Filozofia - grécka filozofia, stredovek

Ranná grécka filozofia


·Milétska škola : Táles, Anaximénes, Anaximandros – monisti, evolucionisti;

cyklus - hľadali počiatok sveta, prapôvod = apeirón/arche
-čas je vymedzený tým, jako sa k sebe veci vzájomne správajú
-ríša smrti, vznikli sme z ničoho

-Táles => podstatou je voda
-Anaximénes => podstatou je vzduch
-Anaximandros => podstatou je voda


·Eleáti: Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley
-neuznávajú pohyb a vývin
-bytie je len jedno, je nemenné
-základné ontologické otázky
-zmyslové vnímanie je premenlivé = nepodstatné – lebo veci sú premenlivé, všímajú si ich bytie, zostane len podstata
-boh je len jediný

-Parmenides => bytie je, aj nie je ; nebral do úvahy hmotný svet (len blud)
-odmietal pohyb; dôraz na logické otázky a zápletky, monista

- Xenofanes => spochybnil mnohobožstvo
-paradox /apória = vyvracanie vyvrátení


·Pytagorejci: Pytagoras – konsenzualista, dualista
-vypracovali teóriu reinkarnácie, guru
-vytvárali obecné dogmy
-funkcia ohňa a čísla: kozmogónia (kg) => kozmológia (kl)
-kg – počiatok vesmíru, zákl. prvok je OHEŇ – dynamický, prudký, chaotický
-kl – ČÍSLO – vyhraňuje v chaose niečo konkrétne – ontol.význam
- počítanie – praktický význam
- nepárne čísla viac vymedzujú priestor v chaose


·Herakleitos - ťažký realista, dualista (2princípy – oheň a logos), kontextualista, idealista(logos), pluralista(etika), korešpondista (korešpondujem s vesmírnym zákonom)
-„život je raj“- neverí tomu; život je len moment
-kozmogónia – oheň je základný prvok
-kozmológia - logos = reč, rozum, miera, zákon
– objektívny názor

·Empedokles, Anaxagoras – atomisti, monisti
-vývin neexistuje, len iné zoskupenie semien; zmena konštelácie

-Empedokles – láska vs. nenávisť /život vs. smrť/ = aktívny princíp
-kozmogónia / 4 živly/ = pasívny princíp
-Anaxagoras – dualista
-* kg - Odkiaľ sa toto všetko vzalo?
-všetko sú iba semená vecí –nekonečný počet, ktoré sa iba neustále menia
-nekonečný počet svetov a vesmírov
- * kl – organizované semená vecí rozumom – neosobná org. sila = aktív.princíp
-jedine rozumom,nie zmylsami,môžeme byť spojení s univerzálnym rozumom= NÚZ
-* núz = zmyslové poznanie menejcenné /len momentálne zoskupenie semien(živlov)/


·Atomisti: Leukippos, Demokritos – monista, materialista, hylozista
-Demokritos – analysta, racionálne rozmýšľajúci
-determinista = etická problematika
-=> náhoda = nedostatok racionálnych informácií a analýzy, brzdenie zmyslovým vnímaním
-ATÓMY = princíp všetkého = presne určený pohyb, neviditelné, tvrdé, rozlišujú sa tvarom, polohou a veľkosťou
=> existujú len atómy a prázdny priestor
Klasická grécka filozofia


·Sofisti: Protagoras, Gorgias
-prvý kontakt s filozofiou v Aténach
-zaoberajú sa výsostne ČLOVEKOM
-zdokonaľovali ľudí v umení a v presadzovaní sa

-Protagoras – človek je mierou všetkých vecí, tých ktorých sú, aj tých, ktorých nie sú , konsenzualista, kontextualista, pluralista, ontologista
-* ontologický relativizmus – sugescia
-* TP /konsenzuálna/ - ako sa dohodneme, tak to bude (náboženstvo-ľudský výmysel)
-* gnozeologický relativizmus – zmysly = ťažko môžeme posúdiť
-* etický relativizmus – správanie => ktoré správanie je normálne? – dohoda

