referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Odkazy na božiu existenciu u Tomáša Akvinského
Dátum pridania: 09.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 874
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 

Tomáš Akvinský (1225-1274 nl.)- najvýznamnejší predstaviteľ vrcholnej scholastiky (základom vedy a filozofie boli kresťanské pravdy fixované v dogmách)Jeho učenie dostalo názov tomizmus, stalo sa základom katolíckej filozofie a teológie; novotomizmus - oficiálna filozofia katolíckej cirkvi v dnešnej dobe.

Ťažiskom Tomášovho úsilia bolo hľadanie harmónie medzi vierou a rozumom: rozum je schopný racionálne dokázať existenciu Boha a vyvrátiť námietky proti pravdám viery. Tomáš je v dejinách ľudského myslenia úplnou výnimkou; je to jediný génius vo filozofii, ktorý nechcel vytvoriť vlastný systém, ale všetky sily svojho umu venoval spracovaniu pozitívnych výsledkov celého pohanského a kresťanského myslenia, ktoré bolo pred ním.
Suma teologická – vyslovuje názor, že všetky vedu sú len slúžkami teológie, nepopiera však význam filozofie, uznáva, že filozofia sa môže dopĺňať z teológiou a jej pravdami zjavení. Podľa Akvinského je možno použiť rozum na dokázanie existencie Boha. Viera sa podľa neho rozumovo odôvodniť nedá, presahuje totiž rozum.

Teológia smeruje od boha k svetu, filozofia postupuje naopak, od sveta k bohu a takto "prirodzený rozum slúži viere". Cirkevné dogmy sú teda zjavenými poučkami, no rozum môže zdôvodniť nielen ich účelnosť a osožnosť, ale aj to, že hoci sú nadrozumové, vôbec nie sú protirozumové. Pravda, niektoré cirkevné dogmy pre svoju "tajomnosť" sú podľa Tomáša celkom mimo dosahu akejkoľvek racionálnej úvahy.

  • kresťanská filozofia, ktorá podáva ucelenú koncepciu prírody, sveta a človeka a je založená na viere
  • písal filozofické komentáre, poznámky k rôznym dielam. Suma proti pohanom - obrana jeho viery, kresťanstva proti aristotelovským pohanom Suma teologická - príručka teológie určená veriacim, ale predovšetkým mníchom študujúcim teológiu- snažil sa dokázať reálnosť a platnosť náboženských zásad kresťanstva pomocou rozumových postupov, že rozum človeka a zmysly sú dôležitým nástrojom na osvojovanie a overovanie právd o človeku, o Bohu, o prírode
  • poznanie a veda nie sú nepriatelia viery, ale sú jej pomocníci
    - tvrdil, že rozumom možno dokázať, že Boh existuje, že existujú večné pravdy a že príroda je dielom Boha
    - svet vznikol pôsobením božej vôle, nemá možnosť vývinu a všetky veci, konkrétne útvary bytia vznikajú vonkajším zásahom Boha

Chápanie Boha

  • Boh je nehybný, prvý hýbateľ, príčina všetkej existencie
  • Boh stvoril svet dokonalý a zlo teda nemôže pochádzať od Boha, zlo je nedostatkom dobra
  • chápanie dobra ako jedinej skutočnosti vo svete - teodicea
    vypracoval: 5 odkazov na Božiu existenciu - nevychádza z pojmu Boh, ale z toho, že každý jav má svoju príčinu a stúpajúc po rebríčku príčin dostaneme sa k myšlienke Boha ako najvyššej príčiny všetkých vecí, reálnych javov.
    Pohyb je jedným z dôkazov – pohyb je niečím zapríčinený, od pohybovaného k pohybovanému by bol začarovaný kruh, preto musí existovať prvý hýbateľ, je nehybný, pohyb už prijal. Pohyb nemôže pohádzať z pohybovaného
    Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha. Je nevyhnutné prijať jednu účinnú príčinu ako 1. Túto všetci volajú Boh.. Niečo podmieňuje niečo, nie je to možné donekonečna
    Preto musí jestvovať bytie absolútne dokonalé, nekonečné bytnosťou, pravdou i dobrotou. Toto bytie nazývame Boh.

Antropológia

  • človek je spojenie tela a duše - formy a látky - duša potrebuje telo na poznávanie zmyslového vnímania
  • po smrti sa duša oddelí od tela, existuje naďalej, je nehmotná a teda nesmrteľná

Etika

  • predpokladom mravného konania človeka je sloboda vôle, ktorá nám umožňuje vybrať si medzi jednotlivými dobrami a rozhodnúť sa v prospech najvyššieho dobra „Dobrým človekom sa nenazýva ten, kto má dobré poznávacie schopnosti, ale má dobrú vôľu.“
  • kladie dobrú vôľu nad poznávacie schopnosti


Učenie o štáte

  • človek má sklon správať sa egoisticky a preto je nevyhnutná sociálna autorita = štát - štátna moc pochádza od Boha
  • najlepšia forma vlády je podľa neho monarchia, najhoršou tyrania
  • úlohou štátu je podľa nehu viesť ľudí k cnosti, spravodlivosti a konečný cieľ ľudského života je dosiahnuť nebeskú blaženosť

Kozmológia - nadväzuje na Aristotela, prevzal jeho geocentrický systém a uznal konečnosť, uzavretosť sveta

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.