Odlišnosť starovekej a stredovekej estetiky oproti estetike novoveku

STAROVEK -3000 – 476 .

-Vznikali prvé štáty starorientálne (Mezopotámia, Egypt – prvý krát divadlo, Čina (čínsky múr), India – prvýkrát kanalizácia a ulice)
-Potom vznikali antické – Grécko a Rím.
-Gréci boli oveľa vyspelejší ako rimania. Vyspelá kultúra, politicé zriadenie (demokracia). V umení bola ich tvorba zameraná na pozemský život aj napriek tomu ucitevali 1 000 005 bohov, neskôr z tejto antiky čerpala renesancia (krásne telo, ideálny duch). Základný stavbený materiál kameň, mramor. Povestné bolo aj grécke sochárstvo – sochár Mirón – Diskobolos. Výjavy zo všelijakých športov a bohov, atropocentrizmus – v strede človek.
-Maliarstvo – Nástenná mozaiková maľba – súčasť architektúry, nepoznali perspektívu
-Rím – umenie sa formovalo pod vplyvom Etruského a Gréckeho umenia. Umenie chápali ako doplnok života a prostriedok na oslavu moci Ríma. Architektúra – pod vplyvom Etruskov. Vznikali cesty, mosty kanalizácie. Sĺp ako dekorácia. -Panteón – stavby : chrám Bohov. najgeniálnejšia stavba s dokonalou kupolou. Koloseum. Stavali baziliky, Kúpeľe, výťazné stavby a oblúky. -STREDOVEK 5. - 15. stor
-Kresťanské umenie – krajiny boli utlačované Rímom a ľudia boli utlačovaní. Ľudia sa obracajú ku kresťanstvu, lebo v ňom nachádzajú vieru v lepší posmrtný život. O ich živote vypovedá umenie. Cez umenie láska k bohu. Maliarstvo svätci, architektúra, jednoduché kostoly, Potláčajú krásu ľudského tela. Biblické námety v mailarstve a sochárstve. Začína sa stavať chrám sv. Petra v Ríme. -Byzantské umenie – architektúra – chrám Svätej múdrosti. Sochárstvo – obmedzené na tvorbu reliéfov do kameňa. Maliarstvo – mozaika na zlatom pozadí, využívanie zlatej farby.
-Islamské umenie – opak Kresťanského umenia. Honosné stavby, Komfort. -Románsky sloh – od roku 1000 stavby – hrubé stavby z kameňa , skoro ako pevnosť, Charakteristické sú poloblúkové okná. -Gotika – Ide to do výšky, všetko smeruje na hor, odľahčené murivo, okná majú špicatý tvar, krížová klenba. Reprezentácia cirkvy. Dóm sv. Martina

NOVOVEK

RENESANCIA viď. Renesancia

-Nová orientácia na človeka, návrat k antike. -Oproti gotike je to pohodlie, nestrnulosť, je to orientované na potreby človeka, V stredoveku to bolo na nadpozemský život, ľudia sa báli boha,
-Boh stvoril človeka, preto je človek výnimočný a dôležitý, kladie sa dôraz na individualitu. A oveľa viac sa venuje prírode.
-Architektúra : stavali sa svätské stavby, chrámy. Renesančný sloh je klasický čistý. Hladajú sa ideálne proporcie. Arkády

Barok – umenie protireformácie, umenie v službách katolíckej cirkvi na boj proti reformácii cirkvy. 16, 18, storočie.

Hlavné znaky : pompéznosť, iluzionizmus, protirečivosť, patetickosť (preháňanie), preumelkovanosť, dekoratívnosť, tučné postavy (blahobyt), silné svetelné kontrsaty, v architektúre Cčka eSíčka, rastlinné motívy, syntéza všetkých druhov umenia.

