• zakladateľom bol PYRHÓN Z ELIDY
• skeptické učenie systematizoval SEXTUS EMPIRICUS
• ku skepticizmu sa prikláňal aj MARCUS TULIUS CICERO

Skeptici pochybujú o možnosti poznať svet. Nazdávajú sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci. Ku každému súdu o veciach vonkajšieho sveta môžeme uviesť protikladný súd, kt. bude mať rovnakú hodnotu súdenia. Až keď sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja.

NOVOPLATONIZMUS

• na toto učenie neskôr nadviazala stredoveká filozofia. Vychádza z Platónovej filozofie.
• hl. predstaviteľom je PLOTINOS. Jeho práce sa zachovali vďaka jeho žiakovi PORFÝNIOVI. Je to 6 kníh, z kt. každá má deväť rozpráv – Eneady.
  Plotinos sa výrazne inšpiroval Platónovou filozofiou, neprevzal však myšlienku dvoch principiálne odlišných svetov, zmyslovom a ideálnom. Všetky formy bytia a podoby sveta chce odvodiť z jednotného božského základu, kt. nazýva JEDNO. Je absolútne, dokonalé, je to základ každej existencie a Plotinos o ňom hovorí aj ako o kráse, dobre a pravde. Z tohto Jedna emanujú (vyžarujú) jednotlivé súcna. Jedno nie je dostupné pojmovému poznaniu, kt. sa opiera o logické princípy. Nazeranie Jenda si vyžaduje, aby sme očistili svoju dušu a dostali sa do stavu extáze. Je to mystická skúsenosť.

EPIKURIZMUS
EPIKUROS ZO SAMU
(341 – 270 pred n. l.)

- prišiel zo Samu do Atén ako 18-ročný, potom odchádza so svojím otcom do Kolofónu a 12 rokov pracuje na svojej filozofii. Vracia sa späť do Atén kde zakladá vlastnú školu, na ktorú dostal budovu a záhradu od priateľov.
- po jeho smrti vznikol osobitný kult a jeho filozofia sa začala šíriť ako umenie života. Táto jeho škola mala charakter spolku. Žiaci aj s rodinami uvádzali filozofiu svojho majstra do života.

FILOZOFIA EPIKURA – nadväzuje na atomistickú teóriu, hovorí, že existuje veľa svetov, medzi ktorými žijú bohovia, ale nezasahujú do života ľudí. Aj ľudia sa skladajú z atómov.
Zmyslové poznanie – je jasné a pravdivé, hovorí, že vnemy nemôžu klamať, lebo sú odrazom od vecí sa oddeľujúcich obrazov
Rozumové poznanie – môže byť nepravdivé, lebo klam môže nastať pri tvorbe pojmov.

POJMY sú schémy, vznikajú v rozume a vo vedomí im priraďujeme nejaký názov.
Etika => človek dosiahne šťastie a blaženosť tým, že bude žiť podľa zákonov prírody, človek sa má prispôsobovať prírode, nie príroda jemu.

RÍMSKA FILOZOFIA

Počas rímskeho impéria filozofia nadobúda nové funkcie. Stáva sa umením života, hľadá zmysel ľudského života, ukazuje človeku cestu ku šťastiu.

II.II.I ŽIDOVSKO-ALEXANDRIJSKÁ FILOZOFIA

Hlavným predstaviteľom je FILÓN ALEXANDRIJSKÝ. Pochádza z bohatého rodu izraelitských kňazov. Hovorí: „Boh je, Boh existuje.“ Podstatu tohto pojmu môžeme spoznať intuíciou. Prejavuje sa (BOH) pôsobením božských síl. Najvyššie sila je LOGOS.
Funkcie:

1. V logu sú obsiahnuté idey, pravzory vecí
2. Logos je najvyššia božská sila
3. Je sprostredkovateľom medzi bohom a človekom
4. Prejavuje sa v človeku a vo svete

Etika – cieľom ľudského života je návrat k Bohu. Zlo spočíva v odvrátení sa do Boha, spočíva v hriechu, v zmyslových pôžitkoch. Cieľom ľudského života je potlačenie zmyslových pôžitkov a návrat k Bohu.

II.II.II HNUTIE KRSTITEĽOV

Začali sa formovať okolo Jordánu. Hl. predstaviteľom bol JÁN KRSTITEĽ.

Cieľ hnutia bola túžba a čakanie na príchod vodcu, mesiáša, spasiteľa, ktorý prinesie lepšie časy. Príslušnosťou k tomuto hnutia a prípravou na príchod vodcu bol krst. Krst bol ponorenie do rieky Jordán. Symbolizuje spätosť so spoločenstvom. Šírili sa v okolí Júdei, Galilei, Samárie a Jeruzalema. Hovoria, že boh existuje. Boh = otec => absolútne dobro, láska, spravodlivosť
Človek je posol boží a plní božie úlohy. Boh sa nachádza v človeku, vo vtelenom logu. Viera v spoločný pôvod znamená šírenie myšlienky vzájomnej lásky. Človek má milovať seba, v sebe boha ale zároveň má milovať aj všetkých ľudí.

II.II.III KRESŤANSKÁ FILOZOFIA

Kresťanstvo sa začalo šíriť v 1. a 2. stor. n. l. – PETER a PAVOL. Prvý kresťania boli kruto prenasledovaní, schádzali sa v katakombách, podzemí, bývali v jaskyniach, za svoje názory boli mučení, prenasledovaní.
313 – cisár Konštantín v Konštantínopole zrovnoprávnil kresťanov s inými náboženstvami => MILÁNSKY EDIKT.
1054 – nastal rozkol (pápežská schizma)
=> rímskokatolícke – pápež
=> gréckokatolícke – patriarcha

Filozofia

Boh je všemohúci, večný, stvoril svet podľa svojej vôle z ničoho. Človek je posol boží, ktorý má plniť jeho úlohy, ktoré boh ľuďom zvestoval v Slove božom prostredníctvom syna, kt. poslal na tento svet. Najväčšou kresťanskou cnosťou je život v pokore a zbožnosti, najväčším hriechom je pýcha a trúfalosť. Cieľom je spasenie prostredníctvom Ježiša.

III. STREDOVEKÁ FILOZOFIA

Stredoveká filozofia nadviazala na:

• grécku kultúru a vzdelanosť
• rímske právo
• židovskú a kresťanskú filozofiu
• novovznikajúce národy (slovanské, germánske), ktoré neskôr prijali kresťanské náboženstvo

III.I PATRISTIKA
(1. stor. n. l. – r. 800)

pater – duchovný otec; Rozvíjala sa v 2 fázach:

1. konfrontácia kresťanskej filozofie s antickou (trvala 300 rokov) – v tejto fáze je položenie základov jednotnej cirkvi a zostavenie prvých kresťanských dogiem (poučiek viery)
2. dielo Augustína Aurélia – autor mnohých dogiem, kt. sa používajú dodnes

AUGUSTÍN AURÉLIUS

Pamäť je jednota Boh - Otec, rozum je pravda, kt. šíri syn Boží – Božie Slovo a vôľa je šírenie lásky, kt. šíri Duch Svätý.