|
|
| |
Teória poznania u I. Kanta - Kritika čistého rozumu
Kritika čistého rozumu - zaoberá sa otázkami poznania - chápe podmienky, možnosti jednotlivých foriem nášho poznania
poznatky: - aposteriórne - poznatky skúsenostné, získané zmyslovou skúsenosťou
- apriórne - poznatky predchádzajúce skúsenosti, všeobecné pravdy
- celé naše poznanie prechádza 3 stupňami:
- Poznanie začína zmyslovou skúsenosťou
zmyslovou skúsenosťou si vytvárame predstavy o veciach, vyslovujeme o nich súdy, aposteriórne súdy, nie sú všeobecne platné
do procesu vytvárania predstáv o veciach, ktoré pôsobia na naše zmysly, zasahujú apriórne formy nazerania - priestor a čas - nie sú vlastnosťami vecí, ale sú vlastnosťami nášho vedomia
keďže vnímame veci v priestore a čase, usporiadavame ich podľa vopred daných foriem, podľa našich foriem chápania
veci, ktoré vnímame, existujú od nás nezávisle, a preto nemôžeme vedieť, aké sú veci samy osebe
- Poznanie na úrovni umu -
um vytvára z vnímania pojmy, vytvára ich za pôsobenia apriórnych faktorov, napr. kvalita, kvantita, ...
náš um formuluje zákony nie preto, že naozaj existujú, nie na základe ich samotného poznania, ale na základe apriórnych kategórií
príčinu pripisujeme javom nie preto, že by objektívne existovala, ale preto, lebo našu skúsenosť popisujeme podľa faktoru príčiny, ktorá nám je daná apriórne
- Poznanie na úrovni rozumu -
ak um usporadúva skúsenosť a je ňou ohraničovaný, tak rozum ňou ohraničovaný nie je
jeho predmetom skúmania sú pojmy, ktoré nemajú obsah - idey duše, Boha, rozumu
rozum sa pri poznávaní týchto ideí dostáva do neriešiteľných protirečení - antimónií - sú to protiklady, z ktorých každý možno potvrdiť alebo vyvrátiť, keďže na metafyzické nemožno jednoznačne odpovedať rozumom, musíme sa riadiť vierou i v oblasti praktického konania
|
|
