referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eliška
Piatok, 7. októbra 2022
Hegelova koncepcia filozofie dejín
Dátum pridania: 04.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: soulanden
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 742
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 
Veľkosť Hegelovho mena v dejinách filozofie je do značnej miery dôsledkom i jeho pokusu hľadieť na prírodný, historický a duchovný svet ako na určitý proces. Vníma svet ako niečo, čo je v stálom pohybe, mení sa a pretrváva vo svojom vývine. Bolo by azda neadekvátne tvrdiť, že forma v základe takejto teórie, či predstavy, po prvý krát uzrela svetlo sveta až pričinením Hegela, no nepochybne šírka a hĺbka jej prepracovanosti je aj napriek jej často až mystickým a ťažko uchopiteľným momentom stále udivujúca a ocenenia hodná. Poznanie je podľa Hegela historickým procesom a pravda, ktorá má byť výsledkom poznania sa tiež vyvíja a mení.
Heglov dialekticky vnímaný svet je svetom jednoty, je absolútnom, totožnosťou bytia a myslenia. Myslenie Hegel nevníma iba ako subjektívnu ľudskú činnosť, vníma ho ako prazáklad všetkého existujúceho. „ Hegel tak skúma rozum a myslenie ako od človeka a ľudstva nezávislý absolútny základ všetkého jestvujúceho: prírody, človeka, všesvetových dejín“(/4/,279).

Hegel bol spinozista a tvrdil, že myslenie (rozum) nieje nič , čo by bolo mimo sveta. Myslenie je vo svete. Svet je svojou povahou rozumový, duchovný. Je známy Hegelov výrok: všetko skutočné je rozumové, všetko rozumové je skutočné. Dôležitá otázka, ktorá sa nám tu kladie, je, čo si Hegel predstavuje pod týmto pojmom skutočnosti. Skutočným nenazýva všetko, čo jestvuje, ale len to najdôležitejšie, podstatné, historicky nevyhnutné.
Ako sme už v úvode naznačili, Hegel vníma svet ako určitý proces. Preto jeho pozornosti neuniká ani proces a vývin ľudských dejín. Vo filozofii dejín, ako v jeho snáď najmenej abstraktnom pokuse vyjadriť svoje myšlienky, no za to nie menej dôležitom pre pochopenie jadra jeho filozofie, možno objaviť aj presnejšiu odpoveď na uvedenú otázku: čo sa skrýva pod pojmom skutočnosti?

„Jeho spis (filozofia dejín) je filozofickým dielom, pretože považuje holé historické fakty iba za surový materiál filozofie dejín a snaží sa preniknúť za tieto fakty“(/2/,19). Zmena, priebeh a vývin dejín tvoria základné kategórie, ktoré Hegel pri výstavbe svojej koncepcie sveta nikdy nestráca zo zreteľa. Dejiny znamenajú pre neho viac, než len súbor historických udalostí a faktov. Dejiny majú svoj význam, zmysel. Vo svetových dejinách, ktoré sa odohrávajú v rovine duchovnej, možno pozorovať svetového ducha vo svojom vývoji, v realizácii svojej idey. Aby sme si priblížili povahu svetového ducha, a aby sme vôbec dokázali pochopiť, čo sa skrýva pod realizáciou jeho najvnútornejšej idey, teda to, čo je jeho cieľom, musíme si špekulatívnym spôsobom určiť vlastnosti ducha, tak ako ich predkladá Hegel.
Substanciou a podstatou ducha je sloboda. Jeho protikladom je hmota; tá ma svoju jednotu mimo seba; jej časti existujú oddelene a snažia sa získať jednotu, dôsledkom čoho je napr. i tiaž, ktorou teleso prekonáva seba, aby našlo svoj stred, ktorý je mimo neho. Duch je naopak to, čo je už pri sebe, to čo má stred v sebe, to, čo je jednotné a nemusí sa už prekonávať. Duch teda nie je závislí na ničom mimo seba. Jeho podstatou je teda sloboda. Sebauvedomenie je tiež len bytím pri sebe, je uvedomovaním si seba samého. „ Podľa tohto abstraktného určenia možno o svetových dejinách povedať, že sú zobrazením ducha, toho, ako sa dopracúva k vedeniu o tom, čím je osebe“(/1/,7O8).

Dejiny tvorí podľa Hegela snaha o aplikáciu princípu slobody do sveta. Tak si v dejinách všíma orientálcov, ktorý nevedeli, že človek ako taký je slobodný, pretože verili, že slobodný je len jeden človek. Taká však sloboda podľa nami vymedzeného pojmu ani slobodou nebola. Slobodní boli až Gréci, tí však verili, že slobodní sú len niektorí a preto bola aj ich sloboda závislá, závislá na porobe iných. Nakoniec až germánske národy v kresťanstve dospievajú k vedomiu, že človek ako taký je slobodný. Podľa Hegela je nevyhnutné pre uskutočnenie slobody, tak ako ju sám vymedzil, aby si aj duch sám seba uvedomil ako slobodného a preto musia byť.. „ svetové dejiny.. napredovaním v uvedomení si slobody – napredovaním, ktoré musíme spoznať v jeho nevyhnutnosti“(/1/,7O9).

„Vývoj svetového ducha neprebieha automaticky, nezaobíde sa bez praktickej účasti ľudí, bez ľudskej aktivity vôbec“(/3/,96). Prostriedkom svetového ducha na ceste k realizácii jeho cieľa v dejinách, je človek so svojimi partikulárnymi cieľmi, žiadosťami, pudmi, vášňami ako hybnými silami, ktoré sa pričiňujú pri formovaní priebehu dejín, a tak prispievajú k ich napredovaniu. Hegel to pozoruje dialektickými okuliarami ako zjednotenie slobody a nevyhnutnosti. Na jednej strane je určitá sloboda voľby človeka v jeho činnostiach a cieľoch, ktorá je však zároveň nevyhnutnosťou ukrytou v podstate svetového ducha a v jeho potrebe. Človek snažiac sa uspokojiť svoje partikulárne ciele, stáva sa nástrojom i niečoho vyššieho, niečoho, čo využíva vo svoj prospech i to, čo nebolo vedome obsiahnuté v subjektívnych zámeroch konajúceho a predsa sa uskutočnilo.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Hegel, G.W.F.: Filozofia dejín, preložil T. Munz.Bratislava 1956, Singer,P.: Hegel. Praha 1995., Majer L.,Sobotka M.: Hegel. Praha 1979, Stručné dejiny filozofie, Bratislava 1962
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.