Zlaté pravidlo mravnosti

„Čo chceš aby robili tebe, rob aj ty druhým, čo nechceš, aby tebe robili, nerob ani ty im“

-toto pravidlo je známe vo vyspelých kultúrach a všade tvorí základ mravného kódexu. K morálnym pravidlám – morálke vedie etická výchova. Jej cieľom je formovanie zrelého človeka.

Morálka

-je súbor pravidiel, noriem a zákonov
-je to sústava noriem, prenášaných z generácie na generáciu. Tieto sa môžu meniť s vývojom spoločnosti, no niektoré zostávajú.

„Teraz, keď sme sa naučili lietať vzduchom ako vtáky a plávať pod vodou ako ryby, zostáva nám len jedna vec: ABY SME SA NAUČILI ŽIŤ NA ZEMI AKO ĽUDIA“
(J. B. Shaw)

-je teda ako poučka píše súbor tzv. „nepísaných“ pravidiel, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Ale je každá generácia rovnaká ? NIE !!! Preto ani niektoré pravidlá nemôžu zostávať stále rovnaké. Doba, vyspelosť ľudstva, ide stále ďalej a ďalej. V minulosti platili rôzne „ZÁKONY“, ktoré už dávno neplatia, a formujú sa nové.

Morálne, etické, snáď ľudské správanie!

Čo to vlastne je? Ak sa máme správať morálne znamená to snáď, že máme byť takými akých nás chce spoločnosť?

Mravný človek je ten, ktorý sa správa prosocionálne, a to znamená:

1.ak je jeho správanie zamerané v prospech iných osôb, bez očakávania vonkajšej odmeny
2.ak podporuje pozitívnu reciprocitu
3.rešpektuje identitu osoby alebo skupiny osôb

Motívom a predpokladom prosocionálneho správania je vnútorná potreba alebo tendencia robiť to, čo prospeje druhému. Krásnym príkladom sú detské rozprávky. V knihe „Neználek“ od ruského spisovateľa Nikolaja Nosova, je popísané aké ťažké je robiť dobré skutky bez toho, aby prospeli tomu, kto ich konná.

S mravnosťou, mravnými pravidlami a zákonmi súvisí aj bontón a etiketa. Je to osobný druh mravnosti. Vyžaduje si presné kroky.

Etika

Etika alebo praktická filozofia sa zaoberá spôsobmi správania a konania. Morálne postoje sa zväčša prejavujú práve v každodenných situáciách, v konkrétnej činnosti. Konanie je užší pojem ako „správanie“. Zahrnuje každú činnosť jedinca k prostrediu.

Ľudské konanie je osobitná forma správania. Je často mnohoznačné a možno ho interpretovať odlišnými spôsobmi. Môže mať rozdielny „subjektívny zmysel“, ako to nazval nemecký sociológ Max Weber.

Za prvý vedecký systém etiky pokladáme Aristotelovu prácu „Etika Nikomachova“. Najvyšším cieľom každého ľudského snaženia je podľa Aristotela dosiahnutie blaženosti (eudaimónia).

Aristoteles rozlišuje dve formy života:

1, teoretická činnosť, ktorá skúma princípy skutočnosti. Najvyšším modelom teoretickej činnosti je rozumová činnosť, uvažovanie – kontemplácia (to je totiž najhodnotnejšia forma ľudskej činnosti).
2, cnostný život, ktorým môžeme dosiahnuť blaženosť. Je to život v súlade s ostatnými cnosťami (ako je spravodlivosť, veľkorysosť, udatnosť). Úlohou cnosti je, aby správanie podmienené citmi a vášňami, prostredníctvom výchovy orientovala na dodržiavanie pravidiel. Mravná cnosť sa vzťahuje na pocity príjemnosti a nepríjemnosti; pre príjemnosť robíme to, čo je zlé, a pre nepríjemnosť sa zase zdržiavame toho, čo je dobré.4 stupne zovšeobecnenia – univerzalizácie (anglický etik John L. Mackie)

Na prvom stupni abstrahujeme od individuálnych čŕt. Princíp prvého stupňa znie asi takto:

„To, čo je správne pre teba, nemusí byť správne aj pre mňa.“

Najznámejšou podobou tohto princípu je Zlaté pravidlo:

„ ČOKOĽVEK ŽIADAŠ, ABY INÝ ROBILI TEBE, ROB AJ TY IM“
alebo
„ČO NECHCEŠ, ABY INÝ ROBILI TEBE, NEROB ANI TY IM“

Zlaté pravidlo môžeme spresniť a za určitých predpokladov rozšíriť na všetko, „čo m á ľudskú tvár“, resp. doplniť inými princípmi univerzalizácie. To znamená, že sa vžijeme do roly iného človeka a pýtame sa, či by sme z jeho pohľadu schvaľovali naše vlastné konanie. Tretí stupeň by mal zohľadňovať rozdielne záľuby a konkurujúce si potreby. Zohľadnením cudzej hodnotovej perspektívy postoja, by nás tento stupeň mohol doviesť až ku kompromisu.

Jazyk etiky

-etické otázky sú otázky správnosti, primeranosti a hodnoty konania.

Max Weber (1864 - 1920)

Max Weber, celým menom Karl Emil Maximilian Weber sa narodil 21.4.1864 v Erfurte, Nemecko; zomrel 14. 06. 1920 v Mníchove, Nemecko. Bol významným nemeckým sociológom, ekonómom a politikom. Považuje sa za zakladateľa modernej sociológie. Študoval právne a hospodárske dejiny na viacerých nemeckých vysokých školách. Pôsobil na univerzitách vo Freiburgu (od roku 1894) v Heildelbergu (od roku 1897) a na univerzite v Mníchove (od roku 1919). Mal blízko k novokantovstvu a pozitivizmu.

John Leslie Mackie (1917 - 1981)

Bol filozofom, pochádzal zo Sydney, Austrália.

G. B. Shaw (1856 - 1950)

Narodil sa roku 1856 v Dubline, Írsko ako syn neúspešného obchodníka a mlynára so sklonom k alkoholizmu a ženy, ktorá sa radšej ako deťom venovala hudbe. Po nej zrejme Shaw zdedil cit pre umenie. Do Londýna prišiel v dvadsiatich rokoch za matkou a sestrami z Dublinu. Tam sa v pätnástich rokoch začal učiť u maklérskej firmy a v šestnástich sa stal pokladníkom. Za svoj život vystriedal niekoľko povolaní, zostal však verný kritike (a to nie len literárnej, ale aj hudobnej, výtvarnej a divadelnej) a literárnej činnosti. Jeho dielo tvorí viac ako 700 hier, niekoľko nie príliš vydarených románov a množstvo kritických publikácií, ktoré boli charakteristické svojou ostrosťou a originalitou.

Zdroje:

Filozofia (Fűrstová, M.; Trinks, J.) -