-Gorgias - paradoxálne podoby odmieta
- zaoberá sa len vecami stálymi, lebo neuznáva vášeň (len chvíľkové vzplanutie)
-vyvyšuje jasnosť racionálneho poznania
-ontologicko-gnozeologicko-etický pohľad
-agnocitizmus => ,,nič nie je“
,,ak by aj niečo bolo, nemožno to poznať“
,,ak by sme to aj mohli poznať, nemožno to nikomu vysvetliť “

-AXIÓNY = vety, informácie vedúce do prázdna, nemajú začiatok, podstatu, boli proste presne dané
-len nejaké dočasné spojenectvá , žiadne dohody /čo je Pluto - planéta (?)/
-=> relativizmus

·Sókrates – duchovný učiteľ, dualista
-rozbíjal ľudom ich obraz
-,,viem, že nič neviem" - uvedomiť sa = genetická súvislosť
-,,spoznaj seba samého"
= ak sa máme mať v živote dobre a chceme niečo dosiahnuť, musíme si najprv uvedomiť, že sme hlúpi
-TP(teória poznania) = rozumová, nie zmyslová
- DAJMÓNION / DÉMON – svedomie, určuje nám čo máme robiť a čo si môžeme dovoliť, ukáže nám mieru, usmerňuje poznanie a konanie
-MAEUTIKÁ – pôrodca duší – „otváral“, analyzoval ľudí
·Platón – žiak Sókrata, idealista, dualista, ontologista, monista (etika)
-dualizmus – nesymetrický = hmota(menejcenná) je menej ako idea (hlavná)
-život = žiadna podoba či dohoda, len pravzor
-teória o nesmrtelnej duši = prevteľovanie, reinkarnácia
-rozvíja antropologický, etický problém
-DUALISTA – ontologický a gnozeologický
-Anamnéza (anamnézis) = rozpomínanie
-objektívne poznanie – skutočný svet = len svet ideí*
-ontológia = zákl.myšlienka:

SVET IDEÍ – svet dokonalý, nemenný, základ všetkého; ideí je toľko, koľko je vecí
-arché:
IDEA – bytie, vnímanie, poznávanie, dáva nám cieľ , 3 statusy:

- ontologický – nijaká vec by nebola keby nemala účasť (methexis) na pravzore
- logický – TP – koza vs. človek = rozoznávanie, rozlišovanie
- teleologický (etika) – každá idea nám dáva zmysel, účel, rozlišovanie, bytie

-DEMIGUROS – ten, ktorý stvoril ideu a ktorý všetko koriguje
=> gnozeológia = TP = 4 druhy vnímania a poznamia

1., zmyslové – sekundárne, len mienka
2., racionálne – prírodné vedy – experimenty (empirické poznanie), orientovaný na hmotu ; súvislosť, pravdepodobnosť
3., dialektika – blízko k čistému bytiu, ale materiálny odkaz, dostávame sa k pravdivej mienke (matematika, logika) – analyzujem, teoretizujem súvislosť
4., intuícia – čistá pravda, priamy kontakt s ideami


=> ATROPOLÓGIA – telo a duša ; telo – pominutelné duša - nesmrtelná
-DUŠA – po smrti tela musí niekde patriť; nepatrí do materiálneho sveta, ale do ideálneho ; odoberá sa späť do sveta ideí, kde môže nasávať všetko to skutočné a naozajstné a potom sa vráti naspäť do materiálneho sveta = cyklus
=> má 3 dispozície: (aplikovaná antropológia)

-> vášnivosť (najnižšia, meď)
-> umiernenosť, cnosť, ovládanie sa (robotníci,..)
-> srdnatosť (striebro) -> odvážnosť, statočnosť, organizácia (právnici, policajti,..)
-> rozum (zlato) – múdrosť (vládcovia, intelektuáli,..)

