STAROVEK -3000 – 476 .
-Vznikali prvé štáty starorientálne (Mezopotámia, Egypt – prvý krát divadlo, Čina (čínsky múr), India – prvýkrát kanalizácia a ulice)
-Potom vznikali antické – Grécko a Rím.
-Gréci boli oveľa vyspelejší ako rimania. Vyspelá kultúra, politicé zriadenie (demokracia). V umení bola ich tvorba zameraná na pozemský život aj napriek tomu ucitevali 1 000 005 bohov, neskôr z tejto antiky čerpala renesancia (krásne telo, ideálny duch). Základný stavbený materiál kameň, mramor. Povestné bolo aj grécke sochárstvo – sochár Mirón – Diskobolos. Výjavy zo všelijakých športov a bohov, atropocentrizmus – v strede človek.
-Maliarstvo – Nástenná mozaiková maľba – súčasť architektúry, nepoznali perspektívu
-Rím – umenie sa formovalo pod vplyvom Etruského a Gréckeho umenia. Umenie chápali ako doplnok života a prostriedok na oslavu moci Ríma. Architektúra – pod vplyvom Etruskov. Vznikali cesty, mosty kanalizácie. Sĺp ako dekorácia. -Panteón – stavby : chrám Bohov. najgeniálnejšia stavba s dokonalou kupolou. Koloseum. Stavali baziliky, Kúpeľe, výťazné stavby a oblúky. -STREDOVEK 5. - 15. stor
-Kresťanské umenie – krajiny boli utlačované Rímom a ľudia boli utlačovaní. Ľudia sa obracajú ku kresťanstvu, lebo v ňom nachádzajú vieru v lepší posmrtný život. O ich živote vypovedá umenie. Cez umenie láska k bohu. Maliarstvo svätci, architektúra, jednoduché kostoly, Potláčajú krásu ľudského tela. Biblické námety v mailarstve a sochárstve. Začína sa stavať chrám sv. Petra v Ríme. -Byzantské umenie – architektúra – chrám Svätej múdrosti. Sochárstvo – obmedzené na tvorbu reliéfov do kameňa. Maliarstvo – mozaika na zlatom pozadí, využívanie zlatej farby.
-Islamské umenie – opak Kresťanského umenia. Honosné stavby, Komfort. -Románsky sloh – od roku 1000 stavby – hrubé stavby z kameňa , skoro ako pevnosť, Charakteristické sú poloblúkové okná. -Gotika – Ide to do výšky, všetko smeruje na hor, odľahčené murivo, okná majú špicatý tvar, krížová klenba. Reprezentácia cirkvy. Dóm sv. Martina
NOVOVEK
RENESANCIA viď. Renesancia
-Nová orientácia na človeka, návrat k antike. -Oproti gotike je to pohodlie, nestrnulosť, je to orientované na potreby človeka, V stredoveku to bolo na nadpozemský život, ľudia sa báli boha,
-Boh stvoril človeka, preto je človek výnimočný a dôležitý, kladie sa dôraz na individualitu. A oveľa viac sa venuje prírode.
-Architektúra : stavali sa svätské stavby, chrámy. Renesančný sloh je klasický čistý. Hladajú sa ideálne proporcie. Arkády
Barok – umenie protireformácie, umenie v službách katolíckej cirkvi na boj proti reformácii cirkvy. 16, 18, storočie.
Hlavné znaky : pompéznosť, iluzionizmus, protirečivosť, patetickosť (preháňanie), preumelkovanosť, dekoratívnosť, tučné postavy (blahobyt), silné svetelné kontrsaty, v architektúre Cčka eSíčka, rastlinné motívy, syntéza všetkých druhov umenia.
Klasicizmus – opäť návrat k antike a renesancii. Klasický – čistý, dokonalý. Návrat k pozemskému životu. Bolo založených veľa vysokých škôl. Výťazný obúk v Ríme, Panteón v Ríme, obytné štvrťe Londýn, , divadlá múzeá, prieplavy, mosty. Zlatý rez. Francisco Goja. Primaciálny palác. Významní predstavitelia osvietenstva, ich filozofické názory
-Vzbura proti autoritám – kritizujú šlachtu, panovníka, cirkev.
-Sloboda, rovnosť, bratstvo
-Ako 1. sa snažili peklenúť bariéru medzi racionalistami a empirikmi. Rešpektujú empirikov ale do popredia ide morálka a náboženstvo
-Vzdelanie musí byť pre široké masy ľudí – osvietený – vzdelaný
-Kultúrny optimizmus – skvalitnenie života
-Návrat k prírode – Rosseau : Príroda = dobro
-Ľudské práva – vyzdvihovanie individuaity
-Encyklopédia – šírila vzdelanie medzi masy ľudí
-Vek náboženstva a filozofie ustúpi storočiu vedy
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Odlišnosť starovekej a stredovekej estetiky oproti estetike novoveku
Dátum pridania: | 14.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | schooolmen | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 291 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 11m 30s |
Pomalé čítanie: | 17m 15s |
Zdroje: učebnica filozofie 1989