referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Sobota, 28. mája 2022
Morálka a etika
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hp2409
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 645
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Morálne hodnotenie – má dôležitú funkciu v morálnej činnosti. Morálne hodnotenie je odobrenie alebo odsúdenie rozličných činností v podobe súhlasu, kritiky, lásky, nenávisti a podobne. Morálne hodnotenie sa opiera o všeobecne uznávané morálne názory.

Morálka osobného života – je jednou zo základných sfér pôsobenia morálky, ktorá zahŕňa celú oblasť životnej činnosti človeka.

Moralizovanie – je hodnotenie niektorých spoločenských javov bez analýzy objektívnych zákonitostí vývoja spoločnosti a skutočností, založené na subjektivných želaniach a predstavách. Aplikuje sa spravidla formou mravného poučovania a rozhorčovania.


Morálka ako spoločenský jav má aj svoju štruktúru:

a) morálne vedomie
b) morálne vzťahy
c) morálna činnosť

Veda o morálke sa nazýva Etika. Etika je teda veda o morálnom vedomí, morálnych vzťahoch, morálnych činnostiach. Zdôrazňuje ľudské správanie v rôznych situáciách.

Etika – slovo etika pocházka z gréckeho slova ethos – zvyk, mrav. Je jedna z najstarších disciplín filozofického myslenia. Jej predmetom skúmania sú dejiny mravnosti, všeobecné
etické a morálne teórie, morálka, etické kategórie a pojmy. Etika ako teória morálky skúma teoretické otázky o pôvode a podstate morálky, o úlohách morálky, o morálních vzťahoch, činoch a vedomia, otázky zmyslu života.


Podľa Kanta etika (v jeho slovníku morálna filozofia) je teóriou mravného konania, je objasňovaním a zdôvodňovaním jeho základov, teda „vyhľadaním a stanovením najvyššieho princípu morality“, najvyššej normy pre správne posúdenie mravov a pre odvodenie praktických pravidiel konania (imperatívov určujúcich konanie). Podmienky platnosti morálneho zákona nemôžu byť odvodené empiricky, ale rozumovo, ešte pred každým konaním. Len tak je garantovaná jeho univerzalita (na všetky rozumné osobnosti sa vzťahujúca) a bezpodmienečná (absolútne nevyhnutná) platnosť.S termínom etika sa dnes stretávame nielen v jej pôvodnom význame, vo význame morálky (teda filozofickej disciplíny zameranej na zdôvodnenie základov morálky, jej pôvodu, podstaty, obsahu, funkcií, resp. ako kritického skúmania princípov a súdov priraďujúcich naším činom morálnu hodnotu), ale aj vo význame synonyma samej morálky v jej hodnotovo-normatívnej podobe, t.j. ako súboru pravidiel a morálnych hodnotových súdov v ich každodennom význame a použití (orientujúcich naše správanie, naše činy v smere toho, čo považujeme za dobré, resp. čo odsudzujeme ako zlé). V bežnom jazyku sa napokon termíny morálka a etika často nerozlišujú, pričom sa nimi mieni všetko, čo sa týka mravov. Keď chceme posúdiť nejakú situáciu, či je etická alebo neetická mali by sme mať na zdôvodnenie nášho konečného záveru aj dobrý etický argument.


Dobrý etický argument obsahuje 3 rôzne prvky:
- fakty,
- hodnoty
- logiku samotného argumentu.

Inými slovami:
a) Mali by sme poznať fakty týkajúce sa situácie, ktorú posudzujeme. Čo o tej situácii hovorí zákon? Pokiaľ je predkladateľ argumentu človek, ktorého mravná dilema postihuje veriaci, potrebuje vedieť, čo k danému problému hovorí dané náboženstvo. Mali by sme tiež poznať skutočné fakty o tom, čo sa deje, motívy zúčastnených osôb a predpokladaný výsledok toho, čo sa deje, teda v prípade, že sa dá nejaký výsledok očakávať. Potrebujete tiež vedieť, či existujú nejaké konkrétne okolnosti, vďaka ktorým je táto situácia jedinečná.
b) Mali by sme dôkladne zvážiť normy a hodnoty, podľa ktorých by mala byť situácia posudzovaná. Čiže pokiaľ zastávame názor, že niečo je či nie je správne, musíme jasne formulovať, na základe čoho sme k tomuto tvrdeniu dospeli a ktoré hodnoty z toho vyplývajú. V opačnom prípade môže byť pre nás ťažké pochopiť, prečo niekto iný, kto má k dispozícii rovnaké fakty, došiel k úplne odlišnému záveru o tom, čo je a nie je v danej situácii správne. Čo jednému pripadá banálne, môže byť pre druhého podstatné.
c) Mali by sme si tiež uvedomovať povahu svojich tvrdení a protiargumentov, ktoré by proti nim bolo možno použiť.Mravnosť a mravné potreby osobnosti. Mravnosť (morálka, étos) je postoj človeka, spočívajúci na slobodnom rozhodnutí voči mravnému zákonu.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Morálka a etika SOŠ 2.9333 628 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.