- fixujú a predurčujú naše životy, každý si robí to, na čo má, v čom je najlepší
aristokracia = rozum
timokracia = srdnatosť, dekadentná, moc silných
oligarchia = vášnivosť
demokracia = chaos, žiadna predurčenosť, nepovolaní nasledujú to, na čo nemajú predpoklady (rozum, srdnatosť, vášnivosť)

-ONTOLÓGIA – dualizmus
- ideálny – dokonalý (všetky druhy súcien); na vrchole všetkých ideí je dobro
-materiálny – menejcenný, nemôžeme na ňom založiť svoje poznanie
·Aristoteles – žiak Platóna , dualista (ontológia), idealista
-pohyboval sa v dvoch líniách:
1., Platónskej -> idealizovaná; Platón zvýrazňoval duchovnú existenciu
2., racionálnej
-* arché – látka/hmota a forma – rovnocenné, prepojené; závislosť, rozoberanie pohybu ; aktívny princíp – len človek
-vytvoril členenie vied, jeden ucelený systém:

1.logika – nástroj na premýšľanie, v reči je pravda; pojem, súdy, úsudky,
pojem = musí obsahovať nejakú všeobecnú vlastnosť, abstraktosť, niečo spoločné, ale aj niečo odlišné
súd = keď sa spoja 2-3 pojmy dokopy

2.metafyzika (ontológia) symetrický dualizmus
-> * látka vs. forma – 2 princípy
látka=možnosť,pre formu individualizačný princíp;z látky vzniká konkrétna vec
-> boh

3.fyzika (kozmológia) 4 prvky(živly) + jeden kozmický

4.o duši (antropológia) telo + duša; vyjadrením duše = rozum

5.etika = blaženosť – všetci chcú byť blažení odkaz = všetci sa budú mať dobre, ak budú nasledovať rozum, tvorivosť
- človek je predurčený na to, čo má robiť => sloboda – nie úplne absolútna
- cnosti – pozícia medzi dvoma krajnosťami (extrémami)
-praktické (etické)
-teoretické (rozumové)
- život podľa miery , schopnosť rozoznať čo je dobré

6.politika – učenie o štáte – rozdeľuje ústavy na dobré a zlé

3 druhy ústav: ( dekadentné ústavy)
-> monarchia / tyrania
-> aristokracia / oligarchia
-> polytea / demokracia

-človek je zoón politikov
-moc je všade, len ju treba spracovať
-človek je menej ako spoločnosť; človek je bytosť politická


Poklasická , helénisticko-rímska grécka filozofia

- filozofi tvoria zmysel, venovali sa etike, etickým systémom (…aby boli blažení)

· Stoici

– zmyslové poznávania
– kontakt so skutočnosťou
- rozdeľujú filozofiu na:

-logiku (TP) = “záhrada“
-fyzika = “pôda“

– chceli zbaviť ľudí strachu z bohov --> bohovia nie sú stvoritelia, sú to stvorenia
-posúvajú do popredia empirické poznanie – zmysly, ale nezatracujú rozum
-,,ak máme fungovať zdarne,musíme žiť v súlade s prírodou“(prírodné = prirodzené)
-etika = “plod“
* omyl – nesprávne používaný rozum, nesprávne spracované zmyslové dáta
* apatia – chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť
-pristupujú rôzne k vášniam – sú menejcenné = treba ich vedieť ovládať
-logos – božský – boh existuje (lebo ako jediným nám dal rozum-božia láskavoť)


·Epikurejci – opak Stoikov, byť v súlade s racionalitou, hyloizmus

-vypracovali teóriu etiky
-,,ak už máme byť sami sebou, tak nech je v našom živote len slasť, nie strasť” => slasť a rozkoš v popredí
-vášne = dynamo, motor, impulz ; odkaz – treba množiť vášne
-sex
-duchovné premýšľanie (spiritualita) – jediná skutočná vášeň je duchovná

-* ataraxia– kľud, stav blaženosti (dobro) v ktorom bez problémov prijímame svet taký aký je, nebúrime sa voči nemu, to je proste náš osud
-fyzika – Epikuros sa orientuje na Demokrita (atómista)
-tiež chcú oslobodiť ľudí od bohov = SLOBODA – atómy (tiaž)-atómy sa vychyľujú z dráhy
- človek slobodný môže manipulovať s vášňami => vačší nárok na rozum


·Skeptici – najradikálnejší, nemali veľa politických zámerov

-TP – neexistuje stav, že by sa niekto vedel dopracovať k absolútnej pravde => TEÓRIA TRÓPOV (10 trópov)

– ovplyvňuje etiku (ako žiť život blažený)
-chceli zabrániť pravde, vystavovali nás chaosu, chaos považujú za blaženosť

