ÚVOD

Platón patrí bez sporu k najvýznamnejším filozofom staroveku a ľudskej histórie vôbec. Predstavuje prvý vrchol európskeho myslenia. Už mnohokrát som počula, že celá európska filozofia nie je nič iné ako poznámky k Platónovi, preto som si vybrala túto tému, aby som sa dozvedela o ňom a jeho diele niečo viac.

PLATÓN (428 – 348 pred Kr.)

Traja najväčší filozofovia staroveku boli Sokrates, Platón a Aristoteles a každý z nich svojím spôsobom poznamenal európsku civilizáciu. Tvoria v histórii filozofie predel nielen časový, ale aj geografický. Sokrates je totiž v historií filozofie prvý filozof, ktorý sa narodil v Aténach, a ako on, tak jeho dvaja nasledovníci v Aténach žili a pôsobili. Tu asi od roku 450 pred našim letopočtom sa Atény staly kultúrnym centrom sveta a filozofie zároveň dostala nový smer.

Ich predchodcovia filozofovia prírody skúmali predovšetkým prírodu, a majú preto dôležité miesto v dejinách vedy. V Aténach sa však záujem sústredil na človeka a na jeho miesto v spoločnosti. Postupne sa tu vyvinula demokracia s ľudovým zhromaždením a súdy.

Platón žil v období najväčšieho rozkvetu filozofie v Aténach. Pochádzal zo vznešenej a pomerne zámožnej rodiny, pochádzajúcej po otcovi Aristonovi z rodu krála Kodra a po matke Periktione z rodu Soloncovho a ako taká patrila k hlavným predstavitelom miestnej oligarchie. Ako taký nadobudol obvyklého vzdelania zámožných aténskych rodín, maliarstva, básní atď. Dostalo sa mu na jeho dobu najlepšieho možného vzdelania.

Zo začiatku sa hodlal venovať politike. Vtedajšia politika sa mu však svojími egoistickými a skupinovými záujmami znechutila a tak sa Platón začal zamýšlať nad koreňmi zla v spoločenskom a politickom živote. Nakoniec došiel k záveru, že jedinú možnú nápravu poskytuje filozofia a vyslovil zároveň svoju známu požiadavku, aby štát bol riadený filozofmi, alebo aby sa vládnúci vo filozofii vzdelávali.

Akadémia

Kúsok za Aténami založil Platón vlastnú filozofickú školu. Bola v malom hájiku pomenovanom po gréckom bájnom hrdinovi, ktorý sa volal Akadémos. Platónova škola sa preto nazývala Akadémia . Na Platónovej Akadémii sa vyučovala filozofia, matematika, najmä geometria, a gymnastika. Aj keď vyučovanie možno nie je to správné slovo. Najdôležitejším bol totiž živý rozhovor so žiakmi. Preto najbežnejšou Platónovou písomnou formou vyjadrovania sa stal dialóg.

PLATÓN A JEHO DIELO

Pod Platónovým menom sa dochovalo 34 dialógov a 13 dopisov. Avšak pravosť niektorých je popieraná, takže pravých sa uznáva asi 26 až 28. Isté dohady sa rovnako týkajú otázky doby vzniku jednotlivých spisov a ich poradia. Úplné vydanie spisov v latinskom preklade poriadil Marsilius Ficinius v roku 1483. Grécke vydanie vyšlo v roku 1513.

Platónovu tvorbu vo vývojovom poradí jeho spisov možno rozdeliť do štyroch období:

I.spisy mladosti, čiže sokratovské, v nich je skôr Platón vkladačom Sokratových ideí a jeho obhajcom.

II.obdobie diskusie so sofistami a počiatok vlastných názorov, hlavne náuky o ideách a trvaní duše.
Lysis – o priateľstve
Protagoras; Gorgias dokazuje, že filozofia nie je len základom rečníctva a polemizuje so Sofistami, že pravda je relatívna
Kritón o úcte k zákonom a povinnosti ich poslúchať
Obrana Sokratova vyjadruje svôj názor a obhajuje Sokrata proti tým, čo ho popravili. Skoro všetky spisy sú písané formou dialógu.

