Pri zachovávaní tejto zásady cez jednotlivca bude docielená dôstojnosť rodiny a jej zabezpečenie do budúcnosti. Čo sa môže realizovať pomocou konkrétnej mzdy alebo cez sociálne opatrenia (príplatky, prídavky, rodičovský príspevok ...). Nezabúda pritom na materstvo ženy a jej povinností s tým spojené, s ťažkosťou začleniť sa do pracovného procesu, pretože úloha matky v spoločnosti má osobitnú a dôležitú úlohu pre rodinu a spoločnosť.

Pápež poukazuje na potrebu rozličných konkrétnych sociálnych opatrení ako napr. pravidelný odpočinok, dlhšiu dovolenku, právo na dôchodok, zdravotné zabezpečenie atď. Nakoniec vyzdvihuje ešte jedno právo – právo na združovanie sa do spolkov a zväzkov, čiže právo na vytváranie odborov, ktoré bojujú za spravodlivé práva zamestnancov. Aj história poukazuje na ich dôležitosť, ich činnosť však musí byť obojstranne výhodná, len vtedy je účinná. Poukazuje na ich dôležitú úlohu v osvetovej, výchovnej, školiacej a preškoľovacej činnosti. Prostredníctvom odborov majú mať pracujúci zabezpečené právo na štrajk bez sankcii. Nemožno ho však zneužívať, lebo to môže viesť k ochromeniu samotnej práce.

Všetko, čo sa týka práce v svojej encyklike uplatňuje aj vo vzťahu k práci v poľnohospodárstve. Táto práca je často ťažká a vyčerpávajúca, závislá od klimatického podnebia a dávaná na okraj spoločnosti, čo vedie k masovému sťahovaniu sa do miest. Poukazuje na to, že chýbajú formy starostlivosti o roľníkov a na to, že za ich fyzickú prácu dostávajú iba „biednu“ odmenu. Vyhlasuje, že treba podporovať prácu na zemi, ktorú človek dostal ako dar od Boha, pre svoje zveľaďovanie.

V encyklike pápež nezabúda ani na postihnutých, pretože oni taktiež sú jedni z nás a majú právo na plnú integráciu do spoločnosti, teda aj do práce bez diskriminácie so zreteľom na dôstojnosť ľudskej osoby. V tomto kontexte spomína aj tému emigrácie za prácou, ktorú treba chápať skôr ako nutné zlo, s čo najmenšími negatívnymi dopadmi a nezneužívať situáciu, v ktorej sa vysťahovalec nachádza, kde pápež znova zdôrazňuje zásadu, že kapitál slúži práci, a nie práca kapitálu.
Poslednú piatu časť venuje duchovnosti práce v kresťanskom zmysle slova, pretože Cirkev si považuje povinnosť vyjadriť sa o práci z hľadiska jej ľudskej hodnoty v slovách evanjeliá, pretože prostredníctvom práce sa človek môže priblížiť Bohu, Stvoriteľovi a Vykupiteľovi a tak sa zúčastniť na jeho spasiteľných plánoch.