-1.tróp – absolútna pravda neexistuje - pracovali na epoche – dostaneme sa k pôde pre náš život
-2.tróp – rozdielnosť ľudí = rôzne pohľady na svet, viac druhov právd (*zmysly – 1.pravda – strom je hnedo zelený,ALE - 2.pravda – v tme je strom čierny)
-3.tróp – rozdielnosť subjektívnych stavov – neprinesú nám objektívnu pravdu (* nálady = iný pohľad na svet)
-4.tróp – relatívnosť všetkých javov a vnemov – ako to vnímame, tradície
-5.tróp – rôznosť výchovy, mravov – dohoda -etika – ak sa máme mať dobre (blažene), nemáme mať jasné stanovisko, jasný názor, musíme prijať konsekvencie, musíme sa zdržať úsudku


4 ŽIVLY

OHEŇ – dynamika, akcia, vitalita, čin, úkon, temperament, intenzita
VODA – emocionalita, premenlivosť, plynutie, pocity
VZDUCH – neviditelnosť, všadeprítomnosť, inteligencia, zámer
ZEM – stabilita, materialita, pevnosť, telesnosť, zdravie, peniaze, forma

príklad:

kľúč – vzduch = zámer otvoriť dvere
mobil – zem = za mobil sme zaplatili veľa peňazí


Stredovek

-rozvíjajú sa náboženstvá (islám)
-predstava vzdorovať Rímu
-kresťanstvo - začína sa šíriť až v 1.stor.
– misionárska činnosť, až po skončení Ježišových učenníkov
-½ 2.stor. – všetky časti rím.ríše – kresťanská pospolitosť, rýchly spád
-extrémistická ideológia (zakázaná v tom období)
-výbuchy ľudového násilia prepástli v prenasledovanie a likvidovanie Židov
-Konštantín Veľký – cisár ->kresťanstvo je uznané štátom
-392AD – všetky náboženské kulty boli zakázané – okrem kresťanstva
-kresťanstvo už má jasnú organizáciu, vytvára dogmy
-reakcia s antickou filozofiou, interpretácia, dôraz na detailnosť

-Pátrovia – od 33.roka – 8.stor = patristika – nijaká doba temna
-od 8.stor. – 15.stor. = scholastika – brunovci

* Patristika
– chceli presadzovať kresťanskú filozofiu = racionalizovala to, čo je inak iracionálne (zjavenia = viera)
– 2 etapy 

0 – 350AD – ničeejský koncil – základy cirkevného usporiadania-pevná štruktúra
350 – 800AD – základné dogmy sú stanovené – obsah, zákl.princípy, výklad


* Scholastika

– 3 etapy

8.- 12.stor. – metóda, kt.rozoberá dogmy , vyučuje sa kresťanstvo
13. – 14.stor. – vrchol stredoveku, tomizmus, oficiálna výuka, interpretuje sa učenie
14. – 16.stor. – aristotelizmus pôsobí deštruktívne – ľudia sa zameriavajú skôr na zmyslové vnímanie; mysticizmus

– privátne kresťanstvo
-FILOZOFIA vs. VIERA
-filozofia je predstupienok k viere
-filozofia je v rozpore s vierou
-filozofia je odlišná od viery
- KRESŤANSTVO vs. GRÉCKA FILOZOFIA

· otázka boha

-kresťanský boh – osobný; stvoriteľ – dôležitý element
-grécky boh – neosobný princíp; nemajú boha stvoriteľa, ontológia - dokonalé bytie, organizačný princíp

· otázka človeka

-kresťan – človek pokorný, dodržiava príkazy
-Grék – súťaživý, vášnivý, divoký

· otázka sveta

-kresťanstvo – prechodná etapa (potom večnosť)
-Gréci – svet je všetko, užívajú si sveta
-najvýznamnejšie osobnosti:Origgenes,Ján,Pavol,Tertulliamus a Aurelius Augutinus
-Aurelius Augutinus – manicheista, skeptik, novoplatonik, kresťan

