I. Úvod do filozofie
Filozofia a mýtus
Za predhistóriu filozofie môžeme považovať mytológiu (mythos - legenda). Tento mýtický obraz sveta je prvým pokusom podať ucelenejšiu predstavu o prírodných javoch a javoch spoločenského života. Mýtus nám opisuje minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta. Je to príbeh o pradávnej minulosti, o pôvode vecí.
V určitej historickej dobe sa mýtický svet rozkladá. Končí sa život vo svete fantázie, človek prestáva okolitý svet len vnímať, človek si začína uvedomovať rozdiel medzi vecou a myšlienkou o nej. Človek začína rozmýšľať v pojmoch.
VZNIK FILOZOFIE
V našom európskom prostredí je vznik filozofie spojený s gréckou kultúrou (ale existovali aj iné, staršie filozofické systémy :India, Egypt, Čína) Na vznik filozofie vplývali 2 myšlienkové procesy:
Abstrakcia => (abstraktum – oddelené, odčlenené) => je myšlienkový postup, v ktorom sa vydeľujú podstatné vlastnosti porovnávaného javu alebo veci.
Generalizácia => (generatizatia – zovšeobecnenie) => je myšlienkový postup, keď jednotlivé, konkrétne, všeobecné, vyčlenené i spoločné vlastnosti zovšeobecňujeme do jedného pojmu.
FILOZOFIA (philo – milujem, sophia – múdrosť) je láska k múdrosti.
- je sústava myšlienok, názorov, je to spôsob ľudského myslenia, ľudského nazerania na človeka, na svet, na postavenie človeka vo svete, na jeho sny, túžby, predstavy, atď.
... dobrým filozofom sa môže stať len ten, kto má schopnosť čudovať sa ...
Filozofia a človek
- Každodenné filozofovanie, naivný realizmus, situačné filozofovanie – táto filozofia je ovplyvnená situáciou, tento 1. stupeň je labilný
- filozofia ako teoretické poznanie – mladí ľudia začínajú kriticky pristupovať k rôznym názorom a začínajú si tvoriť svoju vlastnú životnú filozofiu, ktorá je už stálejšia, pevnejšia
- filozofia ako kráľovná vied – rôzne vedy skúmajú vec ako objekt, jav len z jedného hľadiska, filozofia zovšeobecňuje názory rôznych vedných disciplín a pre špeciálne vedy plní funkciu orientácie v celku. Filozofia je schopná pochopiť a vyjadriť konkrétne časti súcna v podobe abstraktných pojmov.
Filozofia a náboženstvo (kresťanstvo, islam, hin., bud., taoizmus, šin., judaizmus,...)
=> náboženstvá sú založené na viere v nadprirodzenú silu, filozofia je založená na prísne racionálnom systéme uvažovaní.
Filozofické disciplíny
Máme 3 okruhy:
- Ontológia – skúma otázky existencie, bytia, súcna
- Gnozeológia – skúma otázky ľudského poznania
- Antropológia – skúma človeka, jeho zmysel, jeho sny, túžby, predstavy
Filozofické smery
MATERIALIZMUS – za prvotné považuje hmotu, bytie, existenciu
IDEALIZMUS – za prvotné považuje ducha, ideu, myšlienku
MONIZMUS – uznáva jeden princíp
DUALIZMUS – je to spojenie dvoch princípov
MONOTEIZMUS – viera v jedného boha
POLYTEIZMUS – smer, ktorý hovorí o mnohobožstve, viere vo viacerých bohov
PANTEIZMUS – stotožňuje boha s prírodou, všetko je boh
RACIONALIZMUS – uprednostňuje rozum (Rene Descartes)
IRACIONALIZMUS – uprednostňuje vieru, cit, inštinkt
DIALEKTIKA – v protikladnosti názorov môže dospieť k pravde
Okrajové filozofické smery: filozofia dejín, manželstvo, výchova, estetika, etika,....