III.II SCHOLASTIKA
(r. 800 – 1500)

schola – škola
Prví scholastici boli učitelia, neskôr misionári, a nakoniec profesionálni cirkevní učitelia. Sporili sa o univerzálie.
Skladá sa z 2 prúdov:

1. NOMINALISTI => hovoria, že všeobecné pojmy sú iba mená, výtvory ľudského vedomia, kt. slúžia na označenie jedinečných vecí a existujú až po veciach.
2. REALISTI
   a) krajní => hovoria, že najprv vzniknú pojmy a potom vznikne vec.
   b) umiernení => všeobecné pojmy sú obsiahnuté priamo vo veciach.

Stredoveká filozofia sa rozpadla vplyvom nominalistov.

TOMÁŠ AKVINSKÝ

- predstaviteľ umiernených realistov
- narodil sa v Neapoli v šľachtickej rodine, jeho otec bol gróf. Ako 5-ročný bol v kláštore benediktínov. 14-ročný odchádza na univerzitu do Neapolu, tu získava prírodovedné vzdelanie a tu vstúpil do dominikánskeho rádu proti vôli svojich rodičov, čo vyvolalo odpor od rodičov a rok dostal domáce väzenie. Potom študoval v Paríži u Alberta Veľkého, zomrel na zápal pľúc ako 49-ročný.
- bol vyhlásený za „kniža scholastikov“, v roku 1323 bol kanonizovaný (vyhlásený za svätého), jeho učenie dostalo názov tominizmus a v podobe neotominizmu je súčasťou katolíckej vierouky.

Vzťah filozofie a teológie

V Sume teologickej vyslovuje názor, že všetky ostatné vedy možno nazvať slúžkami teológie. Uznáva, že teológia môže nadviazať na pravdy rozumu, kt. sú predmetom filozofie. Filozofia nie je v rozpore s teológiou a jej pravdami zjavenia, veď podľa jeho presvedčenia rozumom možno argumentovať aj v prospech existencie Boha a vyvracať názory odporcov pravej viery.

Odkazy na Božiu existenciu a teodicea
=> pre všetko stvorené je charakteristická diferencia podstaty a bytia. Iba v Bohu sa bytie a podstata zhodujú. Odmieta dôkazy existencie Boha a vychádza skôr zo skúsenosti.
Argumentuje takto:

• v skúsenosti sa stretávame s pohybom
• musí existovať prvý hýbateľ, ktorý je sám nehybný
• prvého hýbateľa všetci nazývajú Boh

Podľa Tomáša je svet hierarchicky usporiadaný. Naspodku je neživá príroda, nad ňou rastliny a živočíchy a nad nimi človek.

TEODICEA – chápanie dobra ako jedinej skutočnosti, voči ktorej je zlo iba neprítomnosťou či nedostatočnosťou. Zlo nemá vlastnú skutočnosť, je to len nedostatok dobra.

Chápanie človeka, etika a teória poznania
=> človek je spojenie duše (formy) a tela (látky), ktoré tvoria substanciu človeka. Po smrti duša oddelená od tela jestvuje ďalej, je nesmrteľná, pretože je nehmotná. V ľudskej duši rozlišuje myslenie a vôľu. Za východisko poznania pokladá skúsenosť nadobudnutú zmyslovým vnímaním. Zo zmyslových obrazov rozumu abstrahovaním získava podstaty, všeobecné obrazy
=> v etike na prvé miesto stavia úsilie dosiahnuť absolútne dobro, ktorým je Boh.

IV. NOVOVEKÁ FILOZOFIA

humanizmus = ľudský
renesancia = znovuzrodenie antiky

Hlavné znaky novovekej filozofie:

1. individualizmus – vysoké hodnotenie osobnosti jednotlivca
2. znovuzrodenie antiky – slobodné štúdium antických diel, bez ohľadu na teologické väzby
3. svetskosť – neduchovný charakter myslenia
4. rozvoj vedy
5. ratio (rozum) => racionalizmus
6. empíria (skúsenosť) => empirizmus

Vynálezy a objavy

• vynález kompas => rozvoj moreplavby => objavenie Ameriky
• Vasco de Gama objavil námornú cestu do Indie
• Magalhaes oboplával okolo celého sveta
• objavenie pušného prachu (otroctvo)
• kníhtlač – Guttenberg