Sizyfos

Sizyfovská práca

Práce, ktoré nemajú koniec sa nazývajú sizyfovské práce. Sizyfos bol odsúdený, aby v Tartare naveky tlačil na vrch obrovský balvan , a zakaždým, keď bol už takmer na vrchole , kameň sa skotúľal dolu. Vzhľadom na beznádej, ktorá sprevádzala túto prácu, to bol krutý trest. Ale Sizyfos určite nebol nevinný baránok. V Iliade sa o ňom píše ako o najprefíkanejšom mužovi. Osudným sa mu stalo to, že v záujme Korintu, svojho mesta, prekazil Diovi jedno z jeho tajných ľúbostných dobrodružstiev.
Zeus sa zamiloval do Aiginy, dcéry riečneho boha Asopa, a uniesol ju. Asop sa vybral dcéru hľadať a požiadal o radu múdreho Sizyfa. Asopovi povedal všetko , čo vedel, a na výmernu za túto informáciu ho požiadal, aby mu poradil, ako zabrániť vysychaniu prameňa Peirene na hlavnom námestí v Korinte. Vďaka Sizyfovi sa Asopovi podarilo prekvapiť neozbrojeného Dia a svoju dcéru. Zeus, ale pomste riečneho boha unikol.

Sizyfa odvtedy stíhal Diov hnev. Nazlostený Zeus prikázal bohu podsvetia, aby Sizyfa zahnal do Tartaru, najhlbšieho podsvetia. Sizyfos, ale oklamal Tanata, smrť, ktorá ho chcela vziať so sebou a spútal ju. Keďže ľudia prestali zomierať hrozilo, že sa zem preľudní a tak bohovia poslali boha vojny Area, aby smrť oslobodil.

To mal byť už Sizyfov definitívny koniec. On sa však nevzdával: keď zomieral, pripomenul manželke, aby mu po smrti neusporiadala obetný obrad. Vďaka tomu si od vládkyni podsvetia Persefony vyžiadal priepustku, aby sa mohol vrátiť na zem, vyhrešiť ženu a postarať sa o poriadny pohreb. Persefona mu dovolila odísť, ale Sizyfos nemal v úmysle sa vrátiť do podsvetia. Až Hermes ho s konečnou platnosťou priviedol do Tartaru, kde na neho už čakal povestný balvan.

Ani neskoršie príbehy o Sizifovom konci neposkytujú uspokojivé vysvetlenie, prečo ho stihol taký krutý trest. Je možné považovať Syizyfa za symbol absurdnosti ľudského života, ktorý nikdy nebýva nikdy spravodlivý. Všetko v ňom má len taký zmysel, aký mu dáme my sami, keď vždy vytrvalo tlačíme svoj balvan do kopca.

Hlboký zmysel mýtu spočíva azda práve v tom, že niektoré tresty sú nezmyselné.