referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdan
Sobota, 21. decembra 2024
Friedrich Nietzsche
Dátum pridania: 16.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kuril
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 321
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 15m 0s
Pomalé čítanie: 22m 30s
 
3.4 Perspektivizmus

Názor, metóda i požiadavka Nietzscheho filozofie v 70. a 80. rokoch tvrdí, že existujú len pravdy pre určitý druh bytostí alebo spoločenstiev, ale nijaká pravda sama o sebe. Kritizuje Kantovu druhú i tretiu „Kritiku.“ Ľudské bytosti sa u Nietzscheho v podstate líšia podmienkami, talentom a schopnosťami. Vnucovanie jedného univerzálneho systému vzorov je obmedzovaním ľudí s väčšími schopnosťami, je to spriemerňovanie spoločnosti, a ešte sa to celé deje pod honosným menom „autonómia.“

3.5 Nadčlovek (Ubermensch)

Nietzscheho ideál, ktorý však opisuje veľmi skromne. Spomína „vyšších ľudí,“ žiaden z nich ale nie je „nadčlovek,“ sú len „ľudské, až príliš ľudské.“ Nadčlovek je čosi viac než len človek, je výrazom znechutenia z ľudských bytostí, z toho, aké sú, a zároveň je to ideál toho, aké by mohli byť. My všetci sme ale v pasci našej žalostnej povahy a nedá sa z nej vykĺznuť. Sme, akí sme, ani iná spoločnosť, ani iné prostredie z nás nespravia lepších ľudí.

Nadčlovek nie je ďalším stupňom na evolučnom rebríčku (odmieta darwinovský model ), preto si nemôžeme byť istí, že nasledujúce druhy budú dokonalejšie.

Nadčloveka od ostatných ľudí oddeľuje prístup a nie schopnosti či výkony. Je to prístup „amor fati,“ čiže láska k vlastnému osudu, čiže láska k životu.

4 Nadčlovek (Ubermensch)

V tejto časti seminárnej práce, by som sa chcel zamerať na Nietzscheho myšlienku. Upútala ma práve myšlienka „nadčlovek“, ktorú filozof spomína vo svojich dielach často, no veľmi skromne. Bola použitá v Nemecku v období druhej svetovej vojny. Neviem, či Nemci tak tvrdo študovali filozofiu, alebo iba použili Nietzscheho označenie na svoje výskumy. Možno vtedy ani netušili, že nejaký filozof sa týmto zaoberal už pred rokom 1900. Bol by to ale paradox, keďže Nietzsche bol práve Nemec.
Vo svojom diele „Tak vravel Zarathustra“ spomína pojem „nadčloveka“ (ubermensch), ktorý by mal byť naším ideálom, a ktorý by sa mal zrodiť niekedy v budúcnosti: „Človek je povraz, natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom.“ Človek je povraz. Čo tým chcel autor povedať? Myslím, že chcel naznačiť, že sme nejaký vývojový stupeň, článok vo vývoji ľudstva. Už dávno sme sa chceli podobať Bohu, mať božiu moc. Koľkokrát nás za našu snahu potrestal. Chceli sme ovládať svet, ba celý vesmír. Je to vôbec možné? Máme na to právo?

Čo alebo kto je to vlastne človek. V škole ma učili, že človek vznikol z opice. Určitými stupňami sa prepracoval až do dnešnej podoby, keď dokáže myslieť a uskutočňovať svoje plány a zámery. Ale vráťme sa. Povedal som, že povraz filozof chápe ako nejakú spojku, medzičlánok medzi zvieraťom a niečím nie celkom presne definovaným. A zvieratá nevedia myslieť? Prečo práve opica? Nemohli sme vzniknúť z vtáka, hada alebo napríklad zo žaby? Neviem, či by mi vedel niekto odpovedať na túto otázku. Chcem ale povedať jedno, zvieratá tiež dokážu myslieť a uskutočňovať svoje plány. Hoci iba primitívne, ale vedia. Takže z toho mi plynie, že ak človek vznikol zo zvieraťa, Nietzscheho nadčlovek by mal vzniknúť z toho medzičlánku „človek“. Neviem ako sa bude nazývať. Možno predsa nadčlovek. Prečo Nemci chceli vytvoriť už teraz niečo podobné? A nebol by to iba nejaký obyčajný robot, ktorými je dnes zaplavený celý svet? Strašne veľa otázok. Myslím si, že ak by ľudia vymysleli niečo, alebo niekoho bolo by to stále iba ľudské nie božie. Ak bude Boh chcieť vytvoriť dokonalejšieho človeka, urobí to. Nevytvoril už ale dosť dokonalú bytosť? Boh stvoril človeka, dal mu určité schopnosti a ten to chcel hneď zneužiť, tak mu Boh kládol pod nohy prekážky, aby si nemyslel, že môže všetko. Ak Boh uzná za vhodné stvoriť dokonalejšiu bytosť ako sme my určite to spraví, no istotne to nebude hneď. Ako by to potom vyzeralo? Požrali by sme sa navzájom?

Myšlienka nadčlovek ma fascinovala vo filmoch, v počítačových hrách, no i všade vo vedeckých časopisoch, na internete. Nikdy som sa nezaoberal touto otázkou podrobne, no zisťujem, že je zaujímavá a vždy som si rád prečítal o odhalení tajomstiev tohto typu. Čo ak náhodou Nemci vytvorili nejakú bytosť. Dnes sa robí hocičo. Vyklonovali ovcu, kozliatka, svietiace prasce. Dokedy to bude Boh tolerovať? Budeme sa klonovať navzájom? Ak vedci prídu na to, že sa bude dať klonovať človek, možno sa už dá. To neviem presne. Budeme mať zákon, ktorý to zakáže. Ale vždy bude niekto, nazvime ho „zly,“ koho bude trápiť porušenie tohto zákona. Získa prostriedky, vedecké poznatky a všetko čo k tomu potrebuje a naklonuje ľudí. Čo potom? Môžeme klonovať zvieratá? Iba tak sa hrať s génmi, vychovať dokonalé tvory? Nestanú sa všetky doterajšie zvery ohrozené? Keď si predstavím, že na farme bude 100 identických kráv, ktoré budú mať sto percentne dobré mlieko v každom počasí, každý deň v roku. Každá bude vedieť kedy sú ráno raňajky, kedy treba isť do stajne. Budú sa vedieť samé podojiť? A budú zdravé 5 alebo koľko rokov? To sa ani nedá predstaviť. Iný, hroznejší príklad. Úprava detských embrií. Chcete geniálne dieťa? Naša firma Vám to zaručí. Príďte a uvidíte. A všetci budeme géniovia.

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.