Klasicizmus – opäť návrat k antike a renesancii. Klasický – čistý, dokonalý. Návrat k pozemskému životu. Bolo založených veľa vysokých škôl. Výťazný obúk v Ríme, Panteón v Ríme, obytné štvrťe Londýn, , divadlá múzeá, prieplavy, mosty. Zlatý rez. Francisco Goja. Primaciálny palác. Významní predstavitelia osvietenstva, ich filozofické názory

-Vzbura proti autoritám – kritizujú šlachtu, panovníka, cirkev.
-Sloboda, rovnosť, bratstvo
-Ako 1. sa snažili peklenúť bariéru medzi racionalistami a empirikmi. Rešpektujú empirikov ale do popredia ide morálka a náboženstvo
-Vzdelanie musí byť pre široké masy ľudí – osvietený – vzdelaný
-Kultúrny optimizmus – skvalitnenie života
-Návrat k prírode – Rosseau : Príroda = dobro
-Ľudské práva – vyzdvihovanie individuaity
-Encyklopédia – šírila vzdelanie medzi masy ľudí
-Vek náboženstva a filozofie ustúpi storočiu vedyVOLTAIRE

-Nekorunovaný kráľ Francúzka, vynikajúci spoločník
-Sloboda je základným znakom všetkých národov. Je to zákon prírody.
-Peniaze sa musia hýbať. Kto si ich necháva doma je zlý občan a zlý hospodár. Keď peniaze doma nedržíme, sme užitoční pre seba aj pre vlasť
-Človek je nútený klamať ako diabol
-Mojím povolaním je hovoriť čo si myslím
-Šťastie je sen, iba bolesť je reálna
-Filozofia má zmysel iba vtedy ak má človek odvahu
-Ostro kritizuje fr. Spoločnosť
-Nebol skromný, považoval sa za úspešného, neomylného, vždy sa snažil využiť všetko, čo mu život ponúkal
-Napriek svojmu egoizmu bojuje celý život za slobodu jednotlivca
-Bojuje za štát v ktorom vládne liberalizmus (demokracia)ˇ

MONTESQUIEV

-Tiež zakladateľ osvietenstva
-Zameriaval sa na sociálnu stránku filozofie
-O DUCHU ZÁKONOV – o tom ako by mali vyzerať zákony, ich schvalovanie a navrhovanie
-3 základné typy ústav : 1. despotická (najhoršia), 2. republikánsky typ, 3. monarchistický typ. Najoptimálnejšie štátne zriadenie je podľa neho umiernená konštitučná monarchia. Prísne musí byť panovník oddelený od zákonodárskej moci.

Dosiahne sa že aj panovník podlieha právnym normám

ROUSSEAU

-Osvietenec, sociológ a politický mysliteľ, pedagogický teoretik
-Jeden z najegocentrických filozofov
-Bol inšpiráciou pre Tolstoja a Nietzeho
-Spolupodielal sa na encyklopédii
-Ostro vystupuje proti ateizmu a materializmu
-Ak nie som lepší ako iní, tak som aspoň iný
-Exhibicionista – sexuálny život, dlho hľadal spoločníčku
-Stráca sa individualita a jedinečnosť človeka
-So vznikom štátu sa stráca sloboda, ktorá je základom ľudskej dôstojnosti
-Egoizmus je pôvodcom všetkého zla
-Ten kto prišiel prvý a ohradil si svoje územie je egoista a je pôvodcom všetkého zla
-Len city a pocity sú pravdivé

Hegel – univerzalistická teória panlogizmu. Estetika ako súčasť jeho filozofického systému

-Jeho filozofia je kvázi PANLOGIMUS, teda „všetko je logické“.

Univerzalistická preto, lebo sa zaoberá všetkými disciplínami : ontológia (bytie), gnozeológia (o poznaní), antropológia (o človeku), dejiny filozofie, filozofia dejín, logika (náuka o správnom myslení), filozofiou náboženstva a problematikou umenia (estetikou)
-PANLOGIZMUS – Celý náš svet je logicky usporiadaný, jednotlivé časti na seba nadväzujú, súvislosť medzi človekom , dejinami a jeho výtvormi. SVET NIE JE CHAOS
-Jeho práca FENOMENOLÓGIA DUCHA – zaoberá sa človekom, jeho myslením a nadväznosťou ľudského myslenia na ľudské dejiny. S rozvojom histórie sa rozvíja aj ľudské myslenie. -Celý svet je SYSTÉM. Výsledkom systému je život. Systém je štrukturovaná sústava častí, tie sa navzájom ovplyvňujú a pritom sa riadia určitými pravidlami. -Realita okolo nás musí mať podobný charakter ako naše myslenie. Skutočnosť má duchovný charakter, lebo aj naše myslenie má duchovný charakter.
-Podľa Hegela existuje ABSOLUTNO – niečo ideálne (čistá logika). Absolútno sa stále mení. Keď sa mení v prírode, je to filozofia prírody. Keď sa mení v človeku, je to filozofia Ducha
-Všetko aj tak stále so sebou súvisí

