súčasťou filozofickej skúsenosti
filozofia na rozdiel od reálnych vied nevymedzuje svoje hranice a neurčuje svoj cieľ vonkajšími objektmi
jej funkcia a hodnota sa kryjú s tým dejom, ktorý ju samotnú vymedzuje
základný princíp filozofie je pochybovať o akomkoľvek postuláte a podmienenom cieli

Metódy filozofie:
Metóda:
plánovitý postup na dosiahnutie cieľa, predovšetkým vo vede
vedecká metóda je pojem, ktorý označuje súhrn postupov na základe ktorých je veda vybudovaná
akýkoľvek spôsob skúmania, ktorým je dosiahnuté vedecké systematické poznanie, je nazývaný vedeckou metódou
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.