III.Doba zrelosti, čiže vytvorenie ontologickej náuky o ideách.
Menón o rozpamätávaní sa a o poznaní
Krytylos o pôvode reči
Symposion o láske
Ústava (grécky Politeia) jasne najobsiahlejšie Platónovo dielo, zaoberá sa usporiadaním dokonalej ľudskej spoločnosti - dokonalým štátom

IV.Doba staroby, v ktorej náuka o ideách sa přetvára viac v logickú, najmä pod vplyvom pytagoreckej náuky a kedy Platón viac rešpektuje zmyslovú i historickú skutočnosť a viac sa vysporiadava s inými učeniami.
Timoiós o prírodných javoch, opravuje tu svoje predchádzajúce názory
Kritiás nedokončený, zaoberá sa bájnou ostrovnou ríšou Atlantídou
Zákony spravovanie obce a riadenie štátuÚSTAVA

Najskôr niečo o Platónovom ponímaní štátu.

ŠTÁT – nadväzuje na Sokrata náukou o ctnosti – človek sa má správať ctnostne podľa vlastných možností a štát sám o sebe by mal byť zobrazením tejto ctnosti, ktorý má prevziať práva, viesť a dávať príklad občanom.

Platón kritizuje dovtedajšie typy vlád.

1)MONARCHIA – blíží sa k Platónovmu ideálu.
2)ARISTOKRACIA – viacej skúsených ľudí, ktorí by síce neboli tak dobrí ako monarcha, ale môžu spolu vytvárať radu.
3) TIMOKRACIA – vláda založená na cti – čest slúžit štátu (samurajský kódex v Japonsku).
4)OLIGARCHIA – vláda majetných.
5)DEMOKRACIA – väčšina bez patričných znalostí rozhoduje o vodcoch.
6)TYRANIA – jeden tyran.
7)ANARCHIA – konec poriadku a bez osoby, ktorá by vládla.

Ústava alebo O spravodlivosti, rozhovory o desiatich knihách, písaná niekoľko rokov (389-369), je považovaná za hlavné Platónovo dielo politickej filozofie. Rozprávajúci sa dostávajú k otázke, čo je spravodlivosť štátu, čo je človek vo veľkom.

Ústava svojím poňatím ideálneho štátu vytvoril prvú utópiu na svete. Založená je na deľbe občanov do 4 vrstiev.

VRSTVA          ZÁSTUPCOVIA        VLASTNOSŤ
ZLATÍ              Filozofi                   spravodlivosť
STRIEBORNÍ    Strážcovia              rozvážnosť
MEDENÍ           Obchodníci              striedmosť
ŽELEZNÍ          Remeslníci              statočnosť

Ruší rodinu ako základ spoločnosti – strážcovia majú mať spoločné manželky a deti. Kto je geneticky nevybavený musí být zlikvidovaný. Kto bude mať s kým dati určuje jeho trieda = šlachtenie. Osobná sloboda a súkromné vlastníctvo sú podriadené záujmom celku a v tomto zájme môžu byť obmedzené či zrušené. Dokonalá demokracia – na začiatku majú všetci rovnakú šancu.

PLATÓNOV IDEÁLNY ŠTÁT – v dialógu Ústava nájdeme taktiež Platónov príbeh o jaskyni. Platón tu popisuje “ideálny štát” , teda pomyselný štát, ktorému hovoríme utopistický. Domnieva sa,ako som už v úvode spomenula, že štát by mali riadiť filozofovia. Keď vysvetľuje prečo, vychádza z toho, ako je človek ako jednotlivec utváraný.

