Arthur Schopenhauer, jeho filozofia a názory na umenie
-Tvorí takú filozofiu akou je on sám
-Prehnane drzý, sebavedomý, arogantný, úhlavný nepriateľ s Hegelom
-Chcel veľmi aby ho obdivovali, ale stal sa slávnym až po smrti
-Existencialisti čerpajú z jeho filozofie
-SVET AKO VôĽA A PREDSTAVA – dielo ktoré neskončilo v zbere,jeho hlavné dielo, čerpá z Kantovho dualizmu
-Toto dielo vyjadruje iba jednu myšlienku. Nato aby ju však povedal, potreboval knihu. Tá myšlienka sa týka toho, čo ľudia doposiaľ márne hľadali pod slovom filozofia. Podľa toho z akej strany sa na túto myšlienku pozeráme je to buď metafyzika, etika, alebo estetika
-SVET AKO PREDSTAVA : Je to to isté ako Kantovo učenie, podľa ktorého sú všetky veci dané ako iba ako javy.
Veľmi tesne tu nadväzuje na Kanta a používa Kantovu filozofiu na vstup do jeho filozofie. -SVET AKO VôĽA – Z vonku sa podstate vecí priblížiť nemôžme. Keď akokoľvek skúmame, vždy máme iba obrazy a mená. Naše rozhodnutia obvykle nebývajú zreťazením jasných myšlienok ale z temnej hlbiny. Vôľa určuje charakter, vôla jediná nikdy neochabne. V ríši života je najsilnejším prejavom vôle vôľa rozmnožovať sa. Rozum je iba nástrojom nerozumnej vôle
ŽIVOT AKO UTRPENIE
-Vôľa je nekonečná, naplnenie obmedzené. Zetaný podmi a túžbami nikdy nenájdeme šťastie a kľud. Z každej uspokojivej žiadosti ihneď rastie nová. Bolesť je vlastnou realitou života. Čo máme, to si nedokážeme vážiť, až keď to stratíme, uvedomíme si toho hodnotu. Zápas, vojna a desivé ničenie pohlcovať a byť pohlcovaný, to je život.
ESTETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – Človek sa môže stať čistým poznávajúcim subjektom oslobodeným od vôle. Poznanie, v ktorom je to umožnené je umenie, dielo génia. Umenie je pozorovanie vecí nezávisle na vôli. Je to útek z reality. Hudba je nabezprostrednejším obrazom vôle a vnútra samého. -ETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – únik z pozemského vedenia, stav nirvány. Friedrich Nitzsche ako filozof a teoretik úlohy umenia v dejinách kultúry
-Veľa cestoval po vysokých horách - ALPY a tam bol sám so svojimi myšlienkami
-Život a filozofiu reprezentuje ako tragédiu ľudského ducha
-Bolo mu odporné všetko čo bolo ženské, mal veľa priateliek ale nakoniec ostal sám.
-Všetky jeho diela majú vysokú umeleckú hodnotu.
-Jeho dielo ZARÁTURŠTA – bol to občan ktorý v mladosti vystúpil na horu a tam žil 30 rokov. Potom sa vrátil medzi roľníkov a vytvoril nové náboženstvo
-Kniha spočíva v tom, že Z. prichádza medzi ľudí a oznamuje im že ich čaká šťastný život. Že príde ďelší stupeň vývinu človeka – nadčlovek. Chápe ho ako bilogicky nového človeka ktorý bude mravný, učený a krásny. -Je to dielo, ktoré obsahuje filozofickú myšlienku v básnickom štýle. Chcel ukázať že človek nie je posledným článkom vo vývoji živočíšstva. Človek by sa mal snažiť žiť šťastne, mal by byť sám sebou a mala by byť odstránená davová psychóza. Je to POETICKÁ BÁSEŇ O FILOZOFICKÝCH MYŠLIENKACH. Chcel písať tak ako myslí, je to jeden z najúprimnejších filozofov
VEČNÝ NÁVRAT – dielo ktoré prišlo až po jeho smrti. Tvrdí, že všetko čo existuje (človek) sa v dejinách opakuje, čo prichádza do rozporu s nadčlovekom, ktorý sa stále vyvíja.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Odlišnosť starovekej a stredovekej estetiky oproti estetike novoveku
Dátum pridania: | 14.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | schooolmen | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 291 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 11m 30s |
Pomalé čítanie: | 17m 15s |
Zdroje: učebnica filozofie 1989