-zalúžil sa o to, že kresťanstvo získava svoju dogmatiku, chcel zariadiť, aby kresťanstvo politicky dominovalo; jeho výrok – “Boh je trojjediný“
-Dielo: Vyznania
– svet len prechodná stanica
-cieľ ľudského života = poznať a milovať boha
-verí, že viera a filozofia si neprotirečia
-odmieta poznanie, ktoré nás neprivedie bližšie k bohu
-v duši objavuje časovosť; až po stvorení sveta beží čas
-spolupracujeme s časom-pokiaľ si uvedomíme svoje chyby z minulosti a neurobíme ich v budúcnosti (“Cogito ergo sum”)
-TP-korešp. a ontol.= jediná pravda je tá, ktorú objavíme vo svojej duši
-do istej miery sme pánmi času (plánovanie), ale malo by mieriť k bohu
-cirkev patrí bytostne k náboženstvu
-SLOBODA – človek je síce slobodný, ale aj tak má náš osud v rukách boh

-boží štát – cieľom všetkého ľudského snaženia =>neistota, či sa dostaneme do božieho štátu-nevieme, či budeme odmenení alebo potrestaní = slobodná vôľa boha
=> dogma, výzva, ale nebola akceptovaná cirkvou = neber výzvu, len ver
-zjavenú pravdu môžeme nejako akceptovať rozumom, ale pochopiť jej môžeme len srdcom

-* teodicea – metóda; „odkiaľ prichádza zlo?“ – zlo je nedostatkom dobra = vina človeka – my sme príčinou zla, to len my nepočúvame boha


-Tomáš Akvinský – “tomizmus“, racionalista

-vzťah k teológii a k cirkvi = kňaz ≠ teológ
-poznanie vs. viera
-rozum je nápomocný viere
-rozum je odlišný od viery
-svet sa dá spoznať vo svojej podstate = je možné spoznať objektívnu pravdu

-* zjavená pravda = viera = naprirodzené poznanie
-rozum dokáže všetky pravdy obhajovať, ale nie objavovať
-existencia boha
-božiu existenciu nemožno dokázať rozumom
-musí existovať niečo, čo zapríčinilo pohyb – bytosť, ktorá stojí za všetkým, pôvodca

-* príčina – všetko má svoju príčinu
-boha možno poznať troma charakteristikami:

·analogické poznanie -„ ...by mohol...“ , „je dokonalý ako...“ + príklad
·nepriamo – „je to dokonalé, a basta!“
·zložené – spoznávať boha v dôsledku nahromadených situácii – „za tým asi niečo bude..“

-človek a duša
-duša = aktívny prvok, nesmrtelná, rozumová kompetencia
-pasívny rozum – aby usporadúval, nie dumal
-vôľa – ale usmerňovaná rozumom
-TP – ontologická a korešpondenčná pravda
-poznávanie vždy začína zmyslami
-* človek je slobodný – 3 slobody: (* rozširujú 4 gr.cnosti)

·nádej
·viera
·láska

-* 4 grécke cnosti:
·rozum
·vášeň
·statočnosť
·spravodlivosť

-láska – najdôležitejšia cnosť – viac ako poznanie (srdce = priorita)
-politika
-komplexný mysliteľ
-monarchia – ideálne zloženie pre svetskú vládu
-ideálna úloha štátu = uchovať mier; o všetko ostatné sa stará cirkev
– dominancia

-Dante – je trochu v rozpore so scholastikou
– spochybňuje politické angažovanie cirkvi
-prechod k nominalizmu , renesancii
– hlavná línia k nezhode so scholastikou
-* obraz sveta vytvorený scholastikou – umelecký spôsob


-William Occam – nominalista
-deštruujú cirkev
-boh je pre nás nečitatelný, môže urobiť hocičo
-boh nevytvoril nič protirečivé – logické zákony
-* occamova britva – človek by sa mal správať ekonomicky
-neodporúča sa zmnožovať súcna
- Jednotlivosti – prvé, čo je na svete
- svet je dokonalý, pre naplnenú božiu ideu
-filozofia ≠ teológia
-filozofia = odlišný spôsob poznania ako teológia
-„verím, lebo je to absurdné“


-Roger Bacon – neskorá scholastika
-protivník tomizmu
-poukazuje na dôležitosť vied (matematika, fyzika)
-spochybňuje Bibliu