DIALEKTIKA má 3 stupňe : téza (duch ešte spí, každý mozog funguje izolovane), antitéza (človek si uvedomuje že neexistuje preto, aby bol sám, objektívny rozum – viac pokope), syntéza (sebapochopenie, svetový duch spoznáva sám seba na vyššej úrovni. Deje sa v 3 oblastiach : umenie, náboženstvo, filozofia)
-Zo všetkého robí triády
-ABSOLUTNO SA MENÍ NA PRÍRODU ALEBO FILOZOFIU DUCHA (podstata jeho filozofie)
-FILOZOFIA DUCHA sa mení na Subjektívny duch (človek), Objektívny duch (spoločnosť, právo, morálka a správnosť) a Absolútny duch (výsledky duchovnej činnosti človeka – umenie, filozofia, náboženstvo)
-DIALEKTIKA PRÁCE je proces, kedy človek svojou činnosťou vytvára sám seba. Človek sa v práci spredmetňuje.
-DIALEKTIKA je každé myslenie, ktoré rešpektuje a uznáva dynamizmus, zachytáva zmeny v čase a zmeny v priestorových súvislostiach.
-Dialektika je chápaná ako všeobecná, ktorá je obsiahnutá vo všetkom.Arthur Schopenhauer, jeho filozofia a názory na umenie

-Tvorí takú filozofiu akou je on sám
-Prehnane drzý, sebavedomý, arogantný, úhlavný nepriateľ s Hegelom
-Chcel veľmi aby ho obdivovali, ale stal sa slávnym až po smrti
-Existencialisti čerpajú z jeho filozofie
-SVET AKO VôĽA A PREDSTAVA – dielo ktoré neskončilo v zbere,jeho hlavné dielo, čerpá z Kantovho dualizmu
-Toto dielo vyjadruje iba jednu myšlienku. Nato aby ju však povedal, potreboval knihu. Tá myšlienka sa týka toho, čo ľudia doposiaľ márne hľadali pod slovom filozofia. Podľa toho z akej strany sa na túto myšlienku pozeráme je to buď metafyzika, etika, alebo estetika
-SVET AKO PREDSTAVA : Je to to isté ako Kantovo učenie, podľa ktorého sú všetky veci dané ako iba ako javy.

Veľmi tesne tu nadväzuje na Kanta a používa Kantovu filozofiu na vstup do jeho filozofie. -SVET AKO VôĽA – Z vonku sa podstate vecí priblížiť nemôžme. Keď akokoľvek skúmame, vždy máme iba obrazy a mená. Naše rozhodnutia obvykle nebývajú zreťazením jasných myšlienok ale z temnej hlbiny. Vôľa určuje charakter, vôla jediná nikdy neochabne. V ríši života je najsilnejším prejavom vôle vôľa rozmnožovať sa. Rozum je iba nástrojom nerozumnej vôle

ŽIVOT AKO UTRPENIE

-Vôľa je nekonečná, naplnenie obmedzené. Zetaný podmi a túžbami nikdy nenájdeme šťastie a kľud. Z každej uspokojivej žiadosti ihneď rastie nová. Bolesť je vlastnou realitou života. Čo máme, to si nedokážeme vážiť, až keď to stratíme, uvedomíme si toho hodnotu. Zápas, vojna a desivé ničenie pohlcovať a byť pohlcovaný, to je život.

ESTETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – Človek sa môže stať čistým poznávajúcim subjektom oslobodeným od vôle. Poznanie, v ktorom je to umožnené je umenie, dielo génia. Umenie je pozorovanie vecí nezávisle na vôli. Je to útek z reality. Hudba je nabezprostrednejším obrazom vôle a vnútra samého. -ETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – únik z pozemského vedenia, stav nirvány. Friedrich Nitzsche ako filozof a teoretik úlohy umenia v dejinách kultúry

-Veľa cestoval po vysokých horách - ALPY a tam bol sám so svojimi myšlienkami
-Život a filozofiu reprezentuje ako tragédiu ľudského ducha
-Bolo mu odporné všetko čo bolo ženské, mal veľa priateliek ale nakoniec ostal sám.
-Všetky jeho diela majú vysokú umeleckú hodnotu.
-Jeho dielo ZARÁTURŠTA – bol to občan ktorý v mladosti vystúpil na horu a tam žil 30 rokov. Potom sa vrátil medzi roľníkov a vytvoril nové náboženstvo
-Kniha spočíva v tom, že Z. prichádza medzi ľudí a oznamuje im že ich čaká šťastný život. Že príde ďelší stupeň vývinu človeka – nadčlovek. Chápe ho ako bilogicky nového človeka ktorý bude mravný, učený a krásny. -Je to dielo, ktoré obsahuje filozofickú myšlienku v básnickom štýle. Chcel ukázať že človek nie je posledným článkom vo vývoji živočíšstva. Človek by sa mal snažiť žiť šťastne, mal by byť sám sebou a mala by byť odstránená davová psychóza. Je to POETICKÁ BÁSEŇ O FILOZOFICKÝCH MYŠLIENKACH. Chcel písať tak ako myslí, je to jeden z najúprimnejších filozofov

VEČNÝ NÁVRAT – dielo ktoré prišlo až po jeho smrti. Tvrdí, že všetko čo existuje (človek) sa v dejinách opakuje, čo prichádza do rozporu s nadčlovekom, ktorý sa stále vyvíja.Existencializmus a jeho vzťah k umeniu

-NIE EXISTENCIONALIZMUS !!!! ALE EXISTENCIALIZMUS (existencia - lizmus)

-Objavuje sa po 2. svetovej vojne a má veľa predstaviteľov. -Celá filozofia speje k pesimizmu, chceli otriasť ľudmi a donútiť ich správať sa zodpovedne. Chceli ich zbaviť zbytočných ilúzií.
-Kresťanský existencialisti: Berďajev, Šestov, Jaspers, Marcel, Bubner
-Svätý existencialisti: Heideger, Sartre, Camus, Benauvoir
-Za zakladateľa sa ale považuje KIERKEGAARD
-Oženil sa ale nedokázal žiť v manželstve, lebo sa nedokázal otvoriť a tak sa rozišiel
-Napísal : Buď alebo, Strach a triaška, Pojem úzkosti
-Zásadný odporca racionalizmu, stavia sa proti Hegelovi
-Odmieta vedu, ktorá chce vysvetliť okolitú prírodu a svet, ale poskytuje aby človek pochopil sám seba.
-Má čitateľa vyprovokovať aby sa zaoberal sám sebou.
-Vytvára vo filozofii prvý krát objektívnu filozofickú reflexiu a subjektívnu filozofickú reflexiu
-Objektívna sa zaoberá všetkým čo je okolo neho, človekom ako takým. Svet, príroda, človek, dejiny
-Subjektívna je reflexia vlastného ja teda skúma saám seba, svoj vlastný mušlienkový duchovný život
-V každom je jedinečná osobná individualita
-Existencia je osobné vnútro človeka
-Re každého je existencia niečo iné
-U všetkých je antropocentrizmus
-Existencialisti odmietajú dvojicu kategórií SUBJEKT A OBJEKT
-Chcú aby si človek uvedomil že je hercom. Odmietajú bytie

HEIDEGER – Mimo človeka nemožno žiadne bytie pochopiť. Človek nemôže pochopiť bytie, ktoré je mimo neho. Existencia je neopakovateľné subjektívne prežívanie života.

SARTRE – hlavý predstavitel francúzkeho E. Existencia je individuálne bytie, ktoré nemôžeme pochopiť iba sebapozorovaním. Je to smrteľné bytie. Formuluje rovnaké podmienky ľudskej existencie : 1. E existuje vždy vo svete 2. E existuje v tomto svete ako činný subjekt 3. E žije s inými ľudmi, 4. každá E je smrteľná. V kritických okamihoch sa ukazuje to čo v človeku naozaj je. Bol to filozofujúci umelec

CAMUS – nobelová cena za litertúru. Tak ako Sartre písal aj divadelné hry a romány. Vidí človeka v absurdnom svete,.

Zdroje:

učebnica filozofie 1989 -