Podľa Platóna je ľudské telo rozdelené do troch častí, do hlavy, hrude a brucha. Každej z tejto častí odpovedá i niektorá duševná vlastnosť. K hlave patrí rozum, k hrudi vôľa a k bruchu túžba alebo žiadostivosť. Ku každej z týchto vlastností patrí okrem toho nejaký ideál alebo cnosť. Rozum mieri k múdrosti, vôla k odvahe a vášeň je treba krotiť, aby človek preukázal umiernenosť, ktorá ho uschopňuje k tomu, aby chápal meradlá a mohol podľa nich žiť. Až keď všetky tri časti človeka fungujú spoločne ako jeden celok, vznikne harmonický a správne utvorený človek.

Platón si predstavuje štát, ktorý je budovaný na rovnakom princípe ako človek - s úplne totožným rozdelením do troch častí. Ako má telo “hlavu” a “brucho”, má štát vládcov, strážcov (vojakov) a remeselníkov. Platón postavil svoju predstavu štátu na gréckej medicíne. Rovnako ako zdravý a harmonický človek je vyrovnaný a striedmo, je “spravodlivý” štát charakterizovaný tým, že každý jeho člen pozná svoje miesto v celku.

Platónov štát má niektoré diktátorské právomoci , napríklad likvidovať menejcenných a chorých, vyvlastňovať majetok, a radu ďalších mimoriadnych právomocí . Utopickosť v poňatí jeho štátu sa prejavuje aj v tom, že neprihliada k reálnym ekonomickým záujmom. Platón pochopil mnohé príčiny krízy gréckych mestských štátov, napríklad vplyv peňazí a majetkových rozdielov na občiansku pospolitosť, ale jeho návrhy na riešenie situácie sú zjavným krokom späť, proti smeru historického vývoja.

Podľa Ústavy by vládnuce vrstvy nemaly mať žiadne súkromné vlastníctvo, pretože to zvádza k egoizmu, aby sa tak mohli venovať výhradne svojmu poslaniu i povolaniu, čo je riadenie alebo obrana štátu.

Platónov ideálny štát pripomína starý indický systém kást, kde každý obyvateľ má svoju špeciálnu funkciu pre blaho celku.

Za povšimnutie stojí, že Platón sa domnieval, že ženy môžu patriť medzi vládcov rovnako ako muži. Vládcovia predsa riadia štát silou svojho rozumu a Platón bol toho názoru, že ženy majú rovnaký rozum ako muži, pokiaľ dostanú vzdelanie a uvoľní sa z domácich povinností a starostí o deti. V jeho ideálnom štáte je vzdelanie detí tak dôležité, že nie je možné ho ponechať na jednotlivcovi. Za výchovu detí musí prevziať zodpovednosť štát. Platón bol prvýmm filozofom, ktorý navrhol zriadenie verejných škôlok a internátnych škôl.

S Platónovou predstavou vzdelania súvisí aj jeho predstava výberu vládcov.

1)20 rokov vzdelania pre všetkých
2)Ten, kto to zvládne postúpi ďalej – 10 rokov ďaľšej výchovy
3)Ďalej 5 rokov intelektuálneho školenia vo svete filozofie
4)15 rokov zaoberanie sa praktickými vecami
5)A ako 50 ročný sa automaticky stávajú vládcami, filozofickými kráľmi alebo kráľovskými filozofmi.

Na záver treba dodať, že v neskoršom veku Platón niektoré radikálne názory reviduje.

ZÁVER

Platónovu dielo je niečím prevratné. Najviac ma zaujala jeho predstava výberu vládcov. No dnes by určite nemala veľký úspech. Naši „vládcovia“ – politici by sa určite odmietli 5 rokov zaoberať filozofiou. Kriticky by som sa postavila k jeho názoru ako by mala vyzerať rodina. Myslím, že by niečo také ako určovanie kto s kým bude mať deti viedlo k rozkladu spoločnosti a pravdepodobne by niečo také ani nebolo možné.

Spoločnosť by teda v jeho poňatí mala byť výsostne aristokratická a zároveň demokratická. A čo je dôležité podotknúť, všetci by mali byť na rovnakej štartovacej čiare – 20 rokov vzdelania pre všetkých.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Platón: Ústava