referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Streda, 30. októbra 2024
Platón: Ústava
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sonula
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 826
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
ÚVOD

Platón patrí bez sporu k najvýznamnejším filozofom staroveku a ľudskej histórie vôbec. Predstavuje prvý vrchol európskeho myslenia. Už mnohokrát som počula, že celá európska filozofia nie je nič iné ako poznámky k Platónovi, preto som si vybrala túto tému, aby som sa dozvedela o ňom a jeho diele niečo viac.

PLATÓN (428 – 348 pred Kr.)

Traja najväčší filozofovia staroveku boli Sokrates, Platón a Aristoteles a každý z nich svojím spôsobom poznamenal európsku civilizáciu. Tvoria v histórii filozofie predel nielen časový, ale aj geografický. Sokrates je totiž v historií filozofie prvý filozof, ktorý sa narodil v Aténach, a ako on, tak jeho dvaja nasledovníci v Aténach žili a pôsobili. Tu asi od roku 450 pred našim letopočtom sa Atény staly kultúrnym centrom sveta a filozofie zároveň dostala nový smer.

Ich predchodcovia filozofovia prírody skúmali predovšetkým prírodu, a majú preto dôležité miesto v dejinách vedy. V Aténach sa však záujem sústredil na človeka a na jeho miesto v spoločnosti. Postupne sa tu vyvinula demokracia s ľudovým zhromaždením a súdy.

Platón žil v období najväčšieho rozkvetu filozofie v Aténach. Pochádzal zo vznešenej a pomerne zámožnej rodiny, pochádzajúcej po otcovi Aristonovi z rodu krála Kodra a po matke Periktione z rodu Soloncovho a ako taká patrila k hlavným predstavitelom miestnej oligarchie. Ako taký nadobudol obvyklého vzdelania zámožných aténskych rodín, maliarstva, básní atď. Dostalo sa mu na jeho dobu najlepšieho možného vzdelania.

Zo začiatku sa hodlal venovať politike. Vtedajšia politika sa mu však svojími egoistickými a skupinovými záujmami znechutila a tak sa Platón začal zamýšlať nad koreňmi zla v spoločenskom a politickom živote. Nakoniec došiel k záveru, že jedinú možnú nápravu poskytuje filozofia a vyslovil zároveň svoju známu požiadavku, aby štát bol riadený filozofmi, alebo aby sa vládnúci vo filozofii vzdelávali.

Akadémia

Kúsok za Aténami založil Platón vlastnú filozofickú školu. Bola v malom hájiku pomenovanom po gréckom bájnom hrdinovi, ktorý sa volal Akadémos. Platónova škola sa preto nazývala Akadémia . Na Platónovej Akadémii sa vyučovala filozofia, matematika, najmä geometria, a gymnastika. Aj keď vyučovanie možno nie je to správné slovo. Najdôležitejším bol totiž živý rozhovor so žiakmi. Preto najbežnejšou Platónovou písomnou formou vyjadrovania sa stal dialóg.

PLATÓN A JEHO DIELO

Pod Platónovým menom sa dochovalo 34 dialógov a 13 dopisov. Avšak pravosť niektorých je popieraná, takže pravých sa uznáva asi 26 až 28. Isté dohady sa rovnako týkajú otázky doby vzniku jednotlivých spisov a ich poradia. Úplné vydanie spisov v latinskom preklade poriadil Marsilius Ficinius v roku 1483. Grécke vydanie vyšlo v roku 1513.

Platónovu tvorbu vo vývojovom poradí jeho spisov možno rozdeliť do štyroch období:

I.spisy mladosti, čiže sokratovské, v nich je skôr Platón vkladačom Sokratových ideí a jeho obhajcom.

II.obdobie diskusie so sofistami a počiatok vlastných názorov, hlavne náuky o ideách a trvaní duše.
Lysis – o priateľstve
Protagoras; Gorgias dokazuje, že filozofia nie je len základom rečníctva a polemizuje so Sofistami, že pravda je relatívna
Kritón o úcte k zákonom a povinnosti ich poslúchať
Obrana Sokratova vyjadruje svôj názor a obhajuje Sokrata proti tým, čo ho popravili. Skoro všetky spisy sú písané formou dialógu.

III.Doba zrelosti, čiže vytvorenie ontologickej náuky o ideách.
Menón o rozpamätávaní sa a o poznaní
Krytylos o pôvode reči
Symposion o láske
Ústava (grécky Politeia) jasne najobsiahlejšie Platónovo dielo, zaoberá sa usporiadaním dokonalej ľudskej spoločnosti - dokonalým štátom

IV.Doba staroby, v ktorej náuka o ideách sa přetvára viac v logickú, najmä pod vplyvom pytagoreckej náuky a kedy Platón viac rešpektuje zmyslovú i historickú skutočnosť a viac sa vysporiadava s inými učeniami.
Timoiós o prírodných javoch, opravuje tu svoje predchádzajúce názory
Kritiás nedokončený, zaoberá sa bájnou ostrovnou ríšou Atlantídou
Zákony spravovanie obce a riadenie štátu
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Arno Anzenbacher: Úvod do filozofie, SPN, Praha 1990, Platón: Ústava, nakl. Svoboda, Praha 1993, Hans Joachim Störig : Malé dejiny filozofie
Podobné referáty
Platón: Ústava GYM 2.